V otázke ťažby dreva v Amazonskom pralese je významným faktorom strach časti obyvateľstva z cudzích mocností, ktoré by Brazílii chceli prales vziať. Tento strach do istej miery vyplýva z rôznych konšpirácií. Prezident Brazílie si je tohto faktu vedomý a náležite ho využíva pre obhajobu svojej politiky.
Jair Bolsonaro, súčasný brazílsky prezident, je značne kontroverznou osobnosťou. Je známy pozitívnym postojom k ťažbe dreva v Amazonskom pralese, ktoré nepriamo podporuje úpravou environmentálnych zákonov a znižovaním pokút za nelegálnu ťažbu. Kvôli tomu sa opakovane dostáva do konfliktov s environmentálnymi organizáciami, ako aj vládnymi agentúrami, ktorým pravidelne škrtá rozpočty a okliešťuje právomoci.
Korene dezinformácií o Amazonskom pralese
Jeden z prvých hoaxov na tému Amazonského pralesa sa objavil už v roku 2000. Šíril sa prostredníctvom e-mailu, v ktorom sa tvrdilo, že USA a OSN odobrali Amazonský prales spod správy Brazílie a vyhlásili ho za chránenú zónu. Správa ďalej obsahovala časť učebnice, ktorá mala byť údajne používaná na popredných školách v USA. Text označoval štáty Južnej Ameriky za ničiteľov, pred ktorými treba prales chrániť.
Napriek jednoznačným dôkazom, že ide o podvrh, sa tento hoax rozšíril natoľko, že ho musela dementovať brazílska ambasáda v USA aj americká ambasáda v Brazílii.
Amazon ako „pľúca planéty“
Brazílsky líder otvorene razí politiku Amazonského pralesa ako vlastníctva Brazílie (a okolitých štátov) a už viackrát tvrdil, že cudzie mocnosti chcú mať prales pod svojou kontrolou. Napríklad v apríli 2019 povedal v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Jovem Pan, že „ak nezmeníme naše politiky, o prales prídeme.“
Týmto opäť pripomenul konšpirácie o tom, že o Amazonský prales môže Brazília prísť. Táto hrozba podľa neho vyplýva z vytvárania prírodných rezervácií pre domorodé obyvateľstvo, proti ktorému Bolsonaro pod zámienkou ochrany pralesa bojuje. Pôvodní obyvatelia by si podľa neho v Amazónii mohli vytvárať vlastné štáty. Dôkazom jeho boja proti nim je to, že od roku 2019 nevznikla žiadna rezervácia pre domorodcov. Takisto sa snaží znížiť mieru autonómie už existujúcich rezervácií práve na základe zavádzajúcich tvrdení o tom, že domorodé rezervácie sú cestou ku strate moci nad pralesom.
Popri domorodom obyvateľstve vidí Bolsonaro ako nepriateľov aj environmentálne skupiny, ktoré vyjadrujú nesúhlas s jeho krokmi. Organizácie obviňoval zo zakladania požiarov v pralese a navyše im zrušil štátnu finančnú podporu.
Prales pod vplyvom zo zahraničia?
Napriek tomu, že brazílsky prezident deklaruje snahu prales ochrániť, za prvé dva roky jeho vlády sa odlesňovanie nezastavilo. Svojím bojom proti ochrancom životného prostredia efektívne znižuje ochranu pralesa. Pri snahe ochrániť prales pred všetkými imaginárnymi nepriateľmi Bolsonaro zahmlieva najväčšiu hrozbu: seba samého.
Faktom je, že občas sa objavujú vyjadrenia zahraničných politikov, ktoré si môže Bolsonaro vyložiť ako snahu o odobratie tohto územia. Al Gore, bývalý viceprezident USA, sa vyjadril, že „napriek tomu, čo si Brazílčania myslia, Amazonský prales nie je ich vlastníctvom, patrí nám všetkým.“
Ďalšími politikmi, ktorí naznačili možnosť obmedzenia brazílskej autority v oblasti boli napr. bývalý francúzsky prezident, François Mitterrand, či bývalý britský premiér John Major. Po ničivých požiaroch v Amazone v lete 2019 Bolsonara verejne kritizoval aj Emmanuel Macron, pričom skupina G7 ponúkla Bolsonarovi 22 miliónov dolárov na záchranu pralesa. Prezident sumu odmietol a o celú záležitosť označil za prejav imperializmu.
Amazonský dažďový prales ako strategická oblasť
Autority vojenskej diktatúry z obdobia 1964-1985 považovali prales za príliš zraniteľný, rozľahlý, izolovaný a príliš cenný na to, aby ho nechali padnúť do rúk potenciálnych nepriateľov. Snažili sa jeho cenu znížiť prostredníctvom výstavby ciest a prístavov, urbanizácie, kolonizácie a rozvoja ťažby.
Je zjavné, že o niečo podobné sa snaží aj súčasný prezident, napríklad aj projektom Baron Rio Bianco, ktorý však v roku 2019 stratil podporu vo vláde a nerealizuje sa. V čom ale Bolsonaro pokračuje je využívanie dezinformácií na presadzovanie svojich cieľov.
