Podľa výsledkov analýzy vykonanej hnutím #ShePersisted (venuje sa boju proti šíreniu dezinformácií v súvislosti so ženami), propagandistická kampaň maďarského premiéra Viktora Orbána šíri v médiách dezinformácie aj nenávistné naratívy. Ich primárne zacielenie zahŕňa mizogýnne útoky na politicky angažované ženy, ktoré vyjadrujú hlasný nesúhlas s vládou Fideszu.
Štúdia s názvom „A Perfect Propaganda Machine“ (Dokonalý stroj na propagandu) sa zamerala na Orbánové taktiky „utišovania“ a podrývania politickej opozície v krajine prostredníctvom sociálnych médií. Ide predovšetkým útoky cielené na ženy, ktoré boli napadnuté formou dezinformačných kampaní, online obťažovania a doxingu. Doxing je zverejňovanie osobných a citlivých údajov o osobe alebo organizácii. Zvyčajne je to prostredníctvom internetu, s cieľom ponížiť, zosmiešniť či inak ublížiť.
Výskum bol uskutočnený prostredníctvom rozhovorov so ženami zastávajúcimi vedúce funkcie na maďarskej politickej scéne, ale aj s aktivistkami a inými verejne známymi osobnosťami. Jednou z výskumných metód bol aj monitoring a analýza mediálneho prostredia v krajine.
Orbánov „štátny“ mediálny konglomerát
Ako uviedla talianska odborníčka na genderové otázky a spoluzakladateľka #ShePersisted Lucina Di Meco, Maďarsko bolo pre vykonávanú štúdiu unikátnym príkladom. Dôvodom je, že mediálna scéna v krajine je kompletne v rukách vládnucej strany. Status „nezávislých“ si udržalo len malé percento médií, ktoré však trpia nedostatkom zdrojov a sú pod neustálou paľbou kritiky.
Orbánova strana buduje svoju dominanciu na domácom mediálnom trhu už od roku 2018. Do dnešnej doby sa jej predstaviteľom pod záštitou provládnej Stredoeurópskej nadácie pre tlač a médiá (KESMA) podarilo skonsolidovať 476 mediálnych kanálov.
Provládne mediálne portfólio aktuálne zahŕňa takmer 78 % všetkých spravodajských a verejnoprávnych segmentov v maďarských médiách. Uvádza to vo svojej štúdii nadácia Mertek Media Monitor.
Podľa Mariusa Dragomira, rumunského žurnalistu a vedúceho výskumu médií a žurnalistiky na Stredoeurópskej univerzite (CEU), ide o klasický prípad „podchytenia médií“. To pozostáva zo štyroch komponentov: kontrola regulácie, kontrola verejných médií, kontrola financovania a prevzatie súkromných médií.
Nenávisť šírená online
Okrem televízie a rozhlasu sú na šírenie propagandistických naratívov využívané aj sociálne siete, z ktorých v krajine jasne dominuje Facebook. Podľa najnovších dát z februára 2023 tam má vytvorený užívateľský účet viac než 7,3 milióna Maďarov.
Závery štúdie vykonanej Centrom pre médiá na CEU preukázali, že propaganda šírená v Maďarsku od roku 2015 sieťami trollov, falošnými profilmi a facebookovými účtami, pochádza primárne z Kremľa. Dlhodobo a precízne budovaný systém zdieľania predovšetkým ruských naratívov zahŕňa okrem iného klamstvá, zmanipulované a upravované videá či obrázky a tiež nenávistné prejavy.
Podľa reportu vytvoreného projektom GENHA sú najčastejším terčom nenávistných prejavov v online priestore ženy z prostredia vládnej opozície, feministky a ženy vo verejných funkciách.
Výsledky analýzy politických kampaní v Európe a USA poukázali na skutočnosť, že je väčšia pravdepodobnosť, že ženy političky sa stanú terčom online zneužívania a dezinformácií v porovnaní s ich mužskými kolegami. Takéto útoky sprevádzané značnou dávkou sexizmu cielia predovšetkým na ženskú sexualitu a charakter.
Niektoré naratívy ich spájajú so Sorosom
Podľa vyjadrenia spoluzakladateľky #ShePersisted Kristiny Wilforeovej sú rodovo podmienené dezinformačné kampane zakorenené v mizogýnnych rámcoch a rodových predsudkoch. Tie vykresľujú mužské vlastnosti ako vhodné na vedenie. Ženy v čelnom postavení naopak vykresľujú ako nedostatočne kvalifikované, neinteligentné a nesympatické.
Cieľom týchto kampaní je snaha zmanipulovať verejnosť tak, aby si vytvorila falošné predstavy o politicky angažovaných ženách. Konečným zámerom je vytvoriť o ženách vo verejnej sfére obraz ako o neschopných zastávať vedúce pozície, prípadne ich zdiskreditovať iným spôsobom.
Najčastejšie dezinformačné naratívy proti političkám v Maďarsku využívajú snahu vykresliť ich ako nedôveryhodné alebo ako „zahraničné agentky snažiace sa narušiť a eliminovať domáce konzervatívne normy“. V tomto ohľade je vo veľkom prezentované prepojenie na americko-maďarského podnikateľa a filantropa Georga Sorosa. Veľká časť antipatie voči Sorosovi pramení z politiky, ktorú presadzuje ním založená Nadácia otvorenej spoločnosti. Tá vedie kampane za posilnenie občianskej spoločnosti, podporu ľudských práv a boj proti korupcii.
V štúdii sa tiež uvádza, že líderky a aktivistky bojujúce za ľudské práva a demokratické hodnoty sú obviňované aj zo sprenevery verejných prostriedkov pre osobný prospech, prípadne z toho, že sú len „slabými bábkami“ mocných ľavicových lídrov.
Ženy ako terče politicky motivovaných útokov
Pre ilustráciu je možné uviesť niekoľko verejne známych prípadov, keď boli maďarské politické líderky a aktivistky vystavené početným útokom zo strany krajne pravicových extrémistov a podporovateľov Orbánovho režimu.
Jedným z prvých bol prípad Eszter Gerai-Édlerová, ktorá sa stala obeťou doxingu zo strany čitateľov portálu kuruc.info. Tesne po tom, ako sa v roku 2012 zúčastnila protestu za odsúdenie Lászla Csatáryho – podozrivého zo spáchania nacistických zločinov – sa na verejnosť dostali jej kontaktné údaje vrátane účtov na sociálnych sieťach.
Po ich zverejnení bola Gerai-Édlerová vystavená množstvu telefonátov a listov. Tie okrem vyhrážok smrťou obsahovali hanlivé označenia spojené s jej židovským vierovyznaním. Aj napriek vážnosti vyjadrení boli všetky pokusy o vyšetrenie tohto prípadu pozastavené alebo zrušené.
Ďalšou obeťou pravicovej propagandy bola politička Tímea Szabóová. Szabóová sa v roku 2010 stala členkou maďarského parlamentu a v opozícii zastávala kritický postoj voči Orbánovej koalícii. Prvý útok na jej osobu prišiel v roku 2015 zo strany predsedu parlamentu Lászlóa Kövéra. Ten ju nazval „medzinárodne vyškolenou agentkou“.
Následne sa spustila vlna ďalších hanlivých prehlásení. Tie ju označili za členku „Sorosovej siete“ presadzujúcu protimaďarské aktivity so zámerom destabilizovať situáciu v krajine.
Dezinformačná kampaň je dlhodobo vedená aj voči Ágnes Kunhalmiovej, ktorá je od roku 2014 členkou parlamentu a predsedníčkou opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP).
Jej protiorbánovské názory a kritika Fideszu slúžili pre stúpencov premiéra ako vhodný dôvod začatia diskreditačného ťaženia. V roku 2018 sa na internete objavili upravené obrázky Agnes zahalenej v šatke s popisom sľubujúcim arabskú výuku pre deti. Ďalšie prehlásenia ju obviňovali zo spolupráce so Sorosom, alebo z klamania o hospitalizácii kvôli COVID-19.
Dehonestácia žien na slovenskej politickej scéne
Podobne ako u našich južných susedov, aj na Slovensku sú vplyvné ženy častými terčmi hanlivých kampaní. Tie momentálne pramenia predovšetkým u predstaviteľov opozičných hnutí, ktorí sú zároveň šíriteľmi prokremeľských naratívov. Menovite ide napríklad o Ľuboša Blahu, člena strany Smer-SD, alebo zakladateľa Slovenského hnutia obrody Róberta Šveca.
Z nedávnej analýzy facebookových príspevkov a komentárov týkajúcich sa vybraných slovenských političiek a novinárok, ktorú vykonala organizácia MEMO 98, vyplynulo niekoľko záverov:
- Cieľom dezinformačných kampaní je predovšetkým diskreditácia žien, a to prostredníctvom sexistických a vulgárnych komentárov. Ide o snahu odradiť ženy od participácie v politike a verejnom živote.
- Predstaviteľky slovenskej politickej scény zastávajúce liberálnejšie hodnoty bývajú častejšími obeťami útokov než ich kolegyne pohybujúce sa hodnotovo viac napravo.
- Diskriminácia nemusí výlučne plynúť z kritiky hodnotového nastavenie danej osoby. Základom pre dehonestáciu môže byť aj výzor, etnický pôvod alebo obviňovanie z korupcie.
- Diskreditačné kampane sú v najväčšom počte vedené voči prezidentke Zuzane Čaputovej. Dôvodom je predovšetkým jej presadzovanie demokratických hodnôt, proeuropského a transatlantického smerovania Slovenska, ale aj podpora právneho štátu a spravodlivosti.
- V oblasti médií a spravodajstva je najväčší odpor vedený voči novinárke Denník N Monike Tódovej, a to primárne kvôli jej investigatívnej práci.
Štúdia naratívov šírených v Maďarsku a analýza postojov k politicky angažovaným ženám na Slovensku ukázali, že aj napriek prevládajúcim demokratickým ideálom, sú aj v európskom priestore stále podmienky pre nerovnosť v rodových otázkach.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
