Maďarský premiér Viktor Orbán sa dlhodobo snaží blokovať rozhodnutia na úrovni EÚ, ktoré sú pre Moskvu nepriaznivé. Orbán udržiava priateľské vzťahy s prezidentom Putinom a je považovaný za najbližšieho spojenca Ruska v Európe.
V decembri 2023 európski lídri rozhodovali o dôležitých otázkach týkajúcich sa Kyjeva. Išlo o zahájenie prístupových rokovaní o členstve Ukrajiny v EÚ a o poskytnutie ďalšej finančnej pomoci.
Orbán prikývol na začatie prístupových rozhovorov s Ukrajinou
Rokovania o členstve Ukrajiny v EÚ sa v decembri minulého roka dostali do slepej uličky, aj napriek tomu, že s výnimkou Orbána ich začatie podporilo všetkých 26 európskych lídrov. Na prijatie takéhoto rozhodnutia totiž treba jednomyseľnú podporu.
Nemecký kancelár Olaf Scholz preto maďarskému premiérovi diskrétne navrhol, aby si dal kávu. Tým umožnil ostatným lídrom pokračovať v hlasovaní bez jeho prítomnosti. Tento strategický krok bol kolektívne plánovaný a zohral kľúčovú úlohu pri schválení kandidatúry Ukrajiny na vstup do EÚ.
Maďarský premiér svoju voľbu zdržať sa hlasovania obhajoval tým, že venoval dostatok času na odradenie ostatných lídrov od rokovaní. Dodal, že prítomní dychtivo túžili po zahájení prístupových rozhovorov s Ukrajinou, a tak sa rozhodol ustúpiť a zodpovednosť prenechal na nich.
Proces pristúpenia k EÚ je však komplikovanou procedúrou plnou technických detailov. Potrvá roky, kým Ukrajina bude pripravená stať sa členskou krajinou. Maďarský premiér má tak stále mnoho príležitostí tento proces zablokovať.
Orbán je totiž stále presvedčený, že členstvo Ukrajiny v Únii by malo negatívny dopad na všetky členské štáty EÚ, vrátane Maďarska. Zvlášť zdôrazňuje negatívne dôsledky pre maďarských farmárov, keďže by sa finančné prostriedky z Kohézneho fondu mohli prerozdeľovať aj Ukrajine. Kohézny fond slúži na znižovanie ekonomických a sociálnych nerovností členských krajín EÚ. Financie sú poskytované tým štátom, ktorých HDP na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru EÚ.
Orbán nevidí Ukrajinu ako perspektívneho budúceho člena EÚ, ale skôr ako nárazníkovú zónu medzi EÚ a Ruskom. Má tak podobnú víziu o Ukrajine ako Vladimir Putin, ktorý túži po tom, aby bola „neutrálna a demilitarizovaná“.
Balík finančnej pomoci dostal od maďarského premiéra stopku
Orbán na samite neprikývol na všetky požiadavky európskych lídrov. Rokovania skončili po tom, ako maďarský premiér využil svoje právo veta na konkrétnejšie a naliehavejšie rozhodnutie. Zablokoval totiž finančnú pomoc pre Kyjev vo výške 50 miliárd eur na roky 2024 – 2027, ktorú sa zvyšok členských štátov snaží zahrnúť do viacročného rozpočtu Únie.
Maďarský premiér trvá na tom, že poskytovanie finančných prostriedkov EÚ pre Ukrajinu by nemalo byť realizované z rozpočtu EÚ, a dodáva, že je potrebné stanoviť „rozumný“ časový plán pre akékoľvek financovanie určené Kyjevu. „Som presvedčený, že dať Ukrajine 50 miliárd eur z rozpočtu EÚ na päť rokov… Je zlé rozhodnutie,“ vyjadril sa Orbán na tlačovej konferencii.
Svoje právo veta využil na získanie ústupkov pre Budapešť. Nesúhlasí s ďalšou finančnou pomocou pre Kyjev, pokiaľ Budapešť neobdrží finančné prostriedky z fondov EÚ. Európsky blok totiž pozastavil významnú časť finančných prostriedkov pre Maďarsko z dôvodu porušovania zásad právneho štátu, ľudských práv a korupcie v krajine.
Deň pred začatím samitu, 13. decembra, však EÚ uvoľnila časť týchto finančných prostriedkov, takmer 10 miliárd eur, s odvolaním sa na implementáciu reformy súdnictva v krajine. Niektorí experti tvrdia, že EÚ podľahla vydieraniu zo strany Budapešti, a toto rozhodnutie považujú za kontroverzné. Reformy sú podľa nich nepostačujúce a provizórne. Približne 20 miliárd eur však zostáva naďalej zmrazených.
Orbánovi hrá do karát aj politická patová situácia v súvislosti s ďalším financovaním Ukrajiny vo Washingtone a neúspech ukrajinskej protiofenzívy. Podľa Orbána je nepravdepodobné, že Ukrajina vo vojne zvíťazí, a preto by spojenci mali trvať na rokovaniach a okamžitom prímerí. Odmieta poskytovať vojenskú pomoc Ukrajine, keďže verí, že dodávanie zbraní do Kyjeva predlžuje prebiehajúce utrpenie.
Európska únia má alternatívne riešenie, ako poskytnúť Ukrajine financie
Únijní predstavitelia sa rozhodli vypracovať záložný plán, ako Kyjevu poskytnúť prostriedky v prípade, že sa Orbán na plánovanom EÚ samite 1. februára rozhodne svoje veto zopakovať. EÚ má v pláne obísť maďarské veto prostredníctvom možnosti poskytnúť Ukrajine bilaterálnu finančnú pomoc v roku 2024 mimo rozpočet EÚ, ktorú majú všetky členské krajiny európskeho bloku.
Podľa tohto návrhu by členské štáty, ktoré sa do toho zapoja, poskytli záruky európskemu rozpočtu. Tieto záruky by v budúcom roku umožnili Európskej komisii získať pre Kyjev až 20 miliárd eur na kapitálových trhoch. Toto opatrenie nevyžaduje záruky od všetkých členských štátov EÚ, pokiaľ by hlavnými účastníkmi boli krajiny s najvyššími ratingmi úverovej schopnosti. Plán by tak nemusel získať jednomyseľnú podporu členských štátov.
To by malo poskytnúť Kyjevu dostatočné finančné prostriedky na to, aby sa nemusel uchýliť k menovému financovaniu, v rámci ktorého vláda tlačí peniaze na podporu svojho deficitu. To však prináša vysoké riziká vzniku inflácie.
Nevýhodou tohto plánu v porovnaní s pôvodným návrhom založeným na rozpočte EÚ je, že by sa obmedzil na pôžičky a nezahŕňal by granty. Členské štáty sa však stále môžu rozhodnúť poskytovať granty na bilaterálnom základe. Bez ohľadu na to, akým spôsobom Kyjev finančnú pomoc obdrží, EÚ prisľúbila Ukrajine, že financie budú poskytnuté najneskôr do marca 2024.
Tento článok je výstupom vzdelávacieho programu InfoGuard Academy, podporeného z grantu Veľvyslanectva USA na Slovensku.
