Agresia Ruska na Ukrajine zmenila mnoho vecí, no asi najzásadnejšou je neschopnosť kontrolovať informačný priestor viacerých západných štátov. Môžu za to pomerne rozsiahle opatrenia krajín, ktoré spôsobili čiastočný neúspech naratívov Kremľa v informačnom priestore.
Čo však môže hrať Rusku do karát, je obrovská vlna migrácie s potenciálom polarizovať spoločnosť. Časť obyvateľstva totiž vníma pomoc, ktorá sa Ukrajincom dostáva, ako nespravodlivú. Mnohí sa taktiež nachádzajú v materiálnej núdzi a majú pocit, že im pozornosť nikto nevenuje. K tomuto vnímaniu prispieva aj zhoršujúca sa ekonomická situácia, ktorá priniesla výrazné zvýšenie cien tovarov a služieb.
Práve z rastúceho pocitu krivdy a nespravodlivosti môže Rusko ťažiť pri snahách o obnovenie svojho vplyvu v zahraničí. Preto je dôležité naďalej posilňovať povedomie o dianí na Ukrajine a budovať solidaritu s obeťami ruskej agresie.
Spoločné snahy o prevenciu šírenia dezinformácií sa vyplácajú
Jedným z faktorov, ktorý prispel k zníženiu úspešnosti ruských vplyvových operácií bolo zakázanie činnosti štátom kontrolovaných médií Sputnik a RT na území krajín Európskej únie. Kremeľ totiž dané médiá využíval na zahltenie informačného priestoru dezinformáciami, ktoré mali smerovať k ospravedlneniu ruskej agresie.
Ak by však tento krok nebol sprevádzaný mnohými ďalšími opatreniami zo strany jednotlivých štátov, jeho efekt na prevenciu šírenia proruských dezinformácií by bol zanedbateľný. Slovensko napríklad prijalo zákon, ktorý umožňuje Národnému bezpečnostnému úradu (NBÚ) blokovať weby šíriace dezinformácie. Rovnako aj Česko začalo masívne blokovať dezinformačné weby pôsobiace na svojom území.
Zastaviť šírenie dezinformácií a propagandy je však, aj napriek týmto snahám, zložité. Zablokované platformy zväčša prejdú na inú webovú doménu a v relatívne krátkom čase tak môžu obnoviť svoju činnosť. Svedčia o tom dáta z Českej republiky.
Špióni z Ruska v prestrojení za diplomatov
Moskva je už roky známa využívaním svojich diplomatických misií na špionážne operácie v prijímajúcich štátoch. Cieľom je získavať kontakty, ktoré môžu Moskve poskytnúť klasifikované dokumenty či materiál na diskreditovanie nepohodlných osôb. Napriek tomu, že sa o probléme hovorí dekády, až vojna na Ukrajine donútila Západ proti tejto taktike radikálnejšie zasiahnuť.
Časť ruských diplomatov bola totiž vyhlásená za nežiaduce osoby (persona non grata). Stalo sa tak najmä v nadväznosti na masaker v Buči. Odhady hovoria o takmer 400 vyhostených diplomatoch naprieč štátmi Európy. Tieto kroky taktiež prispeli k zníženiu vplyvu Kremľa vo väčšine európskych krajín.
Medzi štátmi, ktoré zásadnejšie zasiahli voči špionáži Moskvy, bolo aj Slovensko. Ministerstvo zahraničných vecí sa rozhodlo vyhostiť 35 ruských diplomatov v súvislosti s odhalením viacerých špionážnych aktivít. V marci navyše na verejnosť uniklo video, v ktorom zástupca ruského vojenského atašé dáva úplatok tisíc eur novinárovi, ktorý píše pre dezinformačné médiá.
Opatrenia Západu však nezostali bez odpovede. V nadväznosti na zablokovanie ruských štátnych médií Kremeľ výrazne obmedzil voľný tok informácií zo Západu do Ruska. Išlo najmä o zákaz viacerých západných médií a zablokovanie sociálnych sietí v krajine. Dôvodom vraj bolo šírenie nepravdivých informácií o tom, čo Moskva nazýva „špeciálnou operáciou“.
Zostaňme v strehu, Rusko nikam neodchádza
Hoci sa aktuálne zdá, že ruský vplyv v informačnom priestore časti Západu pomaly upadá, nemali by sme sa uchyľovať k unáhleným záverom. Informačný boj má totiž viacero frontov. Okrem toho západného je tu aj juhovýchodný, kde je Kremeľ podstatne úspešnejší. Ide najmä o rozvojové krajiny v Ázii a Afrike.
Je navyše nevyhnutné podotknúť, že ruský vplyv stále zostáva pomerne silný napríklad v Bulharsku či Srbsku, kde sú proruské sentimenty v spoločnosti stále do veľkej miery prítomné.
Rusko v súčasnosti stráca na sile, avšak jeho imperialistické ambície a túžba byť najsilnejším hráčom v medzinárodnom spoločenstve nikam neodchádza. Faktom zostáva, že vojna výrazne oslabila Moskvu a jej schopnosť využívať rôzne formy hybridných hrozieb na získanie vplyvu.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
