V šírení dezinformácií v Írsku dominujú krajne pravicové skupiny. Podnecujú násilie a volajú po protestoch

Autori novej štúdie odhalili zásadnú úlohu krajne pravicových skupín v šírení hoaxov a dezinformácií v Írsku. Medzi témy, ktoré tieto skupiny využívajú na oslovovanie ľudí, patria napríklad LGBTQ+ komunita či imigranti. Dezinformačná scéna zároveň vyzýva na násilie a protesty proti týmto skupinám ľudí. Štúdia kritizuje spoločnosti ako Meta alebo X za nedostatočné obmedzovanie nepravdivého obsahu na svojich platformách.

Inštitút pre strategický dialóg (ISD) od svojho vzniku v roku 2006 mapuje a analyzuje aktivity európskych extrémistických skupín v online priestore. V novembri 2023 publikoval novú štúdiu, v ktorej analyzoval šírenie online hoaxov a dezinformácií v Írsku. V období od januára 2020 do apríla 2023 ISD analyzoval viac ako 13 miliónov príspevkov pochádzajúcich z 1 640 rôznych účtov na 12 najväčších platformách sociálnych sietí.

Autori zistili, že množstvo dezinformačných príspevkov na rôznych fórach a účtoch rastie na všetkých platformách, pričom počet oslovených používateľov sa každoročne zvyšuje. V tejto súvislosti dodávajú, že existujú značné rozdiely medzi snahou rôznych platforiem obmedzovať alebo odstraňovať škodlivý obsah.

Výskumníci napríklad zistili, že na sociálnej sieti X sa nachádzal najväčší počet dezinformácií v ôsmich z deviatich analyzovaných tém. Problémovou platformou sa stáva aj Telegram. Ten svojím spôsobom fungovania poskytuje čoraz väčší priestor pre sebapotvrdzovanie používateľov v dezinformačných názoroch bez akejkoľvek oponentúry.

Na TikToku majú dezinformácie menšiu úspešnosť, pretože účty, z ktorých sa šírili nepravdivé informácie, boli veľmi rýchlo odstránené. Napriek relatívnej úspešnosti tohto opatrenia sa však niektoré videá s dezinformačným obsahom vyhli moderácii a dosiahli viac než milión zhliadnutí.

Témy diktuje írska krajná pravica

Pravicovo radikálni jednotlivci a skupiny, ako aj alternatívne dezinformačné médiá patria podľa ISD medzi najväčších šíriteľov nepravdivých tvrdení. Stupeň radikálnosti a nenávisti ich príspevkov pritom závisí od platformy, ktorú používajú.

„Nenávistné ideológie, podpora bieleho nacionalizmu, antisemitizmus a islamofóbia boli pozorované na platformách ako Telegram či Instagram, zatiaľ čo aktivity ako sú popieranie holokaustu a propagácia nacistických materiálov boli dominantné na alternatívnych platformách ako Gettr a Gab, uvádza sa v štúdii.

Krajná pravica má svoju politickú reprezentáciu v Írskej strane slobody. Strana je od svojho vzniku mimo parlamentu a aj v prieskumoch má veľmi nízke čísla. Hlavný cieľ tejto strany je vystúpenie z Európskej únie, avšak v poslednom čase úspešne zneužíva aj protiimigrantský sentiment. Ten sa v súvislosti s krízou nedostatočného množstva miest na bývanie ešte viac rozšíril.

Výskumníci si taktiež všimli, že témy, ktoré dominujú v dezinformačných kruhoch, sú úzko poprepájané. Častokrát tak diskutujú na rôzne témy tí istí ľudia. Najužšie prepojenie bolo identifikované medzi témami o verejnom zdraví, írskej domácej politike a imigrácii.

Autori dodávajú, že „zatiaľ čo počas pandémie dominovali diskusie o zdraví a o Covide, v roku 2022 a v prvých mesiacoch roku 2023 boli hlavnými témami diskusií vojna na Ukrajine, imigrácia a otázky LGBTQ+ komunity“. Radikálne pravicové osobnosti využívali tieto témy na to, aby sa kritizovaním „mainstreamových názorov“ prezentovali ako „skutoční ochrancovia záujmov vidieka“.

Hranica medzi offline a online svetom sa stiera

Ďalším alarmujúcim zistením ISD je, že diskusie v írskom online priestore častokrát priamo podnecovali násilie v offline svete. Príspevky s hoaxami označovali násilie za jediné riešenie vykonštruovaných problémov, pričom volali po mobilizácii a protestoch proti LGBTQ+ komunite a imigrantom.

V dezinformačných kruhoch sa pravidelne hanlivo diskutovalo aj o popredných predstaviteľoch írskej vlády. Hovorili najmä o tých politikoch, ktorí o žiadateľoch o azyl a o queer komunite komunikovali v pozitívnom svetle.

Autori štúdie sa domnievajú, že za zvýšením záujmom o príspevky krajnej pravice je strach z neznámeho, nedôvera voči inštitúciám, ale aj sociálne a ekonomické faktory. Výskumníci svoju štúdiu uzatvárajú upriamením pozornosti na zodpovednosť samotných platforiem.

„Na platformách sociálnych sietí existujú zjavné medzery v efektívnom presadzovaní pravidiel, čo umožňuje šírenie nepravdivého, zavádzajúceho alebo škodlivého obsahu. Platformy musia prevziať určitú zodpovednosť,“ tvrdia autori štúdie.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Študent práva na bakalárskom stupni Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zaujíma sa o medzinárodné vzťahy, európsku politiku a o budovanie občianskej spoločnosti. Je členom viacerých mládežnických organizácií aj na európskej úrovni.