Začiatok napätia medzi Kosovom – v tom čase ešte Kosovskou provinciou – a Srbskom je oficiálne datovaný do roku 1989. Vtedy Belehrad anuloval svoje rozhodnutie o udelení autonómie Kosovskej provincii, čo o deväť rokov neskôr vyústilo do otvoreného konfliktu.
Občianska vojna sa v Kosove skončila v roku 1999, o takmer desaťročie neskôr Kosovo vyhlásilo svoju nezávislosť.
Autonómiu Prištiny uznáva bezmála sto štátov po celom svete, vrátane USA a skoro celej Európskej únie (EÚ). Medzi tieto krajiny sa neradí Srbsko, Rusko ani Slovensko.
Spúšťačom protestov bol zákon o poznávacích značkách
Dodnes sa stovky príslušníkov početnej srbskej menšiny v Kosove nevedia zmieriť s tým, že už nepatria pod Belehrad. Neveľmi vrúcne vzťahy medzi krajinami sa pravidelne prejavujú protestami na spoločných hraniciach.
V septembri minulého roka boli hraničné priechody Jarinje a Brnjak zablokované stovkami etnických Srbov žijúcich v severnej časti Kosova. Spúšťačom napätia bol nový zákon o kosovských štátnych poznávacích značkách (ŠPZ).
Tie mali byť dočasne povinné pre všetkých obyvateľov a tým pádom nahrádzať aj tie srbské. Situácia bola vtedy upokojená vďaka diplomatickej intervencii EÚ a NATO, no priniesla len odloženie rozhodnutia o ŠPZ, nie skutočné riešenie problému.
K nevyriešenému konfliktu sa najnovšie pridal ďalší zákon o preukazoch totožnosti z júna tohto roku. Podľa tejto normy by každá osoba so srbskými dokladmi prekračujúca štátnu hranicu mala dostať dočasný kosovský „občiansky preukaz“, ktorý by slúžil ako náhrada osobných dokladov.
Nariadenie v radoch srbskej menšiny vyvolalo nespokojnosť a protestujúci sa na znak nesúhlasu zabarikádovali na hraničných priechodoch. Tie boli neprejazdné kvôli kamiónom plným štrku, ktoré demonštranti postavili do cesty.
Legislatívu považujú kosovskí Srbi za provokáciu, hoci predstavuje recipročné opatrenia k tým, ktoré sa už niekoľko rokov vyžadujú od Kosovčanov pri vstupe do Srbska.
Situáciu zneužívajú dezinformátori
Krátko po tom, čo o vypuknutí protestov začali informovať médiá, sa sociálne siete zaplnili množstvom dezinformácií. Clickbaitové články či statusy šírili klamlivé správy, že na Balkáne už medzi susedmi vypukla otvorená vojna.
Najmä na platforme Twitter sa hashtag #Kosovo ihneď dostal do centra pozornosti, pričom mylné informácie zverejňovali účty z Ruska, Srbska, Turecka, ale aj z Ukrajiny a Kosova. Okrem zveličovania závažnosti konfliktu sa šírila aj propaganda smerujúca proti nároku Prištiny na samostatnosť.
V nedeľu 31. júla sa stal virálnym tweet Alexeja Gončarenka, ukrajinského politika a člena parlamentu. Vo svojom statuse tvrdil, že Srbsko sa snaží rozpútať agresívnu vojnu, ale Ukrajina je pripravená zasiahnuť a postaviť sa na stranu Kosova.
„Ako som povedal, Srbsko je Putinov trójsky kôň v Európe,“ dopísal Gončarenko na záver statusu. Ukrajina pritom neuznáva suverenitu Kosova a ani v ňom nemá nasadené žiadne jednotky.
Iné falošné správy boli doplnené fotografiami, ktoré autori vydávali za aktuálne, ale v skutočnosti pochádzali z minuloročného incidentu.
Na jednej z fotiek je vidieť zástup ozbrojených vojakov strážiacich cestu, ktorí mali podľa autora príspevku „s Božou pomocou ochraňovať kosovských Albáncov”. Žiadna takáto operácia však potvrdená nebola.
Rusku situácia vyhovuje
Dnes už je známe, že demonštranti sa hneď na druhý deň stiahli a hraničné priechody sa znova spojazdnili. Reagovali tak na rozhodnutie kosovskej vlády, ktorá účinnosť sporných opatrení presunula na prvý september tohto roku. Dá sa teda predpokladať, že pokoj, ktorý zavládol, je len dočasný.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa v tejto súvislosti vyjadril, že je vysoko pravdepodobné, že o mesiac sa situácia znova vyhrotí. Z viacerých zdrojov sa ozývajú domnienky, že toto napäté ovzdušie Moskve vyhovuje.
Srbský prezident Aleksandar Vučić je aj so svojím autokratickým režimom považovaný za predĺženú ruku Ruska. Vďaka nemu môže Putin sledovať a nepriamo ovplyvňovať smerovanie Srbska a vzťahy s EÚ a NATO. Čím dlhšie budú na danom území spory, tým ťažšie bude pre Srbsko prijať reformy potrebné na vstup do EÚ.
Znepokojivé boli aj vyjadrenia nápadne sa ponášajúce na ruskú rétoriku, ktoré sa ozývali z radov srbských ultranacionalistov. Poslanec a člen Srbskej pokrokovej strany Vladimir Djukanovič na svojom Twitteri uviedol, že „sa mu zdá, že Srbsko bude nútené začať s denacifikáciou Balkánu“.
Prezident Vučić bol o niečo miernejší a vo svojom vyhlásení sa nechal počuť, že „sa bude modliť o mier a usilovať sa o mier“. Doplnil to však tvrdením, že kapitulácia Srbska neprichádza do úvahy a v prípade konfrontácie bude Srbsko stáť na víťaznej strane.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
