Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zvolala 23. marca 2023 novú nezávislú vyšetrovaciu misiu do Bieloruska v rámci moskovského mechanizmu. Informoval o tom oficiálny účet Stáleho zastúpenia Litovskej republiky pri medzinárodných organizáciách vo Viedni. Misiu požaduje 38 štátov vrátane Slovenska.
Čo je moskovský mechanizmus?
Mechanizmus umožňuje vyslanie krátkodobých vyšetrovacích misií, ktorých úlohou je monitorovať a zhodnotiť stav záväzkov týkajúcich sa ľudských práv, ktoré prijali členské štáty OBSE. Deje sa tak v prípade podozrení zo závažných porušení prijatých záväzkov.
Cieľom misie, ktorá mieri do Bieloruska, bude prešetriť situáciu ohľadom pretrvávajúceho systematického potláčania a porušovania ľudských práv Bielorusov. Zároveň preskúma možné porušovanie práv v spojitosti s bieloruskou spoluúčasťou na ruskej agresii voči Ukrajine.
Moskovský mechanizmus, na ktorý sa štáty odvolávajú, bol prijatý v roku 1991 Konferenciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorá bola predchodkyňou OBSE.
Bieloruská skúsenosť s vyšetrovacími a pozorovateľskými misiami
Nejde o prvý prípad, keď členské štáty OBSE aktivovali moskovský mechanizmus voči Bielorusku. V roku 2011 požadovalo použitie moskovského mechanizmu 14 štátov vrátane Slovenska a Českej republiky. Neskôr, v roku 2020, sa na invokácii mechanizmu podieľalo 17 štátov, opäť vrátane Slovenska.
Bielorusko taktiež čelí obvineniam z manipulácie volebných výsledkov, a to nielen v prezidentských, ale aj parlamentných voľbách. V dôsledku podozrení z manipulácie Bielorusi proti volebným výsledkom protestovali po každých prezidentských voľbách od roku 2006.
Vo všetkých prípadoch voči protestujúcim zasiahla polícia. Po prezidentských voľbách v roku 2010 bol moskovský mechanizmus členskými štátmi OBSE invokovaný práce v reakcii na násilnú odozvu Lukašenkovho režimu voči protestujúcim. V danom roku dokonca Minsk odmietol predĺženie mandátu kancelárie OBSE v krajine po tom, čo volební pozorovatelia obvinili prezidenta Alexandra Lukašenka z volebného podvodu.
V roku 2020 bol mechanizmus štátmi OBSE aktivovaný taktiež tesne po voľbách v reakcii na správy o porušovanie ľudských práv pred, počas a po prezidentských voľbách.
Znepokojenie z pretrvávajúceho porušovania ľudských práv Lukašenkovým režimom
Najnovšia vyšetrovacia misia bude mať za cieľ zistiť stav ľudských práv, ktorý sa v Bielorusku už niekoľko rokov kontinuálne zhoršuje. Jej úlohou má byť tiež preskúmanie porušovania ľudských práv v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Štáty OBSE vyjadrili znepokojenie ohľadom počtu politických väzňov, rôznych foriem útlaku ochrancov ľudských práv, obmedzovania nevládnych organizácií, zlého zaobchádzania s väzňami.
Poukázali aj na problematické retroaktívne pôsobiace zákony a trestné konania proti osobám nachádzajúcim sa mimo Bieloruska – teda v ich neprítomnosti. Bielorusko tiež opakovane ignorovalo obavy OBSE ohľadom vyskytujúceho sa rodového násilia, mučenia či používania sily proti pokojným protestujúcim.
Mnohé z týchto problémov sú dlhotrvajúce, adresované boli už v správe vyšetrovacej misie OBSE z roku 2020.
Odpor voči režimu sa prísne trestá
Okrem vyššie spomenutého násilia na protestujúcich má byť jedným z adresovaných problémov aj prístup bieloruskej vlády k opozícii. Podľa ľudskoprávnej organizácie Amnesty International Bielorusko dlhodobo obmedzuje slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania.
Jedným z najznámejších príkladov je zatknutie blogera Ramana Prataseviča v máji 2021. Bieloruská stíhačka vtedy odklonila pod falošnou zámienkou bomby na palube komerčný let smerujúci z Atén do Vilniusu a prinútila lietadlo pristáť v Minsku. Prataseviča a jeho priateľku Sofia Sapegaová následne zatkli a umiestnili do domáceho väzenia.
Pratasevič bol následne obvinený z „organizácie masových nepokojov, organizácie akcií hrubo porušujúcich verejný poriadok, podnecovania rasovej, etnickej, náboženskej či inej nenávisti.“ Dôvody pre zatknutie Pratasovičovej priateľky Sofie zverejnené neboli.
Ďalším príkladom je zatknutie a väznenie obhajkyne ľudských práv Anastasie Loikaovej. Tiež možno spomenúť súdny proces voči obhajcovi ľudských práv a laureátovi Nobelovej ceny za mier Alesovi Bialiatskemu a jeho kolegom.
Bieloruská vláda podniká kroky aj voči žurnalistom nepohodlným pre režim. Za zmienku stojí napríklad odsúdenie prokremeľského novinára Hienazda Mažejku v marci 2023 na tri roky väzenia za „urážku prezidenta Alexandra Lukašenka a podnecovanie rozporov v štáte a spoločnosti“. Mažejka bol zadržaný v dôsledku publikácie článku o prestrelke, ktorej účastníkom bola Bieloruská tajná služba (KGB).
Ďalšou z obetí režimu z radov novinárov je Andrzej Poczobut. Toho odsúdili vo februári 2023 na osem rokov väzenia za údajné „podnecovanie nenávisti“ a „teroristické aktivity“.
Najnovšie odsúdil Lukašenkov režim líderku bieloruskej exilovej opozície Svetlanu Cichanovskú v jej neprítomnosti na 15 rokov odňatia slobody. Cichanovskú odsúdili za „vlastizradu a sprisahanie s cieľom uchopiť moc“.
Súd okrem Cichanovskej vyniesol rozsudok aj nad ďalšími štyrmi členmi opozície. Jej manžel Siarhej Cichanovski, ktorému bol v roku 2021 udelený trest 18 rokov vo väzení, bol obvinený z „organizovania alebo prípravy závažného porušenia verejného poriadku“. Vo februári 2023 bola väzba dokonca predĺžená o jeden a pol roka.
Podpora Ukrajiny nie je dovolená
Lukašenkov režim okrem menovaných aspektov podniká represie aj voči občanom, ktorí negatívne vystupujú proti bieloruskej podpore vojny na Ukrajine. Bielorusko je kolaborantom Kremľa už dlho, pričom mu dokonca dopomohol zaútočiť na Ukrajinu poskytnutím vlastného územia.
Podľa Ministerstva zahraničných vecí SR bolo vyše 1500 Bielorusov zadržaných za protivojnový postoj. Niekoľko desiatok ľudí odsúdili za sabotáž dodávok zbraní a fotografovanie pohybu vojenskej techniky. 11 ľudí je momentálne väznených pre vyjadrenie túžby bojovať na strane Ukrajiny.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
