2. apríla sa v poobedných hodinách centrom Petrohradu ozvala ohlušujúca explózia. K incidentu došlo na Univerzitnom nábreží, v kaviarni s názvom Klub patriotov. Kaviareň, ktorá kedysi patrila Jevgenijmu Prigožinovi, majiteľovi súkromnej vojenskej spoločnosti Wagnerova skupina, hostila v dobe explózie pravidelné stretnutie provojnového hnutia Cyber Front Z.
Hosťom stretnutia bol prominentný vojnový bloger Vladlen Tatarskij, vlastným menom Maxim Fomin. Ten bol aj jedinou obeťou, ktorá pri výbuchu prišla o život, pri incidente však bolo zranených 16 ďalších ľudí. Na mieste zasahovali záchranné zložky a situácii sa venujú vyšetrovatelia ruského ministerstva vnútra.
Podľa informácií portálu Ria Novosti bola zdrojom výbuchu krabica s darom, ktorý Tatarskijmu priniesla jeho fanúšička. Zábery z miesta činu, ako aj videá natočené pred výbuchom, takémuto scenáru približne zodpovedajú. Ruský Štátny vyšetrovací výbor následne oznámil, že v súvislosti s vyšetrovaním bola zatknutá 26-ročná Darja Trepová z Petrohradu.
Odvrátená strana medaile
Maxim Fomin si ako svoj blogerský pseudonym zvolil meno Vladlen Tatarskij, podľa postavy z románu Generácia „P“ od ruského spisovateľa Viktora Pelevina. Knižný hrdina je mladý cynický copywriter v reklamnej agentúre, trpiaci dezilúziou po rozpade Sovietskeho zväzu. Výber pseudonymu napovedá mnohé o Fominovom vnútornom svete, ale aj o jeho povolaní.
Tatarskij bol členom ruskej PMC Wagnerovej skupiny, hybridného nástroja Kremľa, ktorý túto skupinu žoldnierov využíva na presadzovanie vlastných záujmov v zahraničí bez priamej politickej zodpovednosti.
V roku 2014 to boli tzv. zelení mužíci z Wagnerovej skupiny. Tí vtrhli na Krym a Donbas, a začali osem rokov trvajúci konflikt. Keďže však títo vojaci na svojich uniformách nemali insígnie a neboli integrálnou súčasťou ruských ozbrojených síl, Moskva využila princíp vierohodného popretia a tvárila sa, že so situáciou nemá nič spoločné.
Fomin sa aktívne zúčastnil bojov na Donbase ako kombatant. Svoje bojové aktivity začal dokumentovať a zdieľať s ľuďmi najmä na sociálnej sieti Telegram. Tam mal jeho kanál viac než pol milióna odoberateľov. Okrem vlastného telegramového kanálu bol Fomin aj jedným z hlavných administrátorov kanálu REVERSE SIDE OF THE MEDAL. Ten je považovaný za hlavný komunikačný kanál Wagnerovcov.
Na oboch kanáloch sa objavujú fotografie či videá z bojovej zóny, ale aj hodnotenia aktuálnej situácie na bojisku či dokonca v politike. V niektorých prípadoch Fomin otvorene kritizoval Kremeľ pre zlyhania vo vedení vojny. Kritické komentáre zo strany Wagnerovcov sa v poslednej dobe začali hromadiť. Objavovali sa dokonca správy o konfliktoch medzi žoldnierskou skupinou a regulárnou ruskou armádou.
Vo svojich propagandistických aktivitách bol Fomin tak dobrý, až sa dostal na stretnutie so samotným Putinom. Počas galavečera natočil jedno zo svojich najznámejších videí, v ktorom hovoril o tom, že Rusko všetkých porazí, zavraždí, okradne a všetko bude tak, ako chcú Rusi.
Podobnosť so smrťou Duginovej dcéry
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu je Tatarskij už druhou výraznou postavou ruskej informačnej vojny, ktorá prišla o život na domácej pôde násilnou smrťou. 20. augusta minulého roka bola pri výbuchu auta zabitá dcéra významného kremeľského ideológa Alexandra Dugina, Daria Duginová. Ruským orgánom sa dodnes nepodarilo vypátrať, kto za vraždou stál a okolo prípadu naďalej panuje mnoho nejasností.
Moskva z útoku na Duginovú obvinila Kyjev a ruské politické elity aj prokremeľské médiá hovorili o teroristických praktikách. V reakcii na ďalšiu obeť z radov ruských propagandistov už teraz Kremeľ využíva rovnakú rétoriku a udalosť vykresľuje ako teroristický čin organizovaný z Kyjeva, prípade z „kolektívneho Západu“.
Napriek tomu, že od vraždy Duginovej uplynulo už viac ako pol roka, ruské orgány zatiaľ neprišli so žiadnymi dôkazmi ani obvineniami voči konkrétnym osobám, ktoré by za útokom mali stáť.
Problematický je aj naratív o teroristickom čine. Tzv. teroristický kalkul totiž necieli na vraždu či útok samotný, ale na vyvolanie emočnej reakcie v cieľovom publiku. Takýto útok však musí byť spojený aj s artikulovaním určitých požiadaviek a typicky sa k nemu páchatelia prihlásia, aby bolo cieľovému publiku jasné, koho sa má obávať.
K útoku na Duginovú sa prihlásila neznáma partizánska skupina, ktorá má údajne pôsobiť na ruskom území. Reálna existencia takejto skupiny v Rusku je však nepravdepodobná.
Taktiež predstava ukrajinských spravodajských dôstojníkov organizujúcich bombové atentáty v tak hlbokom tyle nepriateľa počas vojnového konfliktu je veľmi ťažko predstaviteľná. Išlo by prinajmenšom o fatálne a zahanbujúce zlyhanie ruských spravodajských služieb a policajných orgánov.
Aktuálne sa však nedá vylúčiť ani možnosť, že medzi jednotlivými mocenskými frakciami v Rusku prebiehajú konflikty a Duginová či Fomin sú obeťami tejto vnútornej vojny. Podobné nájomné vraždy by totiž na ruské pomery neboli ničím netradičným.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
