V reakcii na sovietsku inváziu do Afganistanu sa vyše 60 krajín rozhodlo nezúčastniť letných olympijských hier, ktoré sa v roku 1980 uskutočnili v Moskve. Keď sa o štyri roky olympiáda presunula do Los Angeles, krajiny Východného bloku pod vplyvom Kremľa prístupili k bojkotu olympijských hier, ktorý však zahŕňal aj vplyvové operácie s cieľom ovplyvniť účastnícke krajiny a zdiskreditovať tak organizátorov z USA. Konkrétnym príkladom boli psychologické operácie, ktoré mali odradiť afrických športovcov z účasti na olympiáde v Los Angeles, nakoľko im malo údajne hroziť nebezpečenstvo zo strany amerických rasistov.
Štát na systematickej úrovni podporoval doping športovcov
Po rozpade Sovietskeho zväzu použili Rusi zimné olympijské hry 2014 v Soči na odvedenie pozornosti, keď na konci februára anektovali Krymský polostrov a započali konflikt na východnej Ukrajine.
Zároveň počas hier došlo k odhaleniu rozsiahleho dopingového škandálu ruských športovcov, ktorý bol riadený samotným Kremľom prostredníctvom neobmedzeného rozpočtu a systematického užívania zakázaných látok. Cieľom Moskvy bolo vyhrať čo najviac medailí za akúkoľvek cenu.
Pod vplyvom zistení o štátom sponzorovanom dopingovom programe bolo viacerým ruským atlétom zakázané zúčastniť sa letnej olympiády 2016 v Rio de Janeiro.
V roku 2016 napadla ruská skupina hackerov databázu Svetovej protidopingovej agentúry (WADA) a zverejnila osobné zdravotné údaje amerických športovkýň, ktoré zahŕňali informácie o gymnastke Simone Bilesovej či tenistkám Serene a Venus Williamsových.
O dva roky neskôr podnikli ruské spravodajské služby rozsiahly kybernetický útok s názvom „Olympic Destroyer“, ktorý zasiahol servery určené na podporu zimných olympijských hier v Pchjongčangu. Na tejto olympiáde zároveň štartovali ruskí športovci ako „olympijskí atléti z Ruska“ bez možnosti vystupovať pod štátnymi symbolmi. V rovnakom režime sa zúčastnili aj ďalších dvoch olympijských hier 2021 v Tokiu a 2022 v Pekingu.
Útoky začali už zahájením olympiády v Paríži
Ruskí športovci štartovali na tohtoročnej olympiáde v Paríži pod neutrálnou vlajkou spoločne s atlétmi z Bieloruska. V dôsledku prebiehajúcej ruskej agresie na Ukrajine sa navyše delegácia „individuálnych neutrálnych atlétov“ nemohla zúčastniť na otváracej ceremónii.
Skupina sa mala skladať len zo športovcov, ktorí otvorene nepodporujú vojnu. Napriek tomu sa preukázalo, že až desať ruských športovcov štartujúcich v Paríži v minulosti vyjadrilo podporu ruskej agresii alebo má väzby na armádu. Napríklad ruská tenistka Yelena Vesnina na svojich sociálnych sieťach viackrát lajkla príspevky ruského propagandistu Vladimíra Solovjova či dokonca fotku ruského gymnastu v drese s vojenským symbolom Z.
Už pred začiatkom samotnej olympiády sa vyskytli viaceré obavy zo snáh Moskvy o narušenie olympiády. V tejto súvislosti zadržali francúzske autority na začiatku júna osobu, ktorá sa mala podieľať na výrobe výbušnín s cieľom uskutočniť sabotáž v Paríži. Rovnako došlo k zadržaniu ďalšieho ruského občana, ktorý plánoval rozsiahlu sabotáž pred olympijskými hrami. Z celkové počtu 4360 osôb, ktorým bol zakázaný vstup na olympiádu, bolo až 880 vylúčených kvôli podozreniam zo zahraničného zasahovania.
Vplyvové operácie Kremľa mali za cieľ vyvolať paniku a strach
Stopy ruskej vplyvovej operácie v sebe nesie aj incident, keď sa na uliciach Paríža objavili truhly zabalené vo francúzskych vlajkách, ktoré mali odkazovať na prípadné vyslanie francúzskych vojakov na Ukrajinu. Rovnako je Kremeľ podozrivý z incidentu, počas ktorého došlo k vandalizácii pomníka pripomínajúceho obete holokaustu.
Okrem snáh vniesť do informačného priestoru propagandistické naratívy súvisiace s prebiehajúcimi konfliktmi, bolo primárnym cieľom Moskvy zdiskreditovať Medzinárodný olympijský výbor (MOV) a vyvolať obavy z možných nepokojov v Paríži.
Falošné správy Kremľa zároveň obsahovali správy o odporučení CIA vyhnúť sa parížskemu metru, nepravdivé správy francúzskej televízie o masívnom rušení rezervácií pobytov či video, ktoré malo údajne zobrazovať vypúšťanie modrého farbiva do rieky Seina (video bolo pritom natočené v USA).
Virálnym sa stalo tiež deepfake video šíriace sa na Telegrame s názvom „Olympiáda padla“, ktoré malo zobrazovať herca Toma Cruisea ako kritizuje MOV. Podľa zistení spoločnosti Microsoft má za deepfakeom stáť známa ruská skupina Storm-1679, ktorá sa v minulosti podieľala na podobných manipulačných operáciách Kremľa. Samotná skupina pritom intenzívne cielila svoju dezinformačnú kampaň nielen na olympijské hry v Paríži, ale aj na ukrajinských utečencov žijúcich v zahraničí.
Otvárací ceremoniál v Paríži si vyslúžil veľkú vlnu kritiky, ktorú sprevádzali hoaxy
V deň otváracieho ceremoniálu olympijských hier v Paríži došlo zároveň k rozsiahlej sabotáži vlakovej infraštruktúry, ktorá zapríčinila meškanie pre vyše 800-tisíc pasažierov. Azda najviac kontroverzným sa však stal samotný otvárací ceremoniál olympijských hier, ktorý si vyslúžil množstvo kritiky pre svoje umelecké poňatie programu.
Ten zahŕňal sériu vystúpení rôznych umelcov, pričom virálnou sa stala najmä scénka, ktorá mala údajne pripomínať dielo Posledná večera od Leondarda da Vinciho (v skutočnosti sa organizátori inšpirovali gréckou mytológiou). Do umelcov z LGBTI+ komunity, ako aj organizačného výboru sa okamžite pustili viaceré ruské médiá či majiteľ platformy X Elon Musk.
Ku kritike otváracieho ceremoniálu sa pridali aj predstavitelia ruskej pravoslávnej cirkvi a vrchní predstavitelia Ruska. Cieľom dezinformácií sa stal aj umelecký riaditeľ Thomas Jolly, ktorého mal podľa falošných správ zasiahnuť blesk ako trest za podobu ceremoniálu.
Rovnako bol za „trest od Boha“ ruskými médiami vykreslený čiastočný výpadok elektriny, ktorý nastal v nasledujúci deň. Ku kritike otváracieho ceremoniálu sa pridali aj viacerí slovenskí politici, vrátane ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, ktorý ho označil za „symbol úchylnej dekadencie“.
Útoky na symboly a predstaviteľov Francúzska
Terčom falošných správ sa stal aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Na sociálnych sieťach sa objavila fotografia jeho bozku s mužom, ktorá bola vygenerovaná umelou inteligenciou. Prokremeľské účty sa zapojili aj do šírenia upraveného videa, ktoré údajne zobrazovalo prejav Macrona, pričom v pozadí bola hromada odpadkov a potkanov. Vďaka AI bolo video preložené do 13 jazykov. Následne sa stalo virálnym po tom, čo ho zdieľalo vyše 30-tisíc proruských účtov.
S cieľom vyvolať paniku a strach sa pomocou proruských účtov šírilo tiež falošné video zobrazujúce príslušníka palestínskej organizácie Hamas. Video obsahovalo vyhrážky násilím a potrestaním Francúzska pre jeho podporu Izraela, pričom údajný príslušník Hamasu držal v ruke odťatú hlavu Marianne, symbolu Francúzskej republiky.
Kontroverziu vyvolala aj kvalita vody v rieke Seina, v ktorej sa uskutočnila plavecká časť triatlonových disciplín. Po videu zobrazujúcom atléta v tažkostiach po dokončení pretekov sa okamžite vynorili narážky na zlú kvalitu vody, čo však testy, ktoré sa konali v deň pretekov, nepotvrdili.
Najviac nenávistného prejavu bolo adresovaného alžírskej boxerke Khelifovej
Azda najväčšiu vlnu ohlasov vyvolalo prvenstvo alžírskej boxerky Imane Khelifovej v ženskom boxe do 66 kg. Reakcie prišli už po jej víťazstve nad talianskou súperkou, ktorá odstúpila v prvom kole ich vzájomného zápasu.
Vzápätí sa takmer okamžite vynorili články o tom, že Khelifová bola v roku 2023 vylúčená z účasti na svetovom šampionáte po tom, čo mal lekársky test ukázať vyššie percento testosterónu v jej tele. Samotná Medzinárodná boxerská asociácia, ktorá Imane spoločne s ďalšou boxerkou Taiwanu zakázala účasť, bola pritom vylúčená z MOV z dôvodu korupcie.
Na čele organizácie, ktorá zakázala a pravdepodobne sfalšovala test Khelifovej, stojí ruský predstaviteľ Umar Kremlev. Ten po zvolení do funkcie uzavrel sponzorskú zmluvu s Gazpromom a počas parížskej olympiády otvorene kritizoval prezidenta MOV a nazval ho „náčelníkom sodomitov“.
Khelifová si ďalšiu vlnu nenávisti vyslúžila po víťazstve nad maďarskou súperkou, keď na jej prehru neprimerane reagoval aj maďarský premiér Viktor Orbán. Imane Khelifovej sa aj napriek nepravdivým tvrdeniam, že je „transgender atlétkou“ nakoniec podarilo v tejto disciplíne zvíťaziť. V reakcii na šíriace sa lži podala spolu s tímom sťažnosť za morálne obťažovanie, ktoré pramenilo z obrovského množstva nenávistných prejavov na jej adresu.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
