Vzťahy medzi americkou a iránskou stranou eskalujú: Washington zakročil proti propagande Teheránu v čase viedenských rokovaní

Medzi Washingtonom a Teheránom by sme v niektorých oblastiach horko-ťažko hľadali prieniky. Irán sa po nedávnych voľbách, ktoré sa účasťou vyšplhali na historické minimum, dočká v auguste nového prezidenta. Budúci líder Ebrahim Raisi vyvolal obavy u medzinárodnej komunity. Ultra-konzervatívny politik čelí obvineniam z porušovania ľudských práv a zločinov proti ľudskosti. 

Kritiku si vyslúžil aj spôsob, akým voľby prebiehali. Spojené štáty americké, ktoré usilujú o obnovenie jadrovej dohody z roku 2015, vyjadrili znepokojenie nad voľbami, ktoré označili za neslobodné a nespravodlivé. Americká vláda zakročila proti webstránkam s prepojením na Iránsku islamskú rozhlasovú a televíznu úniu (IRTVU) a iránom podporovanú polovojenskú organizáciu v Iraku – Katáib Hizballáh (KH).

Rokovania o oživení záväzku z roku 2015 v hlavnej úlohe

Pohľad na širší kontext prináša novinárka, autorka a uznávaná odborníčka na sociálne siete Courtney Radsch, ktorá pre médium Al Jazeera priblížila americký postoj. Hovor najmä o diplomatických snahách obnoviť iránsku jadrovú dohodu z roku 2015, ktorú bývalá americká administratíva jednostranne vypovedala. 

Súčasný prezident Joe Biden ešte pred nástupom do funkcie avizoval oživenie bilaterálnej dohody. Ak sa vrátime do minulosti, Irán sa v rámci informačných operácií počas amerických prezidentských volieb snažil Donaldovi Trumpovi zmariť šance na opätovné víťazstvo. Bol to totiž práve on, ktorý vypovedal dohodu a následne niekoľkokrát uvalil na Irán sankcie.

Aktuálne pozastavené nepriame rokovania medzi Washingtonom a Teheránom majú priniesť odvolanie sankcií z americkej strany a plnenie záväzkov zo strany Iránu v podobe obmedzenia jadrových kapacít.

Za oponou dezinformačného ťaženia 

Courtney Radsch nadväzuje na politológa Hameda Mousaviho. Podľa neho rozhodnutie prišlo v momente, kedy iránska štátna televízna stanica Press TV priniesla správu o tom, že americký tím nie je pri rokovaniach flexibilný.

Novinárka a autorka preto dodala, že americkým záujmom je aj to, ako je tamojšia verejná mienka naklonená rokovaniam s Iránom.

Mimovládna organizácia Anti-Defamation League (ADL) označila Press TV za propagandistické médium. Iránsky kanál je autorom konšpiračných teórií namierených proti Židom, ktoré prezentuje ako spravodajské články.

Médium Time nedávno informovalo o tom, že Irán zintenzívňuje dezinformačnú kampaň v USA. Klamlivé naratívy šíriace sa prostredníctvom sociálnych sietí majú za cieľ polarizovať americkú spoločnosť a rozširovať antisemitické naratívy.

Podľa príslušníka americkej spravodajskej služby nabrali na dynamike po viacerých významných udalostiach. Medzi ne radí snahu Bieleho domu o obnovenie iránskej jadrovej dohody, oznámenie o stiahnutí amerických vojsk z Afganistanu, prehlásenie policajta Dereka Chauvina za vinného, ako aj konflikt medzi Izraelom a palestínskou polovojenskou organizáciou Hamas.

Reakcia Teheránu

Irán sa voči obvineniam ohradil útokom na slobodu tlače, keď konštatoval, že Washington týmto krokom zaútočil na všetky princípy slobody prejavu. Šéf kancelárie iránskeho prezidenta podotkol, že tento nekonštruktívny postup prichádza v kritických časoch.

Zhodnotenie výroku môžeme obmedziť na staré známe – vodu káže, víno pije. Medzinárodná ľudskoprávna organizácia Amnesty International v najnovšej správe totiž konštatuje, že zásadné potláčanie slobody prejavu iránskymi autoritami aj naďalej pokračuje. Výstup o stave ľudských práv za rok 2020 rovnako spomína cenzúru médií a rušenie zahraničného vysielania. Neopomína ani skutočnosť, že Facebook, Telegram, Twitter a Youtube zostávajú v krajine zablokované.

Americké rozhodnutie má však omnoho širší záber. Courtney Radsch konštatuje, že tento krok môžeme vnímať ako snahu zabrániť Iránu, aby dokázal jednoducho pôsobiť na americkú spoločnosť. Čo sa týka efektivity opatrení, je diskutabilná, keďže IP adresy a webstránky stále existujú, len už nie sú registrované pod americkou doménou.

Redaktor v rámci rozhovoru predostrel analógiu z roku 2018, kedy podobne ako teraz, došlo k rovnakému kroku vo vzťahu k spravodajskej agentúre, a po nejakom čase bola opäť aktívna, i keď na inej doméne.