Prevádzkovateľ Nord Streamu ohlásil 26. septembra 2022 výpadok tlaku v plynovode. Nasledujúci deň svet obletela informácia, že oba plynovody, Nord Stream 1 a Nord Stream 2, utrpeli rozsiahle poškodenie v niekoľkohodinovom časovom rozostupe. Za škody boli zodpovedné explózie spôsobené ľudskou činnosťou.
Západné krajiny krátko na to označili výbuchy za sabotáž. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová povedala, že akékoľvek narušenie európskej energetickej infraštruktúry je neakceptovateľné a bude viesť k nasilnejšej možnej odpovedi.
Niektorí predstavitelia podozrievali z útoku Rusko. Dôvodom mohla byť pokuta, ktorú mal Gazprom, najväčší exportér ruského plynu, platiť za neschopnosť dodávať plyn do Európy. Od leta 2022 ho totiž spoločnosť prestala doručovať prostredníctvom Nord Stream 1, kvôli údajným problémom s turbínou.
Kremeľ zase obvinil zo sabotáže Spojené kráľovstvo. Vo vyjadrení, v ktorom ruský minister obrany Sergej Šojgu tvrdil, že za útokom malo stáť britské námorníctvo, však Kremeľ neposkytol žiadne dôkazy. Veľká Británia na obvinenie reagovala vyjadrením, že „ide o snahu odvrátiť pozornosť od nelegálnej invázie na Ukrajinu“.
Investigatívci pomáhajú tiež
Po útoku zriadila švédska, dánska a nemecká vláda samostatné vyšetrovacie tímy. Okrem národných vyšetrovacích tímov sa do hľadania páchateľa pustili aj takzvaní OSINT (Open Source Intelligence) analytici. Tí využívajú verejne dostupné databázy, napríklad so záznamami priemyselných kamier, sociálne siete alebo stránky sledujúce pohyb lietadiel a lodí. Vďaka tejto rozsiahlej kolektívnej analýze otvorených zdrojov poskytujú aspoň strohý pohľad do priebehu vyšetrovania.
V minulosti sa OSINT analytikom podarilo identifikovať napríklad páchateľov vojnových zločinov počas prebiehajúcej vojny na Ukrajine, pôvod znečistenia riek v Iraku alebo ruských agentov, ktorí sa schovávali v Severnej Kórei.
Pri amatérskom vyšetrovaní výbuchov plynovodov používajú predovšetkým verejne dostupné stránky, pomocou ktorých napríklad sledujú GPS súradnice lodí. Tie musia byť totiž povinne registrované a mať pri plavbe zapnutý rádiový maják. Prekážky však existujú pri sledovaní plavidiel, ktoré sa nachádzajú pod vodou alebo nedosahujú určitú veľkosť.
Ešte v novembri 2022 sa podarilo firme SpaceKnow, ktorá monitoruje satelitné dáta, zistiť, že v oblasti výbuchov sa nachádzali lode, ktoré neboli hlásené v databázach, pretože mali vypnutý rádiový maják. Malo pritom ísť o lode nezanedbateľnej veľkosti v rozmedzí od 95 do 130 metrov. NATO si v rámci vyšetrovania incidentu od firmy vypýtalo dodatočné informácie na identifikáciu týchto lodí.
Mohlo ísť aj o útok pod falošnou vlajkou
Najnovšie informácie ohľadom útoku priniesli médiá The New York Times a Die Zeit. V článku tvrdia, že by za útokom mala stáť proukrajinská skupina. Ukrajinská vláda akúkoľvek spojitosť s výbuchmi odmietla, nedá sa však vylúčiť možnosť, že výbuchy spôsobila proukrajinská skupina na vlastnú päsť.
Podľa nemeckých investigatívnych novinárov mala byť za útokom šesťčlenná posádka, z ktorej mali byť dvaja členovia potápači. Tí si mali požičať v Poľsku jachtu pomenovanú Andromeda. Všetci členovia posádky mali mať falošné pasy.
Informácie začali okamžite overovať aj dobrovoľníci s pomocou otvorených zdrojov. Tým sa vďaka záznamom z bezpečnostných kamier podarilo zistiť, že loď sa v čase útoku nenachádzala v prístave. Je ale málo pravdepodobné, že by bola použitá práve jachta Andromeda. Tá má totiž na dĺžku iba 15 metrov a nebola by schopná odniesť váhu výbušnín potrebných na odpálenie plynovodov.
Koncom marca 2023 obišla české médiá aj informácia, že útočníci mohli hovoriť česky alebo poľsky. Posádka kotvila v prístave Wieck na ostrove Rujána, kde si posádka doplnila zásoby. Skupina sa údajne rozprávala jazykom, ktorý sa podobal češtine alebo poľštine.
Podľa viacerých indícií ale mohlo ísť aj o akciu pod falošnou vlajkou. Loď si totiž mala prenajať poľská firma s vystopovateľným ukrajinským majiteľom. Podzrivé sú taktiež stopy výbušnín v kapitánovej kajute.
O útok pod falošnou vlajkou by mohlo ísť preto, že indície smerujúce k ukrajinskému majiteľovi sú až príliš priamočiare. Nemali by sa preto robiť predčasné závery pred ukončením oficiálneho vyšetrovania.
Vyšetrovanie sprevádza množstvo dezinformácií
Odkedy sa incident na plynovodoch odohral, šíri Kremeľ množstvo dezinformácií. Portál EUvsDisinfo doteraz vyvrátil viac ako 160 prípadov dezinformácií. Medzi ne zväčša patrili teórie o zapojení CIA či britského námorníctva do útoku.
Jedným z hoaxov bola napríklad aj údajne uniknutá SMS správa z telefónu bývalej britskej premiérky Liz Trussovej. Tá mala krátko po útoku podľa konšpirátorov poslať správu „It’s done“ (Je to spravené) americkému ministrovi zahraničných vecí Anthonymu Blinkenovi. K úniku dát ale došlo ešte v priebehu leta počas kampane jej Konzervatívnej strany, čiže niekoľko týždňov pred výbuchmi.
Kremeľ používa podobnú taktiku ako po útoku na civilné lietadlo MH17, na ktoré zaútočili donbaskí separatisti pomocou ruskej rakety Buk. Rusko sa dlhodobo snaží vytrhávať informácie z kontextu a obviňovať viacerých aktérov naraz. Ide mu tak o zahltenie informačného priestoru, aby bolo náročné sa v ňom orientovať.
Preto sú otvorené zdroje nesmierne dôležité na overovanie zverejnených informácií. S ich pomocou je možné nielen kontrolovať pravdivosť tvrdení štátnych aktérov, ale taktiež doplňovať ich vyšetrovanie. Prispieva to k transparentnosti a pomáha získať prehľad v komplikovanej situácii.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
