Bývalý americký prezident Donald J. Trump bol obvinený zo siedmich federálnych zločinov vo veci nezákonného prechovávania vládnych dokumentov. Za posledné mesiace ide už o druhú federálnu žalobu Trumpa. Prvá sa týka jeho protiprávnevho vyplatenia peňazí pornohorečke Stormy Daniels za mlčanie v štáte New York v marci tohto roka. Platba mala za úlohu pochovať ich sexuálny škandál v posledných dňoch kampane v roku 2016.
Druhý federálny súdny proces s bývalým americkým prezidentom sa začal 13. mája v štáte Florida. Trump pred súdom v Miami uviedol, že plánuje dokázať svoju nevinu vo všetkých 37 bodoch obžaloby. Celkovo ide o 31 prípadov úmyselného zadržiavania dokumentov o národnej bezpečnosti a 6 prípadov marenia federálneho úsilia na získanie týchto dokumentov.
V blízkej budúcnosti však Trump môže čeliť ďalšej federálnej žalobe. Americké ministerstvo spravodlivosti a prokurátor štátu Georgia totiž naďalej vyšetrujú jeho snahu zvrátiť výsledky prezidentských volieb USA z roku 2020 a útok na Kapitol z roku 2021.
Federálne obvinenia
Podľa oficiálneho spisu amerického ministerstva spravodlivosti zbieral Trump poznámky, fotografie, úradné dokumenty a ďalšie materiály do kartónových škatúľ v Bielom dome. Po skončení jeho mandátu v úrade prezidenta si však tieto dokumenty odniesol do klubu Mar-a-Lago v Miami.
Floridské sídlo bývalého amerického prezidenta je preto kľúčovým dôkazovým miestom federálneho vyšetrovania. Krabice s vládnymi dokumentmi sa našli v tanečnej sále, kúpeľni, sprche, kancelárii, spálni a sklade. Boli to tie isté vládne dokumenty, ktoré Trump odmietol odovzdať Národnému archívu USA po jeho odchode z Bieleho domu. Škatule tak usvedčili bývalého amerického prezidenta z porušenia jeho zákonnej povinosti.
Následne Trump vracal utajované dokumenty americkým inštitúciám na etapy. Prvýkrát sa prevod dokumentov uskutočnil 17. januára 2022, keď po opakovaných žiadostiach Národného archívu USA Trump odovzdal 197 vládnych listov v 15 škatuliach.
Druhýkrát odovzdal 38 utajovaných dokumentov 3. júna 2022 na vyžiadanie poroty vo federálnom vyšetrovaní. Poslednýkrát to bol Federálny vyšetrovací úrad (FBI), ktorý 8. augusta 2022 na základe súdneho príkazu na prehliadku Mar-a-Lago zaistil zvyšných 102 dokumentov.
Súdny proces v Miami je tak právnou dohrou amerického ministerstva spravodlivosti v kauze Trumpovho neoprávneného prechovávania dokumentov o národnej bezpečnosti s označením „prísne tajné“, „tajné“ a „dôverné“.
V tejto súvislosti je 45. prezident USA obvinený zo siedmich federálnych zločinov. Medzi ne patrí úmyselné zadržiavanie informácií o národnej obrane, sprisahanie s cieľom zabrániť spravodlivosti, úmyselné zadržiavanie vládnych dokladov, korupcia, zatajovanie štátnych dokumentov počas federálneho vyšetrovania a ich opakované zatajovania pred FBI, a vedomé šírenie klamstiev počas jeho vypočúvania FBI.
James Trusty, právny zástupca Donalda Trumpa, tvrdí, že za tieto obvinenia mu v prípade usvedčenia hrozí maximálny trest na 20 rokov odňatia slobody. Predpokladá však, že vďaka paragrafu 3553 v hlave 18 zákonníka USA môže byť jeho trest miernejší. V prípade uznania poľahčujúcich okolností môže ísť do väzenia iba na 5 až 9 rokov.
Absencia motívu
Viacerí americkí politickí komentátori sa zhodli, že nie je známy presný motív, prečo si Trump po odchode z úradu prezidenta ponechal vládne dokumenty. Avšak, už teraz je známych niekoľko prípadov, kedy obsah uschovaných dokumentov šíril a sprístupňoval niektorým osobám.
Tajné vojenské dokumenty o plánovanom útoku na Irán napríklad ukázal spisovateľovi bez bezpečnostnej previerky, ktorý ho navštívil v jeho súčasnom sídle Trump National Golf Club Bedminster v New Jersey. Išlo o schôdzku, na ktorej sa stretol s ľudmi, ktorí pomáhali jeho bývalému riaditeľovi kancelárie Markovi Meadowsovi napísať knihu s názvom „The Chief’s Chief“ (Šéfov vedúci).
Zvukový záznam tohto stretnutia vytvorila Margo Martinová, zástupkyňa riaditeľa pre komunikáciu bývalého prezidenta. Na jej audionahrávke je počuť Trumpovo vyjadrenie, že nemôže odtajniť obsah dokumentu, pretože už nie je prezidentom. Vojnový plán následne odovzdal spisovateľovi na preštudovanie. Podľa Jacka Schafera, novinára portálu Politico, preto niet pochýb, že Trump rozširoval utajované informácie.
Prokurátori v tejto súvislosti používajú na označenie Trumpovho žalobného spisu pojem „hovoriaca obžaloba“, ktorý podrobne opisuje príbeh trestného konania. Cieľom tohto spisu je vysvetliť, že Trumpovo konanie sa zásadne líši od správania iných politikov, akými sú napríklad Joe Biden, Mike Pence, Hillary Clintonová a David Petraeus. Spominaní politici totiž brali štátne dokumenty z vládnych inštitúcií aj do svojich súkromných obydlí. Na rozdiel od Trumpa však na ich prevzatie vždy upovedomili miestne úrady.
Ruth Marcusová, politická komentátorka denníku The Washington Post, na tvrdenie prokurátorov nadviazala a obžalobu prirovnala k „utopeniu v Trumpovom narcizme“.
Trumpov hnev
Bývalý americký prezident sa k obžalobe vyjadril aj na svojej sociálnej sieti Truth Social. Zanechal na nej príspevky ako „SOM NEVINNÝ ČLOVEK!“ alebo „Nikdy som si nemyslel, že by sa niečo také mohlo stať bývalému prezidentovi USA“.
Rovnako poukázal na to, že sa na miestach, kde v minulosti žil alebo pracoval súčasný prezident Biden ako súkromná osoba, našlo množstvo utajovaných vládnych dokumentov. A napriek tomu ešte nebol v tejto veci obvinený. Bidenov prípad sa však od Trumpovho líši tým, že nečelil opakovaným žiadostiam o vrátenie vládnych dokumentov a úradom ich odovzdal bez problémov.
Podľa Trumpa je práve on obeťou celého procesu. Okrem predošlých príspevkov na sociálnej sieti Truth Social bez dôkazov tvrdil, že Demokrati naňho útočia a Bidenova administratíva ho napáda prostredníctvom právnych krokov.
Za Republikánsku stranu ho podporil guvernér Floridy Ron DeSantis, ktorý obvinil federálne orgány činné v trestnom konaní zo zaujatosti. Nikki Haleyová, bývalá guvernérka štátu Južná Karolína, a Mike Pence, bývalý viceprezident USA, bránili Trumpa pred „nespravodlivým obvinením“. Tesne po zverejnení žaloby ho začali obhajovať aj republikánski členovia Kongresu.
Naopak, Chris Christie, bývalý guvernér štátu New Jersey, ho obvinil z nezodpovednosti a nespôsobilosti viesť prezidentský úrad. Pre spravodajstvo Fox News sa vyjadril, že bývalý americký prezident nemôže byť „stále nahnevaný“ a mal by ihneď vrátiť utajované dokumenty príslušným úradom.
Budúcnosť Ameriky
Podľa Davida Leonhardta, novinára denníka The New York Times, je na tomto prípade najvážnejšie to, že obžalovaný sa môže počas súdneho procesu stať prezidentom USA. Bývalý americký prezident totiž v novembri 2022 oznámil, že bude kandidovať v prezidentských voľbách 2024 a má reálnu šancu ich aj vyhrať. Ak by sa tak stalo, Trump by pravdepodobne nariadil ministerstvu spravodlivosti, aby od prípadu upustilo a ohrozil by tým demokraciu v krajine.
Od prvého Trumpovho obžalovania z falšovania obchodných záznamov v marci 2023 zároveň prudko stúpa jeho popularita v republikánskych prieskumoch.
Politickú angažovanosť preukázal aj aprílový prieskum agentúry USA Today/Suffolk, ktorý skúmal súčasné preferencie na vzorke celkového počtu Trumpových voličov z roku 2020. Výsledky prieskumu ukázali, že súčasná obžaloba Trumpa z federálnych zločinov vzbudila nárast politickej lojality u dvoch tretín jeho najvernejších priaznivcov.
Takmer 27 % z nich dokonca uviedlo, že by ho vďaka nej v prezidentských voľbách 2024 skôr podporilo. Za Republikánsku stranu bude vo voľbách na prezidenta okrem Trumpa kandidovať aj DeSantis.
Leonhardt kvôli Trumpovej kandidatúre argumentuje, že jeho budúcnosť majú v rukách americkí občania. Osoby, ktoré sa aktuálne podieľajú na vyšetrovaní obžalovaného, sú súčasťou americkej verejnosti, ktorá má právo voliť.
Americká verejnosť má tak prostredníctvom prezidentských volieb 2024 moc rozhodnúť o tom, či Trump bude mať v konečnom dôsledku právomoc zrušiť rozsudok súdu v Miami. Preto sa tento proces stal nielen právnym, ale aj politickým.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
