Rok 2024 sa bude niesť v znamení volieb. Viac ako 40 krajín po celom svete čakajú prípravy na takzvanú oslavu demokracie. Hoci verejnosť zaujímajú najmä parlamentné voľby alebo hlasovanie o hlave štátu, pre Turecko budú kľúčové aj tohtoročné voľby do zastupiteľských orgánov v regiónoch.
Turecké regionálne voľby sú naplánované na 31. marca. Na začiatku tohto roku ohlásil kandidatúru nominantov svojej strany aj aktuálny prezident Recep Tayyip Erdogan. Jeho Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) sa bude snažiť zvíťaziť vo významných ekonomických centrách, ktoré doteraz patrili opozícii.
Metropoly ako Istanbul, Ankara, Izmir alebo Antalya sa totiž podieľajú na takmer polovici všetkých vyprodukovaných tovarov a služieb v Turecku. Ktokoľvek je na čele týchto miest, má pod palcom značnú časť hospodárstva krajiny. Preto je výhra v týchto lokalitách pre Erdogana dôležitá.
Cenzúra internetu v posledných rokoch narastá
Keďže Erdogan robí, čo môže, aby sa misky mocenských váh priklonili na jeho stranu, jeho snaha neobišla ani internet. Počas decembra 2023 vyšlo najavo, že turecké úrady zablokovali šestnásť virtuálnych privátnych sietí (VPN).
VPN je technológia, ktorá zaručuje väčšiu bezpečnosť a súkromie používateľa, a to prostredníctvom šifrovania siete medzi zariadením a internetom. Obľúbená je predovšetkým medzi obyvateľmi krajín s autoritárskymi režimami, ktorí ju používajú, aby získali prístup k zablokovaným stránkam alebo sociálnym sieťam.
Nejde však o prvý prípad obmedzovania VPN služieb v krajine. Turecké úrady podobné kroky podnikli aj v roku 2016 po neúspešnom pokuse o štátny prevrat. Avšak, ako hovorí Yaman Akdeniz, spoluzakladateľ ľudskoprávnej skupiny Turkish Freedom of Expression Association (IFÖD), najnovší cenzorský zásah je oveľa prísnejší a efektívnejší ako tie v minulosti. Poskytovatelia VPN totiž museli písomne podložiť proces zablokovania služby.
V posledných rokoch došlo v Turecku k zvýšenému počtu cenzurovaného obsahu na internete. Podľa odhadov IFÖD je zablokovaných približne 900-tisíc domén. V roku 2018 ich malo byť údajne 350-tisíc. Cenzurovaný obsah sa najčastejšie týka článkov, ktoré kritizujú prezidenta Erdogana a jeho rodinu, sú prokurdské alebo patria opozícii. Rovnako štát blokuje aj obsah, ktorý je považovaný za obscénny či kriminálny.
Perzekúcie novinárov s odvolaním sa na novú legislatívu
Problematickým je aj zákon o dezinformáciách, ktorý bol prijatý v roku 2022. Nová legislatíva totiž veľmi vágne vysvetľuje, aká správa môže byť považovaná za dezinformáciu. Zákon prakticky umožňuje perzekvovať kritikov Erdogana a jeho strany AKP. Ich vyjadrenia turecké úrady označujú za falošné správy, pred ktorými treba verejnosť chrániť. Za šírenie dezinformácií a nepravdivých správ pritom môže obvinený dostať až tri roky väzenia.
Od svojho prijatia bol nový zákon použitý najmenej v dvanástich prípadoch, keď novinári a novinárky kritizovali Erdogana. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa Turecko v minuloročnom hodnotení slobody tlače Reportérov bez hraníc (RSF) prepadlo zo 149. miesta na 165. z celkového počtu 180. Za ním sa nachádzajú už len štáty ako Irak, Saudská Arábia alebo Čína.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
