Turecko v auguste tohto roka na základe tzv. ochrany národnej bezpečnosti zablokovalo vyše 80 účtov na platforme X (predtým Twitter) patriacich kurdským politikom, novinárom a verejne činným osobám. Medzi dotknutými bol napríklad aj čestný prezident najväčšej prokurdskej strany v Turecku Ľudová demokratická strana (HDP) Ertuğrul Kürkçü.
Incident je položený na základoch dlhodobého napätia medzi tureckým a kurdským (cca 20 %) obyvateľstvom v krajine. Kurdi od tureckej vlády požadujú viac kultúrnych a politických právomocí. Ankara však tieto požiadavky rámcuje ako hrozbu pre národnú bezpečnosť.
Väčšinová vláda a centralizácia tureckých médií
Turecko sa v rebríčku slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc na rok 2024 nachádza na 158. mieste z celkových 180 štátov. Analytický think tank Freedom House ho zase na škále slobody radí medzi neslobodné krajiny.
Kurdské médiá v Turecku dlhodobo operujú vo veľmi prísnych podmienkach a tradične dochádza k výraznej represii kurdskej identity. Situácia sa ešte zhoršila po nástupe Recepa Tayyipa Erdogana a jeho strany Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) na začiatku 21. storočia. Po pokuse o vojenský prevrat v roku 2016 sa potláčanie kurdskej identity podľa slov tureckej vlády stalo otázkou národnej bezpečnosti.
Strana AKP dlhodobo zaujíma autoritársky spôsob vládnutia. Ako dominantná politická strana v krajine pôsobí od roku 2002, v posledných parlamentných voľbách v roku 2023 potvrdila svoje postavenie ziskom takmer polovice poslaneckých mandátov.
Práve AKP má pritom výrazný vplyv na verejný diskurz, obmedzuje dostupnosť k nezávislým zdrojom a v súčasnosti kontroluje približne 90 % všetkých médií v krajine. Primárnym cieľom cenzúry aj naďalej zostávajú kurdské médiá, pričom modus operandi tureckej vlády je systematické zastrašovanie a uväzňovanie kurdských novinárov.
Nástroje mediálnej kontroly
V rámci súdnych sporov voči kurdským novinárom sa Turecko spravidla odvoláva na článok 314 trestného zákona. Ten klasifikuje členstvo v teroristickej organizácii, jej podporu alebo šírenie propagandy v jej prospech ako zločiny proti národnej bezpečnosti.
Vágna definícia však umožňuje cielenú perzekúciu ľudí bez nutnosti dôveryhodných či dostatočných dôkazov o ich škodlivom pôsobení. Podľa ľudskoprávnej organizácie Amnesty International má byť cieľom snaha o umlčanie nesúhlasných vyjadrení voči tureckej vláde.
Turecko totiž vníma takmer akékoľvek médium, ktoré nie je pod priamou kontrolou štátu, ako subjekt napojený na teroristickú organizáciu. Výnimkou nie sú ani kurdské médiá, ktoré Turecko spája so Stranou kurdských pracujúcich (PKK), klasifikovanou tureckým ministerstvom zahraničných vecí ako teroristická organizácia. PKK považujú za teroristickú organizáciu aj USA alebo Európska únia.
Toto falošné prepojenie medzi nezávislými médiami a organizáciou PKK umožňuje systematicky eliminovať kurdský obsah v zmysle ochrany národnej bezpečnosti. Novinárom, ktorí aj napriek zákazu informujú o kurdských témach, hrozí obvinenie z teroristickej činnosti a väzenie. Takmer 98 % ľudí z celkového počtu odsúdených z dôvodu napojenia na teroristickú organizáciu v Európe je práve v Turecku.
Vývoj mediálnej cenzúry v Turecku po voľbách v roku 2023
Od parlamentných volieb v roku 2023 koaličná vláda zásadne zvýšila svoju kontrolu nad mediálnym obsahom v Turecku. Sprísnila pravidlá mediálneho priestoru, obmedzila slobodu prejavu a prístup k nezávislým médiám. Len za rok 2023 podľa reportu platformy Free Web Turkey zablokovala vyše 200-tisíc jednotiek internetového obsahu, vrátane internetových domén, novinových článkov a účtov. Za jednotlivé príspevky desiatkam ľudí udelila pokuty, prípadne ich zadržala.
Pod tlakom sú médiá, ktoré kritizujú vládu alebo informujú o korupcii, no väčšina z dotknutých sú kurdské médiá a ich zamestnanci. Medzi rokmi 2022 a 2023 bolo zadržaných vyše 30 kurdských novinárov. V apríli 2024 turecké úrady zadržali ďalších deviatich. V auguste boli zavraždené dve novinárky pracujúce pre PKK, v júli 2024 turecký vojenský dron zase zaútočil na mediálny štáb Cira TV.
Počas rovnakého obdobia turecké úrady odsúdili na šesť rokov väzenia osem kurdských novinárov, ktorí patrili pod prokurdské médiá Mezopotamya News Agency a JINNEWS. Dohromady bolo od roku 2022 zaznamenaných 43 žalôb na 118 kurdských novinárov alebo mediálne organizácie.
Okrem spravodajského online obsahu turecké úrady v minulosti obmedzili aj prístup verejnosti k sociálnym sieťam. V kontexte februárových povodní v roku 2023 bola používateľsky nedostupná napríklad platforma X, rok na to turecká vláda na krátky čas úplne zablokovala prístup k sociálnej sieti Instagram.
Obmedzenie prístupu k nezávislým médiám bezpodmienečne potláča diskusiu o kurdských témach. Turecké obyvateľstvo sa k takýmto informáciám dostáva výhradne prostredníctvom štátom kontrolovaných médií, čo tureckej vláde umožňuje absolútnu kontrolu nad rámcovaním kurdskej otázky.
Parlamentný výbor v krajine na konci októbra navyše schválil návrh zákona, ktorý sprísňuje tresty pre tzv. zahraničných agentov. Zákon o zahraničných agentoch bol tento rok prijatý aj v Gruzínsku, kde aktívne slúži k potlačovaniu kritických hlasov voči vláde. Podobný návrh prešiel do druhého čítania aj na Slovensku.
Vývoj v posledných mesiacoch nenaznačuje, že by sa situácia medzi tureckou vládou a kurdským obyvateľstvom mala upokojiť. V októbri tohto roku sa kurdská PKK prihlásila k útoku na sídlo štátnej zbrojárenskej spoločnosti Turkish Aerospace Industries. Turecko odvetným útokom zasiahlo kurdské ciele v severnej časti Iraku a v Sýrii, pričom malo byť úspešne zničených 32 cieľov. K vzájomným útokom došlo v období, keď politický vývoj v Turecku naznačoval možné obnovenie istej formy mierových rokovaní tureckej vlády s PKK. Tie boli naposledy ukončené po dvoch rokoch vyjednávaní pred takmer desaťročím.
CHCETE PODPORIŤ BOJ PROTI DEZINFORMÁCIÁM? POMÔŽTE NÁM NA DARUJME.SK: https://adapt.darujme.sk/podporte-boj-proti-dezinformaciam/
