Ihor bol železničným inžinierom v Chersone, ktorý bol nútený opustiť svoju vlasť v dôsledku totálnej ruskej invázie. Jeho príbeh je príkladom húževnatosti a odvahy, ktorú musia všetci Ukrajinci preukázať, aby dokázali prežiť ruskú agresiu, ako aj ľudské náklady, ktoré spôsobila okupácia nepriateľa.
Pokojné ráno 24. februára sa rýchlo zmenilo na úplný chaos, keď mesto Cherson zasiahli výbuchy. Úplne šokovaný a nepripravený Ihor sa prebudil na zvuk, o ktorom by si nikdy nedokázal predstaviť, že bude súčasťou jeho každodennej reality – zvuk vojny blížiacej sa k jeho rodnému mestu.
Ihor sa musel rýchlo zbaviť svojej dezorientácie. Musel prežiť a vykonávať svoje pracovné povinnosti, ktoré náhle nadobudli omnoho väčší význam. Napriek tomu, že okolo neho lietali rakety, naďalej pracoval na železničnej stanici.
Ihorova práca pre Ukrajinské železnice spočívala v riadení signalizácie pre premávku v Chersonskej oblasti. Táto práca bola kľúčová v rámci zabezpečenia národnej obrany, keďže Rusko zahájilo svoju inváziu práve útokmi na ukrajinskú infraštruktúru, vrátane chersonských železníc. Vďaka úsiliu Ihora a jeho kolegov dokázala Ukrajina udržať železnice v prevádzke, kým bol Cherson pod kontrolou Ukrajiny.
Evakuácia a osobné boje
Ako sa nepriateľ blížil k Chersonu, Ihor čelil srdcervúcemu rozhodnutiu, či opustiť svoj domov alebo zostať. S odchádzajúcim posledným vlakom do Odesy sa rozhodol zostať v Chersone, aby naďalej zastával svoje miesto a staral sa o svoju matku. Napokon však bolo pre Ihora príliš nebezpečné zostať.
Nútený opustiť svoj domov a matku, Ihor sa evakuoval autom a odišiel prostredníctvom humanitárneho koridoru von z mesta na územie ovládané Ukrajinou. Keď prišiel do Odesy, pridal sa k ukrajinskému Červenému krížu a začal dobrovoľne pomáhať evakuovaným spoluobčanom.
Život utečenca v Nórsku
Po nejakom čase strávenom v Odese sa Ihor rozhodol odísť do bezpečnejšieho prostredia. Pretože bol pre zdravotné problémy nespôsobilý na vojenskú službu, mohol opustiť krajinu. Rozhodol sa pre Nórsko.
Po príchode do Nórska sa Ihor musel adaptovať na úplne inú kultúru a prostrediu. Nórsko predstavovalo ostrý kontrast k vojnou zničenému miestu, z ktorého odišiel. Čo sa týka jeho prvých dní v zahraničí, Ihor vyzdvihuje podporné štruktúry, ktoré mu pomohli prejsť od prežívania k stabilite.
Komplexné sociálne služby Nórska poskytli Ihorovi okamžitú pomoc a zdroje, ktoré potreboval na obnovu svojho života. Hovorí najmä o láskavosti a profesionalite podporných pracovníkov, ktorí mu pomáhali pri zvládnutí postavenia utečenca, zdravotnej starostlivosti a bývania.
Integrácia a budovanie nového života
Aby si dokázal vybudovať život v Nórsku, Ihor začal navštevovať jazykové kurzy a komunitné integračné programy, ktoré pomáhajú utečencom ako on porozumieť a prispôsobiť sa novému prostrediu. Ihor tvrdí, že učiť sa nový jazyk je výzva. Čo mu však dodávalo silu, bola srdečnosť, s akou ho prijala miestna komunita. Jedna z Ihorových kľúčových spomienok od začiatku totálnej vojny bola návšteva oslobodeného Chersonu hneď po tom, čo ho oslobodili ukrajinské sily v novembri 2022. Vtedy po prvý raz, odkedy odišiel z Chersonu, opäť videl svoju matku, ktorá nebola schopná evakuácie. Napriek tomu, že momentálne žije v zahraničí a je ďaleko od Ukrajiny, stále sníva o tom, že sa vráti do svojej rodnej krajiny, kde bude môcť žiť v mieri.
Tento článok je výstupom vzdelávacieho programu InfoGuard Academy, podporeného z grantu Veľvyslanectva USA na Slovensku. Obsah článku bol vytvorený vďaka spolupráci s organizáciou Internews Ukraine.
