Turecko čaká 14. mája prvé kolo prezidentských a parlamentných volieb. V parlamentných voľbách kandidujú tri aliancie, ktoré podľa prieskumov pravdepodobne prekročia 7 % hranicu: Ľudová aliancia vedená Stranou spravodlivosti a rozvoja (AKP) súčasného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, Aliancia národa zložená zo šiestich opozičných strán a Aliancia práce a slobody.
O post prezidenta sa budú uchádzať štyria kandidáti. Najväčšiu šancu postúpiť do druhého kola majú aktuálne Erdogan a Kemal Kiličdaroglu, kandidát spojenej opozície. Svetové aj turecké médiá hovoria o prelomových voľbách, keďže je veľká šanca, že sa vedenie Turecka môže zmeniť. Funkcia prezidenta v Turecku je o to dôležitejšia, keďže má posilnené právomoci – od roku 2018 prezident nahrádza aj funkciu premiéra.
Prieskumy sú zatiaľ tesné. Päť zo šiestich rôznych prieskumov naznačovali možnú zmenu kresla v prezidentskom paláci, rozdiely sú však malé. Kiličdaroglu vedie s priemernou podporou 46,2 % voličov, zatiaľ čo podpora súčasného prezidenta je v priemere 42,6 %.
Erdogan tak čelí najväčšej výzve svojej 20-ročnej vlády po poklese svojej popularity počas rastúcej ekonomickej krízy. Obete zemetrasenia z minulého mesiaca tiež prehodnocujú svoju lojalitu k strane AKP. Práve na územiach ležiacich na juhovýchode Turecka, ktoré boli zasiahnuté zemetrasením, sa v minulosti mohol Erdogan spoľahnúť na silnú podporu voličov. Kvôli nezvládnutej kríze po zemetrasení však môže jeho podpora klesať.
Voľby rozhodnú nielen o tom, kto povedie Turecko, ale aj o tom, kam bude smerovať jeho hospodárstvo a akú úlohu bude môcť zohrávať pri zmierňovaní konfliktov na Ukrajine a Blízkom východe.
Kontroverzný zákon o dezinformáciách
Úradujúca vláda Erdogana robí maximum, aby zabránila možnej prehre. Stavila na overenú metódu ovplyvňovania verejnej mienky, a to zvýšenou kontrolou médií. Iba 39 dní pred májovými voľbami totiž vláda prijala novú reguláciu ohľadom sociálnych sietí, ktorá nerešpektuje právo občanov na prístup k informáciám ani na slobodu médií.
Smernica vychádza zo zákona o dezinformáciách, ktorý parlament prijal v októbri minulého roku. Smernica však dopĺňa viac obmedzení. Najnovšie by mali sociálne siete poskytovať osobné údaje úradom bez súdneho rozhodnutia. V praxi to môže znamenať, že nezávislí aktéri (napr. turecká platforma ENAG hodnotiaca mieru inflácie) môžu mať zakázanú činnosť za šírenie zavádzajúcich informácií len preto, že publikujú dáta indikujúce aktuálnu zlú hospodársku situáciu v krajine.
Smernica bola prijatá krátko po tom, ako sa na sociálnych sieťach objavila kritika nezvládnutej situácie ohľadom pomoci po ničivých zemetraseniach, ktoré si vyžiadali vyše 50-tisíc obetí.
„Pred májovými voľbami táto smernica predstavuje zásadnú hrozbu pre slobodu médií a takéto kooperatívne služby a aplikácie cez čiaru by sa mali zrušiť,“ povedal Gurkan Ozturan, koordinátor z inštitútu Media Freedom Rapid Response (MFRR) v Európskom centre pre slobodu tlače a médií.
Turecko sa za rok 2023 nachádza na 165. mieste zo 180 krajín v úrovni slobody tlače. V kontexte blížiacich sa volieb sa situácia okolo slobody médií v krajine zhoršila. Ešte minulý rok bolo totiž Turecko v globálnom indexe na 149. mieste. Podľa organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) je v súčasnosti približne 90 % celoštátnych médií pod kontrolou vlády.
Čoraz väčšia kontrola médií v krajine spôsobuje, že tradičným médiám verí menej občanov. To ich núti obracať sa na sociálne siete. Informácie čerpajú napríkad z YouTube, kde sa začali koncentrovať aj reportéri z nezávislých médií. Hoci sociálne médiá ponúkajú alternatívu k provládnym hlasom, ktoré dominujú v televízii a tlači, aj v nich sa miešajú fakty, polopravdy a dezinformácie, čo prináša bezpečnostné riziká.
Erdogan si zobral na mušku aj zahraničné médiá
Pokiaľ ide o nezávislé spravodajstvo v krajine, verejnosť sa donedávna mohla obrátiť na medzinárodné siete alebo zahraničné zdroje vysielajúce v turečtine. Medzi tie patria Deutsche Welle (DW), Voice of America (VOA) alebo BBC.
Turecká DW vznikla v reakcii na rastúci dopyt po spoľahlivých správach a informáciách v Turecku. Koncom marca však musela svoju tureckú kanceláriu zatvoriť, keďže miestna vláda odmietla obnoviť povolenie na jej prevádzku. Oficiálne stanovisko ministerstva priemyslu a technológií bolo že si DW „nevybrala správnu oblasť svojej činnosti“. Podľa DW nebolo vysvetlené, čo to znamená.
Pre riaditeľa tureckých služieb pre DW Erkana Arikana je tento krok „ranou pre slobodu tlače“ a spolu s organizáciami bojujúcimi za slobodu médií takýto postup odsúdil. DW vydala vyhlásenie, v ktorom uviedla, že zvažuje právne kroky v súvislosti s rozhodnutím nepredĺžiť jej povolenie.
Po rozhodnutí zatvoriť tureckú pobočku DW sa zredukoval počet dostupnej nezávislej zahraničnej tlače, ktorá by Turkom podávala autentické správy ohľadom blížiacich sa volieb.
Okrem toho Erdogan reagoval na nedávny článok britského týždenníka The Economist. Ten vyzýval cudzincov, aby venovali pozornosť nadchádzajúcim voľbám v Turecku. The Economist tvrdil, že krajina je pod vedením Erdogana „na pokraji katastrofy“. „Medzinárodné mediálne organizácie, ktoré sa riadne nezaoberajú ani voľbami vo svojich vlastných krajinách, sledujú volebný proces v Turecku každý deň,“ povedal Erdogan. Ďalej dodal, že médiá sa snažia zmeniť verejnú mienku „podlými titulkami a zákernými článkami“.
Erdogan má mediálny náskok, opozícia sa ho pokúša dorovnať
Zatiaľ čo Erdogan využíva svoju moc na potlačenie slobody slova a utláčanie nezávislých novinárov, jeho protikandidát Kiličdaroglu sa týchto obetí zastáva. V roku 2017 zorganizoval slávny „Pochod spravodlivosti“, pri ktorom kráčal 450 km z Ankary do Istanbulu, aby odsúdil uväznenie poslanca Republikánskej ľudovej strany (CHP) Enisa Berberogla.
Toho poslali do väzenia na 25 rokov za poskytnutie informácií opozičnému denníku Cumhurriyet. Pre denník The New York Times neskôr Kiličdaroglu povedal, že „sa stretol so širokou škálou tureckých občanov“ vrátane „manželiek uväznených novinárov, ktoré chcú slobodu pre každého, kto bol zatknutý za svoje názory“.
Napriek spomínanému zákonu o dezinformáciách sú práve sociálne médiá priestorom, kde sa Kiličdaroglu najviac angažuje. Keďže v národných médiách, ktoré sú pod kontrolou vlády, nemá dostatok priestoru, využíva všetky dostupné prostriedky.
V kampani využíva mnoho moderných kanálov vrátane populárneho TikToku, kde sa prihovára najmä mladšej generácii. Tí najmladší voliči majú len malé alebo žiadne skúsenosti s iným režimom ako tým Erdoganovým. K tureckým prvovoličom sa preto Kiličdaroglu prihovoril v populárnom videu, v ktorom apeloval na mladých, aby prekonali predsudky, vnímali rozmanitosť naprieč spoločnosťou a aby sa postavili proti polarizácii. Na Twitteri malo za 24 hodín takmer 20 miliónov videní.
Záujem o alternatívne médiá rastie
Turecká vláda má naďalej monopol na štátne médiá, ktoré majú dosiaľ najväčší dosah na občanov. No práve po nedávnych zemetraseniach a vďaka vízii, že by mohla nastať zmena vedenia, narastá počet nezávislých novinárskych platforiem informujúcich o voľbách.
Nové nezávislé médiá majú rôzne formy. Angažujú sa na vlastných webových stránkach, kde vysielajú online správy, ale aj na YouTube či iných sociálnych sieťach. Vo všeobecnosti zaznamenávajú rekordnú sledovanosť a predpokladajú, že počas volebnej noci by mohli predbehnúť aj mainstreamové médiá.
Konkrétne stanica Halk TV si získala veľkú pozornosť najmä vďaka reportáži o februárových zemetraseniach. Napriek riziku zablokovania a pokuty reportéri odhaľovali nedostatky vlády a na svoj kanál priťahovali veľké množstvo divákov. Podľa analytikov sú nezávislé médiá práve vďaka takémuto spravodajstvu vnímané tureckou verejnosťou ako kritické, ale spravodlivé.
Počas predvolebného obdobia sa vrátili mnohí reportéri, ktorí už v mediálnom svete nepôsobia. Ich cieľom je pomôcť pokryť voľby, o ktorých všetky strany tvrdia, že sú jednými z najdôležitejších v histórii Turecka. Niektorí tureckí novinári dokonca hovoria o „renesancii tureckých médií“.
Vláda už stihla uložiť televízii Halk TV pokutu za výroky, ktorými novinári kritizovali nedostatočnú pomoc vlády po zemetrasení. V relácii kritizovali napríklad úsilie samotných občanov nájsť žeriavy, ktoré by zdvihli trosky a zachránili ich milovaných, nakoľko im vláda na to nedokázala včas dodať potrebný materiál. Vláda taktiež varovala Halk TV, že jej hrozí zákaz činnosti pred májovými voľbami.
Kľúčové hlasy (ne)budú tie od voličov v oblastiach zasiahnutých zemetraseniami
Zaujímavé bude sledovať aj transparentnosť volieb, najmä v oblastiach zasiahnutých zemetrasením. Práve to je jednou z najsilnejších tém tohtoročných volieb. Ľudia zasiahnutí zemetrasením majú tendenciu viac kritizovať vládu Erdogana. Za vyše dvadsať rokov svojho pôsobenia na čele štátu, či už ako premiér, alebo prezident, nedokázal zabezpečiť preventívne opatrenia, ktoré by mohli zmierniť následky tejto ničivej katastrofy.
Keďže sa však voľby konajú pomerne krátko po zemetrasení, ľuďom žijúcim v zasiahnutých oblastiach nemusí byť garantovaný prístup k volebným urnám kvôli nedostatočnej infraštruktúre. Zemetrasenie zničilo 11 provincií, v ktorých žilo 15 miliónov ľudí. Z nich len 2 milióny migrovali do iných zón. Zvyšok stále žije v stanových táboroch a montovaných obydliach. Čelia tiež ťažkostiam v prístupe k čistej vode, potravinám, kúreniu a hygiene.
Ľudia žijúci v takýchto podmienkach možno o účasť vo voľbách nebudú mať ani záujem. Nadácia pre ľudské práva Turecka (TIHV) preto odporučila vláde, aby uznala všetkých ľudí, ktorí prežili zemetrasenie, za vnútorne vysídlené osoby a umožnila im voliť bez ohľadu na to, kde teraz žijú.
Navyše, po katastrofe nastal „veľký problém so správnou aktualizáciou volebných záznamov a zabezpečením volebných schránok“, povedal Bekir Agirdir, člen predstavenstva spoločnosti KONDA research, ktorá sa zaoberá prieskumami verejnej mienky. Tento chaos je spôsobený nedostatočnou aktualizáciou zoznamu obetí a nezvestných. To predstavuje potencionálny risk, že by niekto mohol ísť voliť aj za obeť, ktorá oficiálne nie je vyhlásená za mŕtvu osobu.
V tomto kontexte sa opozícia bojí, že by Erdoganova vláda mohla zmanipulovať až 5 % hlasov, najmä v zasiahnutých oblastiach. Strana AKP tieto tvrdenia odmietla.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
