Rusko zadržalo amerického novinára Evana Gerškoviča pre podozrenie zo špionáže. Gerškoviča, ktorý pracuje ako reportér pre denník The Wall Street Journal (WSJ), zatkli v utorok 23. marca 2023 v Jekaterinburgu.
Federálna bezpečnostná služba Ruskej Federácie (FSB) ho obvinila z vykonávania špionážnej činnosti pre vládu USA. Podľa vyhlásenia sa mal novinár podieľať na zhromažďovaní utajených informácií o aktivitách jedného z podnikov vojensko-obranného komplexu v Rusku.
Po zadržaní bol podozrivý prevezený do Moskvy. Tu ho oficiálne zatkli s príkazom na zotrvanie vo väzbe do 29. mája 2023. Súdne pojednávanie, ktoré malo byť podľa nemenovaného zdroja vedené ako „prísne tajné“, prebiehalo bez prítomnosti Gerškovičovho obhajcu v súdnej sieni. V prípade preukázania viny hrozí reportérovi až 20 rokov za mrežami.
Organizácia Reportéri bez hraníc, ktorá monitoruje slobodu tlače, uviedla, že do spomínanej oblasti odišiel s cieľom získať informácie o ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupine, ktorá sa zúčastňuje bojov na východe Ukrajiny.
Špionáž či bežné spravodajské praktiky?
Podľa vyhlásenia hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova malo ísť o prichytenie priamo pri čine. Prípad komentovala aj hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová, ktorá uviedla, že konanie zamestnanca WSJ nemalo nič spoločné so žurnalistikou. Dodala: „Nebolo to prvýkrát, čo bol status zahraničného spravodajcu použitý na zakrytie aktivít, ktoré nie sú novinárskou prácou.“
Ruská politická expertka Taťjana Stanovajová uviedla, že zadržanie amerického novinára bolo šokujúcou správou. Podľa jej slov „zhromažďovanie informácií“ v ponímaní FSB ako špionáže môže znamenať len zhromažďovanie pripomienok od expertov, zatiaľ čo konanie podľa pokynov USA sa môže jednoducho vzťahovať na jeho redaktorov vo WSJ.
Americké periodikum vo svojom vyhlásení uviedlo, že „dôrazne odmieta obvinenia zo strany FSB a žiada o okamžité prepustenie svojho dôveryhodného a oddaného reportéra“. Tiež dodalo, že s Gerškovičovou rodinou súcití a pevne stojí za svojím zamestnancom.
USA vyjadrili znepokojenie nad zadržaním svojho občana. Minister zahraničných vecí Antony Blinken uviedol, že vláda USA pracuje na zaistení jeho bezpečnosti a prepustení. Výbor na ochranu novinárov tiež vyzval na jeho okamžité prepustenie a na rešpektovanie slobody tlače ruskými orgánmi.
Americký novinár bol naposledy zadržiavaný na území dnešného Ruska počas Studenej vojny
Okolnosti Gerškovičovho zadržania v Rusku sú zatiaľ nejasné, je však isté, že sa tak stalo v rámci rozsiahlejších zásahov proti novinárom a mediálnym organizáciám v krajine. V posledných rokoch bolo zatknutých či vyhostených niekoľko novinárov, ktorí čelili obvineniam z rôznych trestných činov vrátane špionáže. Avšak posledný prípad zadržania amerického žurnalistu Moskvou sa datuje až do čias Studenej vojny.
V období bipolárne rozdeleného sveta mal Západ niekoľko novinárov pracujúcich u svojho najväčšieho oponenta. Ich práca však bola značne limitovaná. Správy museli prechádzať sovietskou cenzúrou, niektoré časti krajiny im boli neprístupné a novinári bežne podliehali kontrolám zo strany sovietskej tajnej služby KGB.
Prekvapivo aj dnes po invázii na Ukrajinu, ktorú kremeľská propaganda interpretuje ako konflikt medzi Washingtonom a Moskvou, nechal ruský prezident Vladimir Putin vo svojej krajine niekoľko novinárov zo Západu, ktorí „slúžia ako komunikačný kanál“ s náprotivnou stranou.
Ruský prezident zrejme očakával, že sa jeho „odkaz“ rozšíri aj medzi západné publikum, čím by mohol získať sympatie tamojších vlád. Kroky Moskvy ale skôr naznačujú zmenu stratégie a úplné odstrihnutie sa od Západu.
Ako poznamenal Dmitrij Muratov, šéfredaktor opozičného periodika Novaja gazeta, aj sovietski vodcovia, ako napríklad Leonid Brežnev, sa snažili nájsť spôsob, ako zmierniť odsúdenie zo strany Západu za potláčanie ľudských práv. Muratov však predpokladá, že konanie, ktoré Kremeľ zvolil v prípade amerického novinára, bolo s jasným úmyslom vyvolať globálne pobúrenie.
Doterajší neúspech na Ukrajine sa Putin zrejme rozhodol kompenzovať demonštrovaním svojej sily mimo bojiska. Momentálne je však Moskva v tomto smere značne limitovaná. Okrem jadrových hrozieb vrátane vypovedania jadrovej dohody New START a plánovaným uložením jadrových hlavíc v Bielorusku nemá takmer inú možnosť ako vytvoriť tlak na Západ. Pravdepodobne jediným východiskom je sústredenie sa na „ľudské ciele“, čo vo veľkej miere vytvára riziko pre žurnalistov zo Západu pracujúcich v Rusku.
Americkí občania ako ruskí rukojemníci
Biely dom a minister zahraničných vecí Antony Blinken vydali vyhlásenia, v ktorých zopakovali stanovisko Bidenovej administratívy, že Američania by nemali cestovať do Ruska a že tí, ktorí už v krajine sú, by ju mali okamžite opustiť.
„Akékoľvek prípady, akékoľvek obvinenia proti akejkoľvek osobe sú teraz [v Rusku] možné bez akýchkoľvek dôvodov,“ uviedol politický analytik Andrej Kolesnikov. Mnohí odborníci vrátane Kolesnikova tvrdia, že Gerškovič mohol byť zatknutý ako potenciálne cenný rukojemník, ktorého by Moskva mohla v budúcnosti vymeniť za ruských agentov zatknutých v zahraničí.
Posledným takýmto prípadom bola výmena zadržanej americkej basketbalistky Brittney Grinerovej, ktorú v Rusku odsúdili za drogovú trestnú činnosť. USA na oplátku prepustili a vydali späť do Ruska Viktora Bouta usvedčeného z obchodovania so zbraňami.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov však vylúčil akúkoľvek rýchlu výmenu za Gerškoviča. „Momentálne by som sa touto otázkou ani nezaoberal, pretože ľudia, ktorí boli predtým vymenení, si už svoje tresty odpykali,“ dodal.
Ruské odstrihnutie sa od Západu
Ruský prezident zatiaľ nevydal žiadne stanovisko týkajúce sa priamo zadržaného amerického novinára. Vo svojich prejavoch sa však nechal počuť, že je pripravený eskalovať napätie so Západom. USA a ich spojencov označil za nepriateľov Ruska, ktorých cieľom je nepochybne navždy zničiť jeho krajinu.
„Takto všetko chápeme a podľa toho budeme reagovať,“ povedal Putin.Celú záležitosť komentoval aj ruský novinár Konstantin Remčukov, ktorý má blízko predstaviteľom Kremľu. Je presvedčený o Putinovom odhodlaní po viac ako roku vojny na Ukrajine kompletne prerušiť vzťahy so západnými krajinami. „V tejto fáze konfliktu sa formuje nová realita,“ povedal Remčukov, „znamená to definitívny rozchod so Západom, a to nekompromisne.“
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
