Pár dní pred výročím začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa v Nemecku konala Mníchovská bezpečnostná konferencia (MSC), ktorej sa každoročne zúčastňujú svetoví lídri a poprední experti v oblasti bezpečnosti. Tento rok sa jej zúčastnilo 45 hláv štátov a viac ako 70 ministrov krajín z celého sveta.
Konferencia sa každoročne venuje predovšetkým piatim hlavným tematickým okruhom: obrana, svetový poriadok, ľudská bezpečnosť, udržateľnosť a technológie. Preto sa aj tento rok riešili témy ako spolupráca medzi krajinami globálneho Severu a Juhu, práva žien v Iráne, potravinová bezpečnosť či dezinformácie.
Počas konferencie mali reprezentanti niektorých krajín a medzinárodných organizácií priestor na príhovory, počas ktorých mohli adresovať svoje požiadavky a návrhy v oblasti bezpečnostnej politiky. Okrem toho konferencia poskytla priestor aj pre rokovania na prehĺbenie spolupráce medzi participujúcimi aktérmi.
Tento rok sa konferencie nezúčastnila ruská delegácia, ktorú nepozval predseda konferencie, nemecký diplomat Christoph Heusgen. „Nedáme im priestor na ich propagandu. Chceme diskutovať o budúcnosti Ruska s ruskými opozičnými lídrami a ľuďmi v exile – ich hlasy musia byť vypočuté,“ napísal v odôvodnení.
Obvinenie zo spáchania zločinov proti ľudskosti
Nie je prekvapením, že najhorúcejšou témou tohtoročnej MSC bola vojna na Ukrajine. Predstavitelia takmer všetkých západných krajín sa v prejavoch venovali tejto téme. Medzi najvýraznejšie prejavy patrili tie od britského premiéra Rishiho Sunaka, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a viceprezidentky USA Kamaly Harrisovej.
Harrisová vo svojom prejave zopakovala pripravenosť USA naďalej podporovať Ukrajinu v boji proti Rusku. Spojené štáty americké zároveň Rusko obvinili zo spáchania zločinov proti ľudskosti.
„Všetci, ktorí spáchali tieto zločiny a ich nadriadení, ktorí sú spoluzúčastnení, budete za to niesť zodpovednosť… Budeme aj naďalej podporovať súdne procesy na Ukrajine a medzinárodné vyšetrovanie, pretože spravodlivosť musí byť nastolená,“ povedala vo svojom prejave americká viceprezidentka.
Medzi zločiny proti ľudskosti, ktoré Harrisová podčiarkla, patrí sústavné bombardovanie civilistov v Mariupole, masaker v Buči aj znásilnenie iba 4-ročného dievčaťa ruským vojakom.
Kolektívne kúpená munícia
Významným momentom bola taktiež debata medzi estónskou premiérkou Kajou Kallasovou, švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom a severomacedónskym ministrom zahraničných vecí Bujarom Osmanim. Počas debaty estónska premiérka Európskej únii navrhla, aby našla kolektívny spôsob dodávania munície pre členské krajiny.
Podľa návrhu by členské krajiny poskytli financie a EÚ by vytvorila veľké kontrakty s výrobcami munície, čo by umožnilo masovejšiu a rýchlejšiu výrobu. To by ponúklo výrobcom väčšiu istotu, že po munícii, ktorú vyrobia, bude dopyt. Podobná schéma fungovala aj počas pandémie Covid-19 v otázke distribúcie vakcín.
Tento návrh podporil aj vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell. „Pracujeme na tom a budeme na tom pracovať. Sme vo vojnovom režime, urgentnom vojnovom režime,“ povedal.
Odvážny návrh mierových rokovaní
Čína vo svojom príhovore adresovala dôležitosť mierových rokovaní, pre ktoré chce Peking ponúknuť platformu. Podľa slov riaditeľa Komisie pre zahraničné veci Ústredného výboru Komunistickej strany Číny Wang Yi si chce Čína voči prebiehajúcemu konfliktu aj naďalej ponechať neutrálne postavenie.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na prejav reagoval slovami, že „Čína nebola schopná odsúdiť inváziu“. Taktiež dodal, že čínske plány na mierové rokovania sú nejasné. Je teda otázne, nakoľko je Peking odhodlaný mierové rokovania aj zorganizovať.
Hlava čínskej diplomacie taktiež zľahčovala problém údajných meteorologických balónov, ktoré nedávno zostrelila americká armáda nad svojím územím. To výrazne naštrbilo vzťahy medzi Čínou a USA, čo bolo badateľné aj na konferencii prostredníctvom vzájomných odkazov vo vystúpeniach predstaviteľov oboch štátov.
Počas konferencie sa Wang Yi stretol aj s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom. Rozhovory mali za cieľ zmierniť rastúce napätie medzi Washingtonom a Pekingom. Blinken počas neho varoval Čínu pred hroziacimi sankciami, ak Kremľu začne dodávať vojenskú techniku a zbrane pre vojnu na Ukrajine. Čína odmietla, že by mala v pláne takto Rusko podporovať.
V minulosti Čína kritizovala západné sankcie voči Rusku aj dodávky zbraní na pomoc Ukrajine. Neprejavila solidaritu voči Kremľu a zatiaľ ho žiadnym priamym spôsobom nepodporila, nepriamo však Rusko odporuje prostredníctvom udržiavania obchodných stykov a dodávania takzvaných materiálov dvojakého použitia – tovaru, softvérov a technológií, ktoré možno použiť na civilné aj vojenské účely.
Kľúčom je spolupráca
Aj napriek tomu, že vojna na Ukrajine bola najväčšou témou tohtoročnej konferencie, prebehli aj debaty týkajúce sa iných dôležitých tém.
Priestor dostala iránska opozícia, ktorá Západ žiadala o konštruktívnu pomoc pri dodržiavaní ľudských práv. „Nechceme, aby Západ sankcionoval iránsky ľud,“ povedala počas diskusie iránska aktivistka Masih Alinejadová. „Chcem, aby sa viac sústredili na korupciu, verím, že strategické sankcie by pomohli. Dúfam, že západné krajiny ukážu rovnakú úroveň spolupráce ako pri Rusku,“ pokračovala.
Počas debaty o geopolitike a prechode na zelené energie varoval podpredseda Európskej komisie pre ekologický dohovor Frans Timmermans pred vojnami spôsobenými klimatickými zmenami, ak krajiny okamžite nezasiahnu. „Ak s tým okamžite niečo neurobíme, som presvedčený, že moje deti a vnúčatá budú bojovať vo vojnách o vodu a jedlo,“ varoval. Krajiny sa počas konferencie prihlásili k dodatočným krokom v boji proti klimatickým zmenám.
Počas konferencie prebehli aj viaceré debaty o dezinformáciách a hybridných hrozbách. Participanti sa zhodli na dôležitosti spolupráce a výmeny informácií, aby sa kolektívne predišlo týmto hrozbám. Keďže hybridné hrozby nepoznajú hranice, výmena skúseností má pre budúce zefektívnenie boja proti nim nesmierne dôležitú úlohu.
Hlavná myšlienka, ktorá znela počas celej MSC, bola jednota. Jednota nielen v podpore bojujúcej Ukrajiny, ale aj v boji proti ďalším hrozbám a výzvam, ktorým globálne spoločenstvo čelí. Medzinárodná spolupráca je dôležitá, najmä keď majú niektoré štáty pocit, že pre ne pravidlá neplatia. Preto je aj pre Slovensko dôležité naďalej zotrvať medzi štátmi, ktoré sú ochotné rokovať a navzájom si pomáhať.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
