Sociálne siete prinášajú výhody v rýchlosti šírenia informácií. Na druhej strane však ich dosah predstavuje potenciálne riziko, napríklad ak ide o nepravdivé informácie v prípade prírodných katastrof. Takýmto scenár sme videli napríklad po rozsiahlych požiaroch v Českom Švajčiarsku alebo tornáde na Morave. Terčom veľkého množstva dezinformácií a nepravdivých správ, ktoré mohli ohroziť životy ľudí či vyvolať paniku, sa tentokrát stalo aj zemetrasenie v Japonsku.
Novoročné zemetrasenie
Prvého januára 2024 zasiahlo o 16:10 lokálneho času (8:10 na Slovensku) japonské ostrovy zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo viac ako sto obetí a veľké materiálne škody v hodnote najmenej niekoľko miliárd eur.
Epicentrum sa nachádzalo niekoľko kilometrov od pevniny a mesta Suzu na ostrove Honšú. Zemetrasenie dosiahlo podľa meraní silu 7,6 stupňov Richterovej stupnice a zaradilo sa medzi najsilnejšie zemetrasenia modernej histórie Japonska.
Japonská meteorologická agentúra (JMA) zemetrasenie oficiálne nazvala „Zemetrasenie na polostrove Noto v roku 2024“, v japončine „Reiwa 6-nen Noto-hantō Jishin“ (令和6年能登半島地震). Pod týmto názvom je možné nájsť na stránkach agentúry, ale aj v japonských médiách dôveryhodné informácie o prírodnej katastrofe.
Podľa Sky News to bolo prvýkrát od veľkého a tragického zemetrasenia a následného tsunami v roku 2011, keď japonské úrady vydali najvyšší stupeň varovania pred tsunami v niektorých pobrežných lokalitách. Práve toto varovanie sa stalo terčom mnohých dezinformácií, ktoré hraničili s vyvolávaním paniky aj niekoľko hodín po tom, ako bolo varovanie znížené na nižší stupeň.
Dezinformácie rôzneho charakteru
Japonská vysielacia spoločnosť (NHK), verejnoprávna televízna spoločnosť, publikovala v reakcii na vlnu dezinformácií menšiu analýzu príspevkov na platforme X. Tej patrí v Japonsku tretia priečka medzi najpoužívanejšími sociálnymi sieťami s približne 45 miliónmi používateľov, čo predstavuje približne tretinu populácie krajiny.
NHK vo svojom článku uvádza, že v utorok druhého januára o 17:30 miestneho času bolo na sieti X približne 250-tisíc príspevkov o umelom pôvode zemetrasenia, pričom mali dosah na milióny používateľov siete v Japonsku, ale aj v zahraničí. Nie všetky príspevky však obsahovali falošné tvrdenia. NHK do analýzy započítala aj reakcie snažiace sa tejto teórii oponovať.
Šírená bola napríklad aj niekoľko rokov stará tlačová konferencia meteorologickej agentúry, ktorá pôvodne reagovala na seizmickú aktivitu po jadrových testoch v KĽDR. V tomto prípade mala byť zdieľaná v kontexte teórie o umelom pôvode zemetrasenia.
Okrem konšpiračnej teórie o ľudskom pôvode zemetrasenia sa vo veľkom šírili staré videá tsunami z roku 2011 prezentované ako súčasné dianie, dezinformácie v spojení s jadrovými elektrárňami, alebo rôzne príspevky o ľuďoch uväznených pod troskami, ktoré sa nezakladali na pravde. V niektorých prípadoch išlo o pokusy podvodom získať od ľudí finančné dary.
Podľa publikácie ďalšieho japonského média The Asahi Shimbun bolo príspevkov venujúcich sa téme tretieho januára už viac ako 370-tisíc.
Falošné správy ohrozili množstvo životov
Na vlnu dezinformácií reagovala aj japonská vláda. Na to, aby verejnosť zdieľala len overené informácie, apelovali viacerí ministri aj premiér Fumio Kishida. Japonsko taktiež oficiálne požiadalo spoločnosti vlastniace sociálne siete o pomoc pri moderovaní týchto klamlivých príspevkov. Tieto žiadosti odoslala japonská vláda spoločnostiam X, Meta, Google a Line Yahoo.
Falošné príspevky, ktoré často obsahovali aj skutočné adresy v zasiahnutých oblastiach, mohli napríklad ohroziť životy osôb, ktoré sa niekde pod troskami naozaj nachádzali. Záchranné zložky totiž museli preverovať aj vymyslené volania o pomoc. Ohrozenie životov kvôli dezinformáciám počas prírodných katastrof sa netýka len Japonska, ale všetkých krajín, v ktorých sú sociálne siete masovo využívané.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
