Bývalá sovietska republika si 11. júla 2021 v predčasných parlamentných voľbách zvolila nových členov parlamentu. Strana aktuálnej prezidentky Maie Sanduovej Akcia a solidarita (PAS) získala necelých 53 % hlasov. Jej hlavný súper, blok Socialistov a komunistov (PRSM), na čele s bývalým prezidentom Igorom Dodonom, mal o niečo viac ako 27 %. Víťazstvo by malo strane PAS zabezpečiť 63 kresiel v 101-člennom parlamente.
Čo o voľbách píše Hlavný denník?
Hlavný denník na svojej stránke publikoval článok opierajúci sa o komentár zo stránok fondsk.ru a New Europe ohľadom zahraničného financovania moldavskej víťaznej strany PAS a tendencií k pripojeniu Moldavska k Rumunsku. Zatiaľ čo stránka New Europe je pokladaná za relevantný zdroj, fondsk.ru sa vyznačuje často problematickým obsahom a proruskou propagandou.
Podľa primárneho zdroja, ktorý obdržal bližšie nešpecifikované „tajné dokumenty“ od „špeciálnych služieb jedného z členských štátov EÚ,“ ako aj od nezávislých zdrojov tajných služieb, sa za údajným financovaním zo Západu skrýva snaha o vymanenie Moldavska z ruského vplyvu. Hlavný denník však informáciu interpretoval katastrofickým scenárom a to, že by malo fakticky ísť o likvidáciu Moldavska.
Článok sa tiež opiera iba o vyjadrenia a názory poslancov opozičnej a prorusky orientovanej PRSM, ktorí obhajujú spomínaný naratív, a to, že cieľom Západu je údajne vymaniť Moldavsko spod ruského vplyvu.
Súvisiace: Hlavný denník zase nesklamal: na Facebooku zverejnil sedem rokov staré video ukrajinských policajtov. Tento dôležitý fakt však zabudol zmieniť
Zatiaľ čo sa New Europe venuje iba nepriamemu financovaniu kampane, Hlavný denník pridáva aj teóriu, podľa ktorej by mohlo byť Moldavsko “absorbované” Rumunskom. Tento scenár by sa za pomoci väčšiny PAS v parlamente mohol naplniť.
Podobný naratív a vykresľovanie zjednotenia ako hrozby je zo strany proruských aktérov v Moldavsku populárny.
Napriek tomu, že sa v posledných mesiacoch, aj vďaka rumunskej pomoci pri riešení pandémie zvýšil počet ľudí, ktorí podporujú zjednotenie s Rumunskom, jeho naplnenie je v blízkej budúcnosti nepravdepodobné.
V neprospech zjednotenia stoja aj moldavské politické elity, ktoré chcú naďalej udržať moldavskú nezávislosť, ako aj negatívny postoj rusky hovoriacich menšín, tvoriacich až 20% obyvateľstva.
Aj napriek tomu, že nálady v Rumunsku k danej problematike sú naklonené k formálnej unifikácií, problémom ostávajú finančné prostriedky, ktoré by muselo do Moldavska investovať.
Navyše medzi priority samotnej strany PAS, patrí najmä boj proti korupcii, či situácia v Podnestersku. Jediná strana, ktorej program sa opiera o zjednotenie Rumunska a Moldavska je krajne pravicová Aliancia za zjednotenie Rumunov.
Medzinárodné organizácie hodnotia moldavské voľby pozitívne
Podľa predbežných zistení a záverov volebnej pozorovateľskej misie Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) boli moldavské voľby dobre spravované a základné slobody boli vo veľkej miere dodržiavané.
Je pravdou, že z pozorovaní a podľa správ Ústrednej volebnej komisie, ktorá dohliada aj na financovanie kampaní, boli zaznamenané viaceré porušenia a nezrovnalosti v danej sfére. Konkrétne kroky, vychádzajúce z podozrenia na financovanie zo zahraničia, však boli vedené iba voči Aliancii za zjednotenie Rumunov (AUR).
Súvisiace: Očkovaním k novému svetovému poriadku, píše Hlavný denník
Financovanie zo zahraničia a prezidentské voľby
Zahraničné financovanie kampane bolo témou už počas prezidentských volieb z novembra 2020, v ktorých Maia Sanduová zvíťazila nad bývalým prezidentom Igorom Dodonom.
Sanduová sa okrem prezidentskej kampane stala terčom dezinformácií už aj počas svojho pôsobenia na premiérskom poste. Prokremeľské médiá ju často označovali za osobu riadenú americkou CIA.
Katastrofické scenáre, aké je možné vidieť aj v článku Hlavného denníka, a to, že by Moldavsko mohlo byť „absorbované“ Rumunskom, boli aktuálne aj počas prezidentských volieb, podľa ktorých sa mali opakovať protesty podobné tým v Bielorusku či Kirgizsku.
Je vhodné konštatovať, že proruské médiá a informačné agentúry už tradične vedú dezinformačné a propagandistické kampane v postsovietskych krajinách počas volieb. Dôvodom je aj fakt, že Rusko stále vníma bývalé sovietske republiky ako svoju oblasť záujmu.
Častým naratívom počas spomínaných prezidentských volieb bola aj údajná spolupráca a riadenie Sanduovej Georgom Sorosom, čo sa taktiež prekrýva s príspevkom na Hlavnom denníku, ktorý spomína financovanie zo strany Sorosovych organizácií.
Podobné naratívy a obvinenia prichádzajú zväčša zo strany opozičných politikov, ako aj z proruských médií, ktoré v mnohokrát neuvádzajú zdroje informácií a chýbajú dôkazy, ktoré by dané tvrdenia podporili.
