Svetové spoločenstvo sa už viac ako dva roky snaží vyriešiť otvorený vojenský konflikt na Ukrajine. Súčasťou hľadania diplomatických riešení bol aj mierový summit organizovaný Švajčiarskom 15. a 16. júna 2024. Summitu sa zúčastnilo viac ako 160 delegácií a jeho cieľom bolo vytvoriť základy pre mierové rokovania tak, aby ich súčasťou mohli byť Ukrajina aj Rusko. Švajčiarsko dúfa, že tak pomôže dosiahnuť spravodlivú mierovú dohodu.
Rusko sa však už od ohlásenia summitu snažilo zdiskreditovať jeho ciele a účastníkov. Keďže Moskva naň nebola pozvaná, Kremeľ sa snažil vykresliť summit ako zbytočný. Nepozvanie Ruska vyplývalo z jeho pokračujúcej agresie na ukrajinskom území a pravidelných raketových útokov namierených aj proti civilnému obyvateľstvu. Švajčiarsko sa ale v oficiálnom stanovisku na záver summitu vyjadrilo, že v budúcnosti bude potrebná účasť oboch strán konfliktu.
Ukrajina má v pláne v neskorších mesiacoch tohto roku spoluorganizovať ďalší mierový summit. Na ten chce pozvať aj Rusko. Podľa ruského štátneho média RIA Novosti sa však kremeľskí diplomati vyjadrili, že sa ho nemajú v pláne zúčastniť.
Vlastný význam slova mier
Kremeľ sa od začiatku svojej ozbrojenej agresie snaží svoje konanie vykresliť ako prostriedok k dosiahnutiu mieru. V tomto naratíve pokračoval aj počas príprav summitu. Vladimir Putin mal pár dní pred jeho začatím príhovor, počas ktorého povedal, že Rusko je pripravené viesť mierové rokovania. Zároveň predložil vlastné podmienky.
Tie obsahovali žiadosť o denacifikáciu a demilitarizáciu Ukrajiny, prísľub vzdať sa jej ambícií stať sa členom NATO a prenechanie ukrajinských oblastí Charkova, Donecka, Luhanska a Záporožia Ruskej federácii. Tieto regióny predstavujú takmer 20 % územia Ukrajiny [pozn. Krym je Kremľom považovaný za ruské územie]. Ruská armáda však kontroluje požadované územia iba čiastočne.
Podobný návrh pri mierových rokovaniach predložil Kremeľ ešte na jar v roku 2022. Od rozhovorov sa vtedy Ukrajina rozhodla ustúpiť kvôli pokračujúcim ruským útokom a nevýhodným mierovým podmienkam. Podobne ako Putinov mierový návrh, aj tieto rokovania z Istanbulu sú v súčasnosti Kremľom zneužívané na obviňovanie Západu z eskalovania situácie na Ukrajine. Ruskí dezinformátori totiž tvrdia, že západné krajiny zakázali Ukrajine podpísať mierovú dohodu.
Rusko sa snaží spochybniť akékoľvek snahy Ukrajiny o mier
Ešte pred začiatkom summitu Kremeľ do informačného priestoru vypustil niekoľko klamlivých naratívov v snahe podujatie zdiskreditovať. Použil pri tom už staršie obvinenia, že cieľom Západu je diplomaticky a ekonomicky izolovať Rusko, a naďalej eskalovať situáciu medzi bojujúcimi krajinami.
V ruskej štátnej televízii Prvý kanál sa pred začiatkom summitu snažili spochybniť rolu Švajčiarska v jeho organizácii. V živom vysielaní televízna hlásateľka označila Švajčiarsko a jeho prezidentku Violu Ahmerdovú za americkú bábku. „Je dobrým psom a svojho pána [pozn. USA] nesklame“, odznelo v relácii. Neskôr hlásateľka nazvala podujatie ako „satanistický bál“ a prirovnala ho k vojnovej konferencii.
Okrem osobných útokov na švajčiarsku prezidentku v ruskej štátnej televízii zaznamenala švajčiarska vláda zvýšený počet kyberútokov niekoľko dní pred začiatkom summitu. Minister zahraničných vecí Švajčiarska Ignazio Cassis uviedol, že cieľom útokov evidentne bolo narušiť mierovú konferenciu, odmietol však upresniť, kto za útokmi stál.
Po konferencii prokremeľské stránky spochybňovali jej význam tvrdiac, že išlo o diplomatickú frašku, keďže, keďže účastníci konferencie nevyjednali mier. Jednou z hlavných tém stretnutia však bola napríklad potravinová bezpečnosť vo svete, ktorú chceli ukrajinskí predstavitelia vyriešiť zabezpečením potravinových koridorov. Po začiatku ruskej invázie mali viaceré krajiny, predovšetkým tie z globálneho Juhu, problémy s dodávkami obilia, keďže Ukrajina je jedným z hlavných producentov obilia vo svete.
Reakcia Kremľa aj na tento summit ukazuje, že Rusko nemá záujem o mierové riešenie konfliktu. Kremeľ a jeho propagandisti sa pokúšajú odvrátiť pozornosť od snáh Ukrajiny vytvoriť priestor pre diskusiu o výmene zajatcov, potravinovej bezpečnosti či zaistení nepoužitia jadrových zbraní. Namiesto toho si Putin opakovane nárokuje na územie, na ktoré nemá z pohľadu medzinárodného práva nárok.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
