Ruské bezpečnostné zložky zhromaždili arzenál technológií na monitorovanie online aktivít svojich občanov. Po invázii na Ukrajinu dopyt po ďalších nástrojoch na sledovanie a odpočúvanie len vzrástol.
Tieto technológie pritom umožnili polícii a ruskej Federálnej bezpečnostnej službe (FSB) prístup k množstvu spôsobov špehovania prostredníctvom mobilov a webových stránok.
Kremeľ dobieha zameškané
Rusko, ktoré kedysi v používaní moderných technológií na monitorovanie občanov zaostávalo za autoritárskymi režimami ako Čína a Irán, rýchlo dobieha svoju konkurenciu. Nič iné totiž Kremľu ani neostáva. Prezident Vladimir Putin je v súčasnej situácii čím ďalej, tým viac odkázaný na represívne zásahy voči domácemu disentu.
Nespokojnosť obyvateľstva nepramení len z vojenských neúspechov na Ukrajine, ale aj z dôsledkov tvrdých ekonomických sankcií uvalených Západom. Dá sa pritom očakávať, že paranoja Kremľa sa len zvýši po neúspešnej vzbure, ktorú viedol Jevgenij Prigožin, veliteľ žoldnierskej skupiny Wagner.
Ruská opozičná politička a aktivistka za digitálne práva Alena Popovová povedala: „Ľudia sú kvôli tomu veľmi paranoidní, pretože ak komunikujete s kýmkoľvek v Rusku, nemôžete si byť istí, či je to bezpečné alebo nie. Veľmi aktívne monitorujú prevádzku. Kedysi to bolo len pre aktivistov. Teraz to rozšírili na každého, kto nesúhlasí s vojnou.“
Niektoré nástroje a technológie určené na sledovanie sa navyše začali šíriť aj mimo Ruska. Dokumenty poukazujú na snahy predávať tieto produkty vo východnej Európe a strednej Ázii, ako aj v Afrike, na Blízkom východe a v Južnej Amerike.
Napríklad, v januári tohto roka organizácia Citizen Lab informovala, že zariadenie vyvinuté ruskou spoločnosťou Protei používa iránska telekomunikačná spoločnosť na zaznamenávanie používania internetu a na blokovanie webových stránok.
Nemožno sa skryť
Technológie slúžiace na sledovanie občanov sú vyvíjané relatívne neznámymi ruskými technologickými firmami. Mnohé z nich vlastní spoločnosť Citadel Group, ktorú kedysi čiastočne ovládal ruský miliardár Ališer Usmanov. Ten je terčom sankcií USA a Európskej únie ako jeden z Putinových blízkych oligarchov.
Podľa odhalení denníka The New York Times fínsky technologický gigant Nokia navyše zohrával kľúčovú úlohu pri umožňovaní ruskej kybernetickej špionáže. Po tom, čo sa Nokia stiahla z ruského trhu v reakcii na inváziu, zanechala v krajine vyspelé monitorovacie systémy.
Niektoré technológie umožňujú identifikovať, keď ľudia uskutočňujú hovory alebo posielajú súbory v šifrovaných chatovacích aplikáciách, ako sú Telegram, Signal a WhatsApp. Softvér nedokáže zachytiť konkrétne správy, ale dokáže určiť, či niekto používa viacero mobilov, zmapovať ich spojenia sledovaním komunikácie s ostatnými a určiť, ktoré mobily boli v daný deň na určitých miestach.
Iné produkty dokážu mapovať polohu dvoch mobilov v priebehu dňa a zistiť, či sa k sebe priblížili, čo by naznačovalo potenciálne stretnutie medzi osobami. Ďalší produkt dokáže zhromažďovať heslá zadané na nešifrovaných webových stránkach. Spoločnosť Protei dokonca ponúka produkty, ktoré poskytujú prepis hlasu na text pre zachytené telefónne hovory, ako aj nástroje na identifikáciu „podozrivého správania“.
Používatelia chatovacích aplikácií sa proti takémuto sledovaniu môžu brániť len veľmi ťažko. Dôvodom je, že úrady zhromažďujú údaje od poskytovateľov internetových služieb. To znamená, že šifrovanie môže zamaskovať konkrétne zdieľané správy, ale nemôže zablokovať záznam o ich výmene. FSB má tak prístup k dôležitým metadátam o komunikácii, napríklad o tom, kto, kedy, kde a s kým hovoril, ako aj to, či je k správe pripojený súbor.
Kremeľ sleduje svoju opozíciu už dlhé roky
Roskomnadzor, ruská federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií, vznikol v roku 2008 len s niekoľkými desiatkami zamestnancov. Tí regulovali rádiové signály, telekomunikácie a poštové zásielky.
Jeho úloha sa rozšírila až keď vzrástli obavy Kremľa z internetu, ktorý bol pod menšou kontrolou štátu ako televízia a rozhlas. Práve to viedlo k väčšej aktivite nezávislých a opozičných médií v online priestore.
Úlohou Roskomnadzoru je pozorne sledovať webové stránky, sociálne médiá a spravodajské kanály a označovať ich ako „provládne“, „protivládne“ alebo „apolitické“. Jedným z prvých príkladov cenzúry zo strany Roskomnadzoru bolo blokovanie sociálnej siete Twitter.
Od invázie na Ukrajinu Roskomnadzor zablokoval aj Facebook, Instagram a niektoré webové stránky. Snahou bolo aj obmedziť používanie VPN, teda súkromných virtuálnych sietí. Práve prostredníctvom nich môžu používatelia internetu šifrovať údaje a maskovať IP adresy, takže ich históriu prehliadania a polohu nemožno vystopovať.
Roskomnadzor už v predošlých rokoch pokutoval spoločnosti ako Google, Meta, Twitter a Telegram. Robil tak, aby ich prinútil odstrániť obsah, ktorý úrady považovali za nezákonný. V roku 2016 bola v Rusku dokonca odstavená spoločnosť LinkedIn po tom, ako bola sankcionovaná za to, že neukladala údaje o ruských používateľoch v dátových centrách krajiny.
Okno do fungovania ruskej cenzúry
Začiatkom marca 2023 nezisková whistleblowerská stránka Distributed Denial of Secrets (DDoSecrets) zverejnila hypertextové odkazy na rozsiahly únik údajov z lokálneho úradu Roskomnadzoru v Baškirskej republike.
Ako bolo odhalené z uniknutých dokumentov, Roskomnadzor začína svoje monitorovanie preskúmaním negatívnych publikácií týkajúcich sa prezidenta Putina. Úradníci používajú vopred stanovený zoznam akýchsi „destabilizujúcich tém“, ktoré majú potenciál narušiť spoločensko-politickú situáciu v krajine.
Jednou z nich bola už od septembra 2020 téma antimilitarizmu. To je viac ako rok predtým, ako Moskva začala inváziu na Ukrajinu v plnom rozsahu. Na základe toho je možné predpokladať, že Kremeľ sa už dlhšie pred vojnou snažil potlačiť protivojnové nálady, aby sa znížilo riziko prípadných protestov v reakcii na ruskú agresiu. Za týmto účelom mal Roskomnadzor vyhľadávať príspevky, ktoré mali podporovať mier.
Vo februári tohto roka Roskomnadzor navyše uviedol, že spúšťa Oculus – systém umelej inteligencie, ktorý vyhľadáva Ruskom zakázaný obsah na fotografiách a videách online. Pozoruhodná by mala byť jeho kapacita, keďže má údajne dokázať analyzovať viac ako 200-tisíc obrázkov denne. V porovnaní s ľuďmi, ktorí dokážu denne analyzovať približne len 200 obrázkov, je to obrovský nárast.
Za vyslovenie kritiky hrozí dlhoročné väzenie
Prenasledovanie predstaviteľov politickej opozície opäť pritiahlo pozornosť celého sveta v roku 2020. Vtedy bol známy kritik Kremľa Alexej Navaľnyj otrávený nervovoparalytickou látkou novičok. Kremeľ poprel akúkoľvek účasť na otrave a Navaľnyj prežil, len aby bol krátko po návrate do Ruska zatknutý a uväznený.
V súčasnosti si odpykáva deväť rokov vo väzení s maximálnym stupňom stráženia za podvod a pohŕdanie súdom. Tieto rozsudky on a jeho spolupracovníci odmietli ako politicky motivované, ktorých cieľom má byť snaha dostať ho z očí ruskej verejnosti.
Od marca tohto roka ruský parlament sprísnil zákony o cenzúre vo vzťahu k ozbrojeným silám. Podľa nich môže byť „diskreditácia“ armády potrestaná až piatimi rokmi väzenia, zatiaľ čo za šírenie vedome nepravdivých informácií o armáde hrozí až 15 rokov väzenia.
Ako informoval OVD-Info, nezávislý ruský mediálny projekt zameraný na ľudské práva a boj proti politickému prenasledovaniu, od invázie bolo obvinených takmer 6-tisíc Rusov z diskreditácie ruskej armády. Z toho viac ako 2-tisíc prípadov súviselo s komentármi zverejnenými na sociálnych sieťach.
Prvé obvinenie sa v Rusku považuje za delikt, za ktorý sa zvyčajne ukladá pokuta alebo trest odňatia slobody. Za opakovaný priestupok, ktorý sa môže týkať aj príspevku na sociálnych sieťach z minulých rokov, však hrozí trestnoprávna zodpovednosť a možný trest desať rokov odňatia slobody.
Prenasledovaný môže byť ktokoľvek
Známym sa stal je aj prípad otca ruského dievčaťa, ktoré nakreslilo protivojnový obrázok. Otec bol odsúdený na dva roky väzenia a pri pokuse o útek bol zadržaný v susednom Bielorusku.
Ďalším príkladom je odsúdenie opozičného politika Iľju Jašina na osem a pol roka väzenia za šírenie „nepravdivých informácií“ o ozbrojených silách. Jašin bol stíhaný za to, že vo videách hovoril pravdu o zločinoch ruských vojakov v Buči. V poradí ide už o tretieho vplyvného opozičného politika po Alexejovi Navaľnom a Vladimirovi Kara-Murzovi, ktorý dostal dlhoročný trest za mrežami.
Za príspevok na sociálnych sieťach je dokonca možné skončiť na teroristickom zozname. To bol prípad mladej študentky Olesyi Krivtsovej. Jej zločinom bol príspevok na Instagrame, v ktorom sa pýtala, prečo sa Ukrajinci radovali, keď bol v októbri minulého roka napadnutý Krymský most.
Obvinená bola z „ospravedlňovania terorizmu“ a „diskreditácie ruských ozbrojených síl“, za čo jej hrozilo až desať rokov väzenia. Krivtsova nakoniec utiekla z krajiny. Toto je len niekoľko príkladov toho, ako Kremeľ sleduje, odpočúva a nakoniec odstraňuje svojich priamych, ale aj len domnelých nepriateľov vnútri Ruska.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
