Online priestor a nové technológie vytvárajú prostredie pre šírenie dezinformácií založených na rode. Tie zasahujú najmä ženy vo vysokých funkciách a poškodzujú ich reputáciu. Producenti takéhoto obsahu využívajú sexizmus, mizogýniu, rodové stereotypy a útočia na fyzický vzhľad obetí.
Využívajú rodové stereotypy
Podľa definície Wilson Center používajú rodovo podmienené dezinformácie „nepravdivé alebo zavádzajúce naratívy založené na rode a pohlaví namierené proti ženám, často s určitým stupňom koordinácie, s cieľom odradiť ženy od účasti vo verejnej sfére“.
Dezinformácie zväčša cielia na spochybnenie kompetentnosti žien zastávať určité funkcie. Usilujú tiež o naštrbenie dôvery voči danej osobe či celkové podkopanie schopnosti žien vykonávať určitú prácu.
Najčastejšími terčmi dezinformácií založených na rode sú aktívne političky, ženy pohybujúce sa vo verejnom sektore a ženy pôsobiace na vysokých pozíciách. Dezinformácie sa vo väčšine prípadov netýkajú priamo výkonu ich práce, ale sústredia sa na rodové stereotypy a sexuálne zobrazovanie žien. Zneužívajú tiež charakteristiky, akými sú napríklad rasová alebo etnická príslušnosť, sexuálna orientácia, náboženstvo alebo rodinný stav.
Rodovo podmienené dezinformácie sa šíria najmä na sociálnych sieťach prostredníctvom koordinovanej aktivity a bežných používateľov. Práve na sociálnych sieťach má takýto obsah potenciál zasiahnuť široké publikum. Tvorba a šírenie týchto dezinformácií domácimi a zahraničnými aktérmi predstavujú riziko potláčania práv žien, obmedzovania rozmanitosti verejnej diskusie a sú tiež hrozbou pre národnú bezpečnosť.
Dezinformácie založené na rode častokrát nie sú izolované a sú súčasťou väčších antikampaní a informačných operácií.
Rodovo podmienené dezinformácie negatívne ovplyvňujú demokraciu
Dezinformácie založené na rode môžu mať negatívne dopady na mentálne zdravie obetí a môžu prerásť až do vyhrážok a násilia zo strany páchateľov.
Šírenie týchto dezinformácií tiež vážne poškodzuje demokraciu a práva žien. V krajinách, kde demokracia nie je pevne ukotvená a političky či novinárky reprezentujú liberálne hodnoty, sa ženy stávajú terčami štátom sponzorovaných dezinformačných kampaní.
Kritickou sférou, do ktorej rodovo podmienené dezinformácie negatívne zasahujú, sú voľby. Voliči, ktorí sú zraniteľní voči dezinformáciám, častokrát prechovávajú rodové stereotypy a sú tak náchylnejší veriť nepravdám o kandidátkach. V takomto prípade, keď voliči uplatňujú svoje právo pri výbere svojich zástupcov a zástupkýň, sú dezinformácie založené na rode pre demokraciu obzvlášť nebezpečné.
Obeťami sú najčastejšie vysokopostavené ženy
Príkladom zasahovania do predvolebnej kampane sú útoky na bývalú demokratickú kandidátku na post hlavy Spojených štátov amerických Hillary Clinton. Počas kampane v roku 2016 sa šírili dezinformácie, že je údajne zapojená do obchodovania s deťmi či predaja zbraní pre teroristickú organizáciu ISIS. Tieto nepravdivé výroky boli živené nielen jej protivníkom Donaldom Trumpom, ale aj ruskými zahraničnými aktérmi.
V slovenskom informačnom priestore sa šírili rodovo podmienené dezinformácie nasmerované napríklad proti prezidentke SR Zuzane Čaputovej. Jedným z takýchto príspevkov bola zmanipulovaná fotografia s posmešným popisom odkazujúcim na postavu pani prezidentky. Tá mala údajne pribrať vďaka verejným financiám.
V inom prípade sa objavila zmanipulovaná fotografia slovenskej prezidentky, na ktorej mala upravený nos. Záber tak pripomínal stereotypné židovské črty. Cieľom autorov manipulácie bolo zrejme podporiť dezinformačný naratív o údajnej kontrole nad prezidentkou SR či jej službe zahraničným aktérom, predovšetkým USA alebo Georgeovi Sorosovi.
Okrem toho, na diskreditáciu terčov rodovo podmienených dezinformácií býva využívané aj sexuálne zobrazenie žien. Obeťami takejto manipulácie sa nedávno stali ukrajinské vysokopostavené ženy. Zaujímavým prípadom bolo šírenie falošných nahých fotiek ukrajinskej poslankyne Svitlany Zališčukovej.
Podobnej manipulácii čelila manželka ukrajinského prezidenta Olena Zelenská. Tá si mala údajne odhalená na pláži užívať dovolenku v Izraeli, zatiaľ čo je jej domovine zúri vojna. V skutočnosti išlo o zneužitie fotografie ruskej televíznej moderátorky Eleny Leninovej, ktorá na verejnosť unikla ešte v roku 2016. Overovatelia faktov z agentúry AFP túto skutočnosť zistili reverzným vyhľadávaním obrázkov.
Napriek reakcii fact-checkerov a preukázateľnej nepravdivosti šírených informácií tieto príspevky zneužili dezinformační aktéri. Uplatnili ich v rámci širšej snahy o zníženie podpory Ukrajiny v rámci prebiehajúceho vojenského konfliktu s Ruskom.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
