Na očierňovanie Ukrajiny slúžia ruským dezinformačným kanálom ženy a deti. Častým terčom klamstiev je Olena Zelenská

Jednou z mnohých taktík Kremľa pri snahe o ovplyvňovanie informačného priestoru je využívanie rodovo podmienených dezinformácií. Pomocou nich sa Moskva a aktéri šíriaci proruskú propagandu snažia o delegitimizáciu Ukrajiny a podmieňovanie násilia na ženách a negatívnych postojov voči rodovej rovnosti.

Rodovo podmienené (gender) dezinformáciezaložené na očierňovaní ženského pohlavia a feminizmu ako takého na odlákanie participácie žien vo verejnej sfére. Šíriteľom týchto naratívov sú štátni aj neštátni aktéri. Ich cieľom je prehlbovanie polarizácie vo vybraných spoločnostiach, umlčanie ženského hlasu vo verejnom diskurze a ovplyvňovanie vnímania úlohy žien v demokratických systémoch.

Najčastejšie tieto naratívy pochádzajú z prostredia autokratických režimov, ktoré sa takto snažia o očierňovanie politických oponentiek. Zároveň však rodovo podmienené dezinformácie slúžia na prehlbovanie stereotypov a demobilizáciu občianskej spoločnosti.

Olena Zelenská ako terč Kremľom vymyslenej „Pizzagate“ konšpirácie

Počas posledného roka sa za pomoci proruských účtov naprieč informačným priestorom začala šíriť konšpiračná teória, ktorá obviňovala manželku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského z obchodovania s deťmi prostredníctvom jej nadácie.

Vymyslený príbeh odkazuje na známu konšpiračnú teóriu s názvom „Pizzagate“, ktorá sa šírila počas kampane pred prezidentskými voľbami v USA v roku 2016 a mala za cieľ zdiskreditovať kandidátku Demokratickej strany Hillary Clintonovú. Konšpiračný príbeh, ktorý obviňoval demokratov z využívania tajných šifier ako „pizza“ pre pedofilné činy, vyústil do streľby v jednej z pizzerií vo Washingtone po tom, čo do nej vtrhol ozbrojený prívrženec teórie.

Kým tvorcom konšpiračnej teórie Pizzagate bolo hnutie QAnon, jeho upravená verzia zahŕňajúca Olenu Zelenskú pochádza z Kremľa. V rovnakom čase sa pritom objavovali klamlivé správy o miliónovom nákupe šperkov Zelenského manželkou v New Yorku. Za šírením týchto správ stáli tie isté proruské kanály, ktoré zahŕňali účty z Venezuely, Gruzínska či Španielska.

Na zvýšenie dosahu klamlivých naratívov bola použitá stratégia falošnej autority, v rámci ktorej sa šíritelia odvolávali na francúzskeho novinára menom Robert Schmidt ako pôvodcu informácie. Neskôr sa preukázalo, že novinár doteraz o Zelenskej nikdy nepísal.

Falošné správy o Zelenskej obleteli celý svet

Globálny dosah tejto klamlivej správy súvisí pravdepodobne s tým, že bola publikovaná vo viacerých jazykoch. Po tom, čo sa 3. novembra 2023 na platforme YouTube objavilo video s falošným obvinením Zelenskej, ju takmer okamžite prebrali viaceré africké webstránky, ktoré uverejňovali správu vo francúzskom jazyku. Jedna z týchto online platforiem s názvom NetAfrique pritom len pár dní predtým zdieľala hoax o Zelenskej a jej nákupe šperkov.

Nasledujúci deň prebrali konšpiračnú teóriu aj alternatívne médiá šíriace obsah v angličtine, medzi nimi The DC Weekly a The Intel Drop. Prvá z menovaných platforiem pritom pod článok podpísala neexistujúcu autorku, ku ktorej priradila fotku kanadskej novinárky Judy Batalionovej. Napriek tomu táto skutočnosť nebránila ruskej ambasáde v Južnej Afrike zdieľať daný príspevok na platforme X.

The Intel Drop okrem konšpirácie o obchode s deťmi v minulosti šíril aj hoax o tom, že Olena Zelenská mala kúpiť vilu v Nemecku, ktorá predtým patrila Josephovi Goebbelsovi, nacistickému ministrovi propagandy.

Využívanie žien a rodovo podmienených dezinformácií na delegitimizáciu Ukrajiny

Okrem Zelenskej sa stala predmetom vplyvových operácií aj bežná populácia. Známym je príklad dezinformačnej kampane Kremľa, ktorá vykresľovala matku zasiahnutú útokom na pôrodnicu v Mariupole ako zaplatenú herečku. Vymyslenú správu v tom čase dokonca zverejnilo aj Veľvyslanectvo Ruskej federácie vo Veľkej Británii. Daný prípad však ani zďaleka nie je jediným príkladom toho, ako Kremeľ využíva rodovo podmienené (gender) dezinformácie v snahe oslabiť Ukrajinu.

Ďalší z naratívov sa týka ukrajinských žien a ich pôsobenia v armáde. Kremeľ označuje ukrajinskú armádu za slabú aj práve z dôvodu, že zahŕňa množstvo žien. Táto tradičná stereotypizácia je budovaná na vnímaní žien ako slabšieho pohlavia, pričom odkazuje na údajné veľké straty na strane Ukrajiny, ktoré ju tlačia k rozšírenej mobilizácii.

Ukrajinská armáda však už rok pred vypuknutím celoplošnej ruskej agresie pozostávala z vyše 60-tisíc vojačiek, ktoré do armády vstúpili dobrovoľne. Dnes je toto číslo dokonca vyššie, čo dokazuje nepravdivosť ruských ďalších dezinformácií o nevôli ukrajinských žien bojovať.

Najčastejším terčom dezinformácií sú však ukrajinské matky a ženy, ktoré sa rozhodli emigrovať po vypuknutí celoplošnej vojny v roku 2022. Kremeľ sa na samom začiatku snažil v krajinách, ktoré prijali ukrajinské ženy s deťmi, vyvolať strach a obavy zo šírenia infekčných chorôb či dokonca ďalšej vlny Covidu-19. Okrem obáv o zdravie sa Kremľu darilo pretláčať konšpiračné teórie, ktoré podnietili strach obyvateľov európskych krajín z toho, že ukrajinskí utečenci ohrozujú ich identitu a sociálne istoty.

Tradičným naratívom je očierňovanie ukrajinských žien pomocou ich spájania s poskytovaním sexuálnych služieb. Ruská propagandistická mašinéria pritom tento naratív šírila v rôznych mutáciách – raz išlo o typickú vlastnosť ukrajinských žien, inokedy o zneužívanie Ukrajiniek, ktoré nie sú schopné uplatniť sa na trhu práce.

Masové únosy detí do Ruska sa Kremeľ snaží zakryť klamstvami o obchode s ich orgánmi na Ukrajine

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa začali objavovať prípady núteneho transferu ukrajinských detí do Ruska a Ruskom okupovaných území. Tieto únosy mali prebiehať po odlúčení ukrajinských detí od ich rodičov v rámci tzv. filtračných kempov. Podľa doterajších odhadov môže ísť až o vyše 300-tisíc detí, ktoré boli takto oddelené od svojich rodín a stali sa súčasťou Kremľom podporovaného „integračného programu“.

Masové evakuácie na územie Ruska pod nátlakom ozbrojených zložiek predstavujú jeden z mnohých vojnových zločinov, ktorých sa Rusko na Ukrajine dopúšťa. Za organizáciu a koordináciu „integračného programu“ za pomoci desiatok federálnych úradov v Rusku si pred rokom Vladimir Putin a ruská komisárka pre deti Marija Ľvovová-Belovová vyslúžili zatykač Medzinárodného trestného súdu. Zároveň bol v súvislosti s poskytnutou pomocou pri únosoch ukrajinských detí obvinený aj bieloruský prezident Alexander Lukašenko.

Na odvrátenie pozornosti od Ruskom páchaných vojnových zločinov sa propagandistická mašinéria Kremľa snaží pretlačiť rôzne nepravdivé naratívy. Jedným z nich je konšpiračná teória o organizovaní nelegálneho obchodu s orgánmi detí zo strany ukrajinských tajných služieb. Tie mali podľa Moskvy okrem nelegálneho obchodu s orgánmi inzerovať aj detskú prostitúciu prostredníctvom stránok na dark webe.

Okrem Ukrajiny boli z podobných zločinov falošne obvinené aj viaceré európske krajiny, v rámci ktorých si utečenci našli svoje dočasné útočisko. Absurdným bol najmä prípad, keď proruské médium 5-tv obvinilo nemecké úrady z odoberania detí ukrajinským utečencom kvôli silnej emočnej väzbe na rodičov a nadmernému apetítu.

Cieľom podobných naratívov obviňujúcich európske a prozápadné krajiny je ich očiernenie, ovplyvňovanie ukrajinského sentimentu voči týmto štátom a vykresľovanie ukrajinských utečencov v situácii núdze.

Neustále očierňovanie ukrajinských žien a autorít prehlbuje polarizáciu v prístupe európskych krajín v pomoci pre Ukrajinu a podnecuje násilie a negatívny sentiment voči Ukrajincom na globálnej úrovni. Cielené vplyvové operácie voči Olene Zelenskej sú tiež snahou o delegitimizáciu ukrajinského prezidenta Zelenského ako v očiach európskych spojencov, tak aj ukrajinského ľudu.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Študent v odbore Medzinárodných vzťahov na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe. Zaujíma sa o témy medzinárodnej bezpečnosti, hybridných hrozieb a európskych politík. Momentálne je zároveň stážistom v NR SR v rámci Výboru pre obranu a bezpečnosť. V minulosti pôsobil ako prezident Euroatlantického centra a stážista na Veľvyslanectve SR v Ľubľane.