Staronovým prezidentom v Turecku sa po druhom kole volieb stal Recep Tayyip Erdogan so ziskom 52 % hlasov. Počas týždňa pred druhým kolom sa rozhodol svoju podporu Erdoganovi vyjadriť kandidát Sinan Ogan. Ten skončil v prvom kole na treťom mieste so ziskom 5 % hlasov, pričom práve týchto 2,8 milióna voličov mohlo zohrať kľúčovú úlohu pri Erdoganovej výhre. Erdogan má totiž svojimi konzervatívnymi a náboženskými postojmi k voličskej základni Ogana bližšie ako jeho liberálnejší protikandidát Kemal Kiličdaroglu.
Turci čerpajú informácie najmä zo sociálnych sietí
Podľa pozorovateľov počas prvého kola spojených prezidentských a parlamentných volieb nedošlo v rámci ich priebehu k výrazným nezrovnalostiam. Vyskytli sa však viaceré prípady dezinformácií a hoaxov počas kampane pred prvým a druhým kolom volieb.
Podľa expertov má šírenie dezinformácií výrazný vplyv na polarizáciu spoločnosti v Turecku. Veľká časť populácie nedôveruje tradičným médiám a informácie si vyhľadáva na sociálnych sieťach.
Práve sociálne siete sa stali politickým bojiskom v rámci kampane. Šíriace sa nepodložené informácie sa týkali napríklad zdravotného stavu prezidenta Erdogana. Opierali sa o televíznu debatu vysielanú naživo, v ktorej Erdogan nečakane na chvíľu opustil priestor. Následne sa vrátil s vyjadrením, že mal žalúdočné problémy. Na sociálnych sieťach sa už medzitým začali šíriť dezinformácie, že prezident dostal infarkt. Prezidentský úrad však túto informáciu vyvrátil.
Prezidentský kandidát Kiličdaroglu navyše bez dôkazov obvinil Rusko zo zasahovania do volieb šírením konšpirácií a nepravdivých informácií. Rusko obvinenia odmietlo.
Kiličdaroglu čelil sinej antikampani
Kontroverzia spojená s Kemalom Kiličdarogluom a teroristickou organizáciou začala virálnym videom šíriacim sa na Twitteri. To vykresľovalo Kiličdaroglua ako podporovateľa teroristickej organizácie. Na videu najprv Kiličdaroglu vyzýva občanov, aby prišli k voľbám. V ďalšom prestrihu sa objavuje Murat Karayila, zakladateľ Kurdskej strany pracujúcich (PKK), a vyjadruje podporu Kiličdarogluovi.
PKK je považovaná za teroristickú organizáciu v Turecku, EÚ aj v USA. Erdogan video využil počas predvolebného mítingu, kde tvrdil, že voľba Kiličdaroglua je voľbou pre teroristov.
Neskôr sa ukázalo, že išlo o fotomontáž zostrihanú z dvoch nesúvisiacich videí. V reakcii na to Kiličdarogluov tím nazval v príspevku na Twitteri Erdogana klamárom. Téma bola virálnou na tureckom Twitteri, kde sa hashtag „montaj“ (po slovensky montáž) stal štvrtým najpoužívanejším heslom v utorok 23. mája.
Antikampaň nebola prítomná len v priestore sociálnych sietí. Na jednom z kampaňových letákov distribuovaných najmä v konzervatívnejších vidieckych oblastiach autor písal, že Kiličdaroglu sľubuje stiahnutie vojakov zo Sýrie a zastavenie vojenských operácií proti kurdskej PKK. To však oficiálne nepovedal. V súvislosti so Sýriou tvrdil, že vyhostí sýrskych utečencov z Turecka.
Korumpuje Erdogan voličov v Turecku?
S antikampaňou sa musel vysporiadať aj Erdogan. Na viacerých videách, ktoré mali viac ako 700-tisíc pozretí, sa spomínala kritika Erdogana od jeho koaličných partnerov. Videá a fotografie, ktoré sa ho snažili zdiskreditovať, boli z dňa prvého kola volieb. Na nich Erdogan rozdáva peniaze ľuďom priamo pred volebnou miestnosťou.
Francúzsky denník Liberation potvrdil pravdivosť videa, ktoré bolo nahrané počas volebného dňa, ale novinár z Middle East Eye Ragip Soylu vysvetlil, že ide o záležitosť miestnej kultúry. V náboženských oblastiach Turecka je zvykom na znak pomoci dávať deťom peniaze. Podľa neho nejde o volebnú korupciu.
Manipulovať faktami mali počas kampane aj viaceré stránky a skupiny na sociálnych sieťach, ktoré viditeľne podporujú úradujúceho prezidenta. Tie uverejnili, že pri predvolebnom stretnutí sa na pristávacej dráhe Atatürkovho letiska v Istanbule zhromaždilo vyše 1,7 milióna Erdoganových podporovateľov.
Portály, ktoré sa venujú fact-checkingu, však toto tvrdenie vyvracajú. Priestor okolo pristávacej dráhy má rozlohu 55-tisíc metrov štvorcových, kde sa zmestí maximálne 277-tisíc ľudí.
Silná úloha sociálnych sietí v Turecku
Šírenie dezinformácií a falošných správ bolo aj dôvodom odstúpenia Muharrema Inceho, jedného z kandidátov v prezidentských voľbách. Ince vysvetlil, že odstupuje z volieb kvôli očierňovacej kampani na internete.
Dezinformácie a hoaxy boli v kampani šírené podporovateľmi oboch hlavných kandidátov. Práve vysoký dopyt Turkov po informáciách zo sociálnych sietí vytvoril priestor na takýto typ predvolebného boja.Podľa média Deutsche Welle bolo tento rok najmenej 20 % virálnych politických tém na tureckom Twitteri zmanipulovaných zásahom botov. Expert na dátové inžinierstvo Tugrulcan Elmas tvrdí, že manipulačné kampane šírené prostredníctvom botov sa zvyčajne javia v prospech Erdoganovej strany AKP. Preto ich možno len ťažko považovať za spoľahlivé a pravdivé.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
