Ruská pasportizácia, teda masová naturalizácia občanov sporných území na východe Ukrajiny, mení Ukrajincov na Rusov. Cieľom ruského režimu je zvýšiť demografické zastúpenie svojich občanov na týchto územiach, ale aj podkopať suverenitu napadnutého štátu. Ruská taktika pasportizácie bola už v roku 2002 realizovaná na územiach Gruzínska a Moldavska.
Podľa Iryny Vereščukovej, podpredsedníčky ukrajinskej vlády a ministerky pre integráciu dočasne okupovaných území, je pasportizácia na Ukrajine nesporne vojnovým zločinom, ktorý porušuje Štvrtý ženevský dohovor o ochrane civilných osôb počas vojny.
„Ženevské dohovory jasne zakazujú násilnú pasportizáciu obyvateľov okupovaných území,“ tvrdí Vereščuková, „preto to jasne predstavuje vojnový zločin.“
Podľa facebookového profilu Stálej misie Ukrajiny v OSN podstúpilo nútenú ruskú pasportizáciu k februáru 2021 približne 2,5 milióna Ukrajincov.
Dve strany ukrajinskej identity
Takmer desať rokov Rusko vydáva na okupovaných územiach svoje pasy ukrajinským občanom. V súčasnosti tým sťažuje obnovenie ukrajinského občianstva pre obyvateľov Krymu, Doneckej a Luhanskej oblasti.
Mnohé ukrajinské rodiny preto boli nútené podstúpiť indentifikáciu ich rodinného zázemia. Ukrajinci, o ktorých sa zistilo, že napomáhali západným krajínám alebo sa pokúšali utiecť s ukrajinskými dokladmi, boli ihneď donutení k pasportizácií. Následne už nemohli vycestovať do západných krajín. Sťažili sa im tiež podmienky na život a boli vystavení sledovaniu zo strany ruských úradníkov.
Následne v roku 2022 Rusko niekoľkokrát zmenilo svoje ustanovenia týkajúce sa štátnej príslušnosti. V máji minulého roka Putinov dekrét uľahčil proces udeľovania ruského občianstva obyvateľom Chersonskej a Záporožskej oblasti.
Pre cudzincov naďalej platí, že na získanie ruského štátneho občianstva sa od nich vyžaduje preukázanie 5-ročného trvalého pobytu na území Ruska spolu s bankovým dokladom o dostatku financií. Ukrajincom však stačí už iba vyplnená žiadosť na miestnom úrade.
Po podstúpení ruskej pasportizácie nemajú Ukrajinci na úradoch inú možnosť než preukazovať sa ruskými dokladmi. Tie ich však vystavujú možnému povolaniu do ruských ozbrojených síl.
Napríklad na Kryme dostávajú Ukrajinci povolávacie rozkazy do ruskej armády alebo do Wagnerovej skupiny. V Chersonskej oblasti sa rozkazy rozdávajú lojálnym kolaborantom. V Záporoží sa Ukrajinci stavajú ľudovými militantmi a v Doneckej a Luhanskej oblasti sú všetci povolávaní do rozviedky.
Čelia aj deportáciám
Zmeny v ustanoveniach pri získavaní ruskej štátnosti však vytvorili aj novú legislatívu pre nezákonný presun a deportáciu chránených osôb. Ľahkým terčom deportácií sú najmä ukrajinské deti, pretože sa im dajú ľahko nahrádzať doklady totožnosti a ich rodičia nemôžu právne zdôvodniť ich odlúčenie.
Februárová správa mimovládnej organizácie The Ukraine Conflict Observatory zistila, že ruská federálna vláda doposiaľ premiestnila 6-tisíc takýchto detí. Mnohé z nich boli umiestnených do integračných programov, nachádzajúcich sa v 43 zariadeniach v Rusku a Ruskom okupovaných územiach.
Od marca 2023 sa v okupovaných oblastiach zmenila aj sociálna politika. Dôchodky a lekársku starostlivosť dostávajú len ruskí občania a platby prebiehajú už len v rubľoch. Ukrajinci sú tiež pozbavení vlastníctva automobilových vozidiel a zamestnanci vo verejnom sektore dostávajú za „nesprávne“ (ukrajinské) doklady vyhadzov. Osobám s ukrajinským štátnym občianstvom sa dokonca privatizujú ich majetky.
V Kyjeve nehrozí stíhanie Ukrajincom, ktorí prevzali ruské pasy z donútenia. Vzatie do väzby na dobu 10 až 15 rokov na území Ukrajiny hrozí iba ukrajinským štátnym zamestnancom, ktorí dobrovoľne príjmu ruské štátne občianstvo a budú sa vedome podieľať na pasportizácii Ukrajincov.
Vysídlenie ukrajinského obyvateľstva
V dôsledku ruskej invázie je podľa záznamov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) na Ukrajine 5,9 milióna vnútorne vysídlených osôb. Ďalších 8 miliónov Ukrajincov je zaznamenaných v Európe. Ide o najvyšší počet utečencov na európskom kontinente za posledných 70 rokov.
Na Ruskom okupovaných územiach na východe Ukrajiny uviazli aj tisícky ľudí bez štátnej príslušnosti. Tí sa nemôžu legálne dostať cez štátne (ukrajinské) ani medzinárodné kontroly. Preto ich po vyhlásení čiastočnej mobilizácie prezident Volodymyr Zelenskyj upozornil na možné nepokoje a vyzval k presídleniu z okupovaných území do bezpečnejších častí Ukrajiny, aby sa títo občania vyhli ruskej pasportizácii.
Rukojemníkov tvorí aj komunita krymských Tatárov. Mnohí z nich utiekli s ruským pasom do Kazachstanu. Podľa Mejlisu krymských Tatárov, reprezentačnej organizácie krymských Tatárov so sídlom v Kyjeve, požiadalo v Kazachstane na miestnom ukrajinskom konzuláte približne 2 500 krymských Tatárov o udelenie ukrajinských pasov, aby mohli cestovať ďalej.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí a Európska únia zavrhli Putinov dekrét na získanie ruského občianstva a neuznávajú ani žiadnu inú formu núteného získania ruského občianstva obyvateľmi okupovaných území.
Z Krymu do Haagu
V súvislosti s nedávnym medzinárodným zatykačom Medzinárodného trestného súdu (MTS) nesie Putin individuálnu zodpovednosť za vojnový zločin nezákonnej deportácie a presunu detí z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska.
MTS potvrdil existujúce dôvody Putinovej individuálnej trestnej zodpovednosti za zločiny, pretože ich spáchal priamo spolu s inými osobami a „nevykonával riadnu kontrolu nad civilnými a vojenskými podriadenými, ktorí sa dopustili týchto činov“. Medzinárodný zatykač od MTS obdržala aj ruská detská ombudsmanka Maria Ľvová-Belová.
Zatykač témou dezinformácií
Práve ohrozenie dôveryhodnosti a vysokého postavenia Putina medzinárodnou inštitúciou volalo po novej propagande v Rusku. Dezinformátori prešli do ofenzívy a ruské štátne médiá zaútočili na MTS, ktorý je údajne „pod vplyvom Západu“.
Niektoré prokremeľské médiá sa uchýlili k tvrdeniam, že zatykač vydaný na Putina „bol vydaný na podnet skupiny pedofilov, ktorí sa Putinovi pomstili za posilňovanie tradičných rodinných hodnôt, zákony proti propagande LGBT+ a pedofílii“. Konšpiračný príbeh klamlivo interpretuje morálny úpadok Západu, ktorý údajne prinútil Putina, aby 24. februára 2022 začal inváziu na Ukrajinu.
Maria Ľvová-Belová verejne odmietla medzinárodný zatykač, aby neskôr pokračovala v tradičnom medializovaní Putinovej doktríny: „Je skvelé, že medzinárodné spoločenstvo ocenilo prácu na pomoc deťom v našej krajine, že ich nenechávame vo vojnových zónach, že ich berieme von, že im vytvárame dobré podmienky, že ich obklopujeme milujúcimi, starostlivými ľuďmi.“
Web Deti vojny medzičasom spustil hľadanie ukrajinských detí, ktoré zmizli v Rusku. V čase publikovania tohto článku sa patrálo po viac než 16-tisíc deťoch, pričom návrat sa podaril iba 327 z nich.
Pozitívne sa ku kroku MTS voči Putinovi a Ľvovej-Belovej vyjadril ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin, ktorý zatykače prirovnal k potvrdeniu, že Rusko je zločinecký štát. Podobne to vidí aj mimovládna organizácia Human Rights Watch (HRW), podľa ktorej urobil MTS prvý krok „k ukončeniu beztrestnosti, ktorá príliš dlho dodávala odvahu páchateľom v ruskej vojne proti Ukrajine“.
Napriek obvineniam nie sú Rusko ani Ukrajina členmi MTS. Vzatie do väzby je preto podmienené ich vydaním z Moskvy, alebo zatknutím v jednej zo 123 členských krajín Rímskeho štatútu, ktorým bol založený MTS.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
