Podvodníci profitujú na prírodných katastrofách. Zemetrasenie v Turecku sa stalo témou konšpirácií aj podvodov

Na následky ničivých zemetrasení v Turecku a Sýrii je upriamený zrak celého sveta. Rozhodli sa to využiť aj podvodníci aj konšpirátori, ktorí katastrofu zneužívajú na šírenie klamstiev.

Silné zemetrasenie zdevastovalo začiatkom februára juhovýchodné Turecko a severozápad Sýrie. Táto prírodná katastrofa si podľa dostupných údajov vyžiadala už viac ako 45-tisíc obetí a ich počet stále rastie.

Podľa tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana bolo zasiahnutých 13 z 85 miliónov obyvateľov Turecka. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje ešte vyšší počet, a to 23 miliónov, vrátane 1,4 milióna detí v oboch postihnutých krajinách.

Zemetrasenie na povel Západu

Načasovanie zemetrasenia sa nepozdáva konšpirátorom. Tragédia sa totiž stala v období pred tureckými prezidentskými voľbami, čo nehrá do karát súčasnému prezidentovi Erdoganovi.

Už pred katastrofou prieskumy verejnej mienky naznačovali veľmi tesné prezidentské a parlamentné súboje. To v kombinácii s časom náhodnej udalosti takéhoto rozmeru prinieslo vznik konšpiračnej teórie. Tá tvrdí, že zemetrasenie v Turecku bolo sprisahaním Západu. Cieľom malo byť prinútenie tureckého vodcu odvrátiť pozornosť od problémov v Európe a možno aj súhlasiť s prijatím Švédska a Fínska do NATO.

Západ tak mal podľa konšpirátorov vyvolať zemetrasenie pomocou tektonických zbraní. Na podporu tohto tvrdenia konšpirátori uvádzajú, že v Istanbule bolo niekoľko dní zatvorené veľvyslanectvo Kanady, konzuláty Nemecka, Británie a iných západných krajín, čo má dokazovať prítomnosť interných informácií a včasnú evakuáciu.

V skutočnosti však bolo veľvyslanectvo a konzuláty zatvorené z dôvodu hrozby teroristických útokov po protestoch proti nedávnemu verejnému páleniu Koránu vo Švédsku, Holandsku a Dánsku.

Protiislamský aktivista Rasmus Paludan totiž na konci januára pred tureckou ambasádou v Štokholme spálil svätú knihu islamu, čo následne vyvolalo protesty v Ankare a Istanbule. Napätie medzi Tureckom a západnými krajinami sa stupňuje z dôvodu odmietnutia Ankary schváliť žiadosti Švédska a Fínska do NATO.

Neexistujú však žiadne dôkazy na podporu tvrdenia, že veľvyslanci spomínaných krajín boli vopred varovaní a evakuovaní do bezpečia. Navyše neexistujú ani dôkazy o existencii seizmických zbraní, ktorými mali západné krajiny údajne destabilizovať Turecko či ovplyvniť konanie jeho súčasného prezidenta.

Falošné charitatívne adresy

Na ľudskom nešťastí sa rozhodli zarobiť aj rôzni podvodníci. Tí tvrdili, že zbierajú peniaze pre obete zasiahnuté zemetrasením. V skutočnosti však finančné príspevky určené pre ľudí bez tepla a vody putujú do kryptomenových peňaženiek samotných podvodníkov. 

Na oklamanie ľudí používajú podvodníci viacero spôsobov. Najčastejšie takéto falošné zbierky prebiehajú na sociálnej sieti TikTok, ktorá umožňuje aj vysielanie živých prenosov. Práve na nich aktéri zverejňujú zábery a nahrávky zo záchranných prác s prosbou o finančné dary na pomoc Turecku a Sýrii.

Súčasťou ich praktík je aj zverejňovanie fotografií utrápených detí, ktoré utekajú pred výbuchom, videá živého vysielania zo záznamov televíznych relácií zobrazujúcich ničivé stopy zemetrasenia a podobne.

Okrem TikToku ľudia zdieľajú emotívne obrázky spolu s odkazmi na kryptomenové peňaženky či PayPal účty aj na Twitteri. Použité obrázky, ktoré majú vyvolávať ľútosť a potrebu pomôcť, však častokrát nie sú skutočné alebo aktuálne.

Napríklad, obrázok gréckeho hasiča s dieťaťom na rukách, ktorý bol použitý pri zbierke pre obete, bol vytvorený pomocou softvéru umelej inteligencie Midjourney. Podobne je na tom aj  fotka utekajúceho dieťaťa pred výbuchom s prosbou o dosiahnutie finančného cieľa na pomoc Turecka. V skutočnosti bola zverejnená na Twitteri už v roku 2018 v súvislosti s mestom na severozápade Sýrie, kde turecké sily a ich spojenci zo sýrskej opozície vyhnali kurdské milície.

Rovnaké adresy sa šíria opakovane

Zverejnené kryptomenové adresy na údajnú solidárnu pomoc boli v minulosti použité v podvodných spamových tweetoch. Niektoré z nich boli dokonca uvedené na ruskej sociálnej sieti VKontakte spolu s pornografickým obsahom.

„Účty retweetujú spravodajské články a odpovedajú na tweety celebrít a firiem, aby sa zviditeľnili,“ povedal Axe Sharma, odborník na kybernetickú bezpečnosť, vysvetľujúc jeden z ďalších sofistikovaných spôsobov okradnutia ľudí. „Vytvárajú falošné účty pomoci, ktoré sa zdajú byť legitímnymi organizáciami alebo spravodajskými kanálmi, ale potom posielajú prostriedky na svoje vlastné adresy PayPal,“ doplnil pre BBC.

Je bežné, že sa nájdu ľudia, ktorí sa chcú priživiť na štedrosti iných. Niektoré charitatívne podvody zahŕňajú fundraising pre vojnových veteránov či ľudí zasiahnutých prírodnými katastrofami. Iné fundraisery naznačujú spojenie so známymi humanitárnymi organizáciami, ako je Červený kríž alebo Oxfam.

Tie isté kryptomenové adresy a webové stránky sú znovu používané alebo recyklované, aby oklamali ľudí po akejkoľvek mimoriadnej katastrofe. Podobne tomu tak bolo aj po napadnutí Ukrajiny Ruskom. Taktika podvodníkov sa tu takmer vôbec neodlišovala.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Študentka bakalárskeho stupňa Medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V rámci štúdia absolvovala stáž v Španielsku. Zaujíma sa o témy Commonwealthu a Britskej monarchie, o ktorých píše bakalársku prácu. Okrem toho plánuje pokračovať v štúdiu v odbore Bezpečnostné štúdia so zameraním na kybernetickú bezpečnosť a šírenie dezinformácií.