Nahrávky telefonátov medzi Szijjártóm a ruskými predstaviteľmi sú dôkazom systematickej sabotáže európskych sankcií proti Rusku, na ktorej sa Bratislava aktívne podieľala – „spolu so Slovákmi“, ako to sám Szijjártó povedal Lavrovovi. Na tieto dôkazy dodnes nereagovala žiadna slovenská inštitúcia a demokratická opozícia nedokázala ponúknuť viac než demonštratívne vyhlásenia.
Szijjártó si z Moskvy pýta inštrukcie
Pozornosť médií sa doteraz sústredila na Szijjártóov rozhovor s Lavrovom o sestre ruského oligarchu Usmanova. Závažnejší je však iný telefonát – s Pavlom Sorokinom, námestníkom ruského ministra energetiky, bývalým bankárom Morgan Stanley, ktorého Wall Street Journal označil za Putinovu „tajnú zbraň“ proti sankciám na ruskú ropu a plyn. Nie diplomat, ale finančný operatívec vojny, ktorú Moskva vedie proti ekonomickým obmedzeniam uvaleným za jej dobyvačnú vojnu v Ukrajine.
V rozhovore z 30. júna 2025 Szijjártó Sorokinovi hlási, čo pre Moskvu dosiahol: z návrhu 18. sankčného balíka EÚ odstránil väčšinu navrhovaných subjektov. Ponúka ochranu konkrétnych ruských bánk. Pokúša sa zachrániť dubajskú firmu 2Rivers, cez ktorú Rusko obchodovalo s ropou pomocou jej tieňovej flotily tankerov – kľúčový nástroj Moskvy na obchádzanie sankcií na ruskú ropu. A predovšetkým – pýta Sorokina na argumenty, ktoré by pri vyjednávaniach o sankciách mohol použiť v Bruseli. Nie vlastné argumenty Maďarska, ale ruské, prezlečené za maďarské. A robí to „spolu so Slovákmi“.
Obrana vládnej koalície, že konečný návrh sankcií schválilo všetkých 27 štátov, opisuje konečné hlasovanie. Nahrávky však ukazujú, čo sa dialo pred ním: aktívnu koordináciu s Moskvou na tom, čo vôbec bude na stole. Jedno je zahlasovať za hotový návrh. Niečo celkom iné je ten návrh pomáhať Kremľu prečistiť a to je presne to, čo Szijjártó robil, keď žiadal Sorokina, aby mu dal „argumenty“, s ktorými by mohol v Bruseli presadiť odstránenie ďalších ruských subjektov zo zoznamu. Blanár sa k tejto koordinácii odmieta vyjadriť. Namiesto toho obhajuje Szijjártóa ako „zdatného diplomata“ a monitorovanie jeho činnosti označuje za „nebezpečné“.
Zaujímavý je aj iný detail. Szijjártó sa Sorokinovi pochváli, že zo sankčného zoznamu „managed to remove“ – teda dokázal odstrániť, petrohradskú Bank Saint Petersburg. Lenže banka nakoniec v prijatom 18. balíku bola. Szijjártó, ktorý sa k Lavrovovi správal s poslušnosťou, akú nemenovaný európsky spravodajský dôstojník prirovnal k vzťahu „spravodajského operatívca a jeho agenta“, nedokázal napriek sľubom svojmu pánovi zariadiť úplne všetko. Takto vyzerá tá suverénna a národná politika na všetky svetové strany…
Oligarcha, ktorý platil ruských zabijakov
„Spolu so Slovákmi“ sa netýka len Usmanovej sestry alebo ruských bánk. Maďarsko od roku 2022 samostatne blokovalo pokusy Lotyšska zaradiť na európsky sankčný zoznam ruských miliardárov Andreja Bokareva a Iskandra Makhmudova – spolumajiteľov Transmashholding, jedného z najväčších ruských výrobcov železničných vozidiel a dodávateľa komponentov pre bojové vozidlá pechoty nasadené v Ukrajine. Lotyšskí diplomati pripisovali maďarské blokovanie tomu, že Transmashholding mal v Maďarsku spoločné podniky prepojené na ľudí blízkych Orbánovej vláde – vrátane budúceho ministra obrany Szalay-Bobrovniczkyho. Slovensko sa k tomuto systematickému vetovaniu pripojilo neskôr, od roku 2024, keď si vymohlo vyradenie Jozefa Hambálka zo sankčného zoznamu a následne sa spolu s Maďarskom pokúšalo chrániť aj ďalšie ruské subjekty vrátane firmy 2Rivers.
V marci 2026, len dva týždne pred zverejnením nahrávok, The Insider a Der Spiegel odhalili, že Bokarev bol kľúčovým sponzorom tajnej zabijáckej jednotky ruskej vojenskej rozviedky, označovanej ako Center 795. Jednotka zriadená na rozkaz ruského Generálneho štábu v decembri 2022, obsadená veteránmi GRU a FSB, ukrytá v štruktúrach koncernu Kalašnikov – a financovaná z príjmov Bokarevových firiem.
Bokarev dodnes na európskom sankčnom zozname nie je. Chráni ho maďarské veto. Slovensko jeho meno priamo neblokovalo, no tým, že sa pripojilo k systematickému rozbíjaniu sankcií po boku Budapešti, dalo Orbánovi politické krytie, aby to mohol robiť. Blanárovo „pozorne vyhodnocujeme každého človeka na sankčnom zozname“ tak v praxi znamenalo jediné: človek, ktorý financoval ruskú vražednú mašinériu, zostal mimo dosahu európskych sankcií aj vďaka Slovensku. To nie je diplomatický spor s Bruselom. To je spoluúčasť na oslabovaní Európskej bezpečnosti.
Štát – neštát
Na zistenia investigatívnych novinárov, vrátane zvukových nahrávok, ktoré koordináciu s Moskvou priamo dokazujú, nenasledovalo vôbec nič.
SIS mlčí. Parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť nezasadal. Prokuratúra nekoná. Slovenskí europoslanci nereagovali. Jediná „inštitucionálna odpoveď“ je Blanárov status na sociálnych sieťach a post koaličného poslanca Kéryho, ktorý celý problém zhrnul vetou, že zločinom je odpočúvanie. Kolaborácia so zločineckým Ruskom zrejme nie.
Priame dôkazy o koordinácii slovenských politikov na presadzovaní záujmov Moskvy nevyvolali od štátu žiadne reakcie. V krajine, kde celý bezpečnostný aparát držia pod krkom Ficovi ľudia, na inštitúcie vysoké nároky mať nevieme.
Nový ruský veľvyslanec Andrejev, Putinov veterán hybridnej vojny, ktorý na základe Putinovho dekrétu z 2. decembra 2025 prišiel do Bratislavy, má voľné ruky. Nie preto, že by bol výnimočne schopný, ale preto, že mu nik nestojí v ceste. Slovenská republika sa proti ruským hybridným a spravodajským operáciám historicky vôbec nebráni. No nie je to iba výsadou Ficových vlád.
Demokratickí politici sa aj teraz obmedzil iba na tlačovky a statusy na sociálnych sieťach. Pomenovania „zrada a kolaborácia“ sú pravdaže na mieste, ale kde je formálna žiadosť o mimoriadne zasadnutie výboru pre obranu a bezpečnosť? Kde je systematická práca s konkrétnymi zisteniami? Voliči, ktorí chcú v tejto krajine žiť aj po roku 2027, potrebujú vidieť, že opozícia je odborne pripravená s inštitúciami, ktoré sú prešpikované ľuďmi vernými Moskve, urobiť poriadok a že vie, ako na to. Už roky od demokratických strán počúvame, že sú rozhorčené. Aj ich politické programy, najmä v oblasti obrany proti hybridným hrozbám, zatiaľ nenaznačujú, že vedia, ako na to. Je z nich skôr cítiť snahu na tému zareagovať, než jej skutočne rozumieť. To nás znovu môže vyjsť veľmi draho.
O jedenásť dní sa v maďarských voľbách ukáže, či dôkazy o kolaborácii s Moskvou dokážu dať Maďarsku znovu šancu vrátiť sa do Európy. Rovnaká výzva čaká v roku 2027 aj nás. Šanca na zmenu existuje, ale iba ak verejnosť pochopí, že nejde iba o ďalší politický škandál, ale o špičku ľadovca – úvod príbehu o tom, ako strany súčasnej vládnej koalície (a prezident republiky) v Moskve vymenili vlastný politický prospech za budúcnosť našej krajiny. Kolaborácia s Kremľom je čím ďalej, tým očividnejšia, k tomu nevídaná korupcia a demontáž demokracie, kultúry a dôvery. Ak si Slováci a Slovenky po štyroch rokoch rozkladu znovu zvolia Roberta Fica, zvolia si aj Moskvu s Vladimírom Putinom, a Slovenská republika môže v nasledujúcej dekáde ako suverénna krajina prestať existovať.
Táto komentár vznikol v spolupráci s portálom Infosecurity.sk. Pracujeme bez reklamy a grantov a sme nezávislí iba vďaka Vám. Veríte, že dobre informovaní ľudia tvoria modernú a odolnú krajinu? Pomôžte nám stáť v prvej línii!
