V poslednom desaťročí dochádza k rozmachu množstva dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií útočiacich na fungovanie EÚ, jej hodnoty a princípy. Po vypuknutí vojny na Ukrajine v roku 2022 sa hybridné hrozby preukázali byť dôležitým nástrojom vedenia vojny.
Rada EÚ preto Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (EEAS) požiadala o vyhotovenie nástrojov a stratégie, pomocou ktorej budú členské štáty Únie schopné čeliť zvyšujúcemu sa rozsahu hybridných hrozieb.
Zahraničné hrozby pre EÚ
Agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) v spolupráci s EEAS vyhotovila rámec nesúci názov Zahraničná manipulácia a zasahovanie do informácií (FIMI). Ten analyzuje aspekty a dopady konšpiračných teórií vedených zahraničnými aktérmi na kybernetickú bezpečnosť EÚ.
Podľa prvej správy FIMI z februára 2023 sa väčšina dezinformácií sústreďovala na ruskú inváziu na Ukrajine. Z celkovej vzorky 100 incidentov figurovala Ruská federácia v 88 prípadoch, pričom čínsky vplyv v digitálnom priestore sa preukázal 17-krát. Obe krajiny šírili svoje zmanipulované informácie prostredníctvom štátom vlastnených médií, politikov alebo štátom financovaných tlačových agentúr.
Škodlivé informácie sa niesli v duchu protizápadného sentimentu 30 rôznymi jazykmi, z ktorých 16 tvorili úradné jazyky členských štátov EÚ. Rozširované naratívy sa snažili pretláčať najmä ruský pohľad na vojnu. Okrem tohot sa pokúšali upriamiť pozornosť na inú problematiku mimo Ukrajiny, polarizovať spoločnosť a zastrašovať odporcov ruského svetonázoru.
Vo väčšine prípadov išlo o šírenie dezinformácií a konšpirácií s cieľom útočiť na politických predstaviteľov jednotlivých krajín podporujúcich Ukrajinu. Okrem toho si Ruská federácia snažila udržať a rozšíriť svoj vplyv v spoločnosti EÚ prostredníctvom šírenia poplašných správ o nukleárnych zbraniach, vojnových zločinoch zo strany Ukrajiny a energetickej kríze.
Podľa analýzy FIMI na 80 % rozšírených dezinformácií nebola adekvátna odpoveď zo strany napadnutých. Tými boli napríklad západní politickí predstavitelia, EÚ aj štátne inštitúcie. Len 20 % prípadov bolo overených a vyvrátených mimovládnymi organizáciami, štátnymi predstaviteľmi, vládnymi inštitúciami alebo nezávislými médiami.
Súčasný vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell vzhľadom na dôležitosť boja proti dezinformáciám a nebezpečenstvo predstavované konšpiračnými teóriami povedal: „Ak sú informácie toxické, demokracia nemôže fungovať. Ak sú informácie zmanipulované, ľudia nemajú jasnú predstavu o tom, čo sa deje. Takže ich voľby sú neobjektívne a informácie sú v súčasnosti motorom demokracie. Preto je nutné sa starať o kvalitu informácií v spoločnosti.“
Prepojenie spoločnej koordinácie
EEAS vznikla 26. júla 2010 po schválení návrhu bývalej vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej inštitúciami EÚ.
Úlohou agentúry je efektívnejšie a ucelenejšie koordinovať zahraničnú a bezpečnostnú politiku nadnárodnej organizácie. Robí tak vďaka blízkej spolupráci s inštitúciami EÚ, jednotlivými predstaviteľmi členských štátov a medzinárodnými organizáciami.
Riaditeľstvo EEAS disponuje Divíziou pre strategickú komunikáciu (STRAT.2). Jej hlavnou úlohou je analýza informačného priestoru a boj proti dezinformáciám poškodzujúcim hodnoty a záujmy EÚ. Mimo priestoru členských štátov sa pracovné skupiny STRAT.2 venujú susedným štátom Únie, v ktorých komunikujú smerovanie zahraničnej politiky a hodnotové idey EÚ.
V marci 2022 Josep Borrell predstavil Strategický kompas do roku 2030. Ide o súbor hlavných priorít, ktorých plnenie má prispieť k väčšej bezpečnosti EÚ a jej členských štátov.
Podľa vytýčených cieľov sa bude v najbližších rokoch venovať rozvoju nástrojov pre boj proti hybridným hrozbám, šíreniu konšpiračných teórií zahraničnými aktérmi a podporovať rozvoj kybernetickej bezpečnosti.
Projekt na ochranu informačného priestoru
Na tlačovej konferencii EEAS 7. februára 2023 na tému zahraničného zasahovania a manipulácií v informačnom priestore Josep Borrell hovoril o spustení novej platformy proti dezinformačným kampaniam podporovaných zahraničnými aktérmi, o ktorú pred rokom požiadala Rada EÚ.
Predstavený koncept sa nazýva Centrum pre analýzu a výmenu informácií (ISAC). Jeho hlavným cieľom je výmena dát o pôvode škodlivých správ, spôsobených incidentov a potencionálnych hrozieb s mimovládnym sektorom, členskými štátmi a inštitúciami EÚ.
Okrem toho vytvorenie platformy prispeje k lepšej účinnosti Smernice o bezpečnostných sieťach a informačných systémov (NIS2). Jej cieľom je totiž vytvorenie spoločnej obranyschopnej kyberbezpečnostnej siete v členských štátoch EÚ.
Európska spoločnosť je napádaná zahraničnými aktérmi, ktorí sa snažia polarizovať a štiepiť jednotu členských štátov v kritických otázkach. EÚ preto zvyšuje svoje kapacity na boj proti potencionálnym hrozbám pochádzajúcim zo zahraničia.
Aktéri šíriaci škodlivé správy majú na rozdiel od EÚ pevne rozvinuté dezinformačné toky, proti ktorým bude musieť Únia a jej členské štáty vyvinúť ešte viac úsilia, aby boli schopní efektívne zachytávať zavádzajúce informácie.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
