Počas druhého novembrového víkendu sa na sociálnych sieťach stal virálnym príspevok, ktorý informoval o plánovanej poprave 15-tisíc ľudí v Iráne. Malo ísť o protestujúcich zadržaných počas nepokojov v uliciach. Správu ako prvý priniesol americký spravodajský týždenník Newsweek odvolávajúci sa na štátom kontrolované médiá v Iráne.
Časopis Newsweek prináša spravodajstvo z medzinárodného diana, kultúry, politiky a ďalších tém už viac ako 80 rokov. Považuje sa za zdroj vecných a dôveryhodných informácií, mierna ľavicová zaujatosť sa v jeho článkoch objavuje iba výnimočne. V prípadoch ako tento je jeho miera odozvy a oprava chybných článkov promptná.
Tentoraz jeho obsah zakrátko prebrali ďalšie spravodajské stanice a nato vzbudil pozornosť aj na sociálnych sieťach. Príspevok s touto informáciou zdieľali počas dvoch dní tisícky znepokojených užívateľov Instagramu. Na situáciu reagovali viaceré známe osobnosti, medzi nimi napríklad herci Elijah Wood a Viola Davis. Kanadský premiér Justin Trudeau toto rozhodnutie v mene celej krajiny verejne odsúdil na Twitteri.
Iránsky parlament mal volať po tvrdej odvete
Oficiálne vyjadrenia k udalosti spolu s danými článkami boli v nasledujúcich dňoch odstránené alebo ich obsah autori upravili. Ukázalo sa totiž, že pôvodné informácie boli zveličené a nezakladali sa na pravde. Spúšťačom hystérie sa stalo vyhlásenie iránskeho parlamentu, ktoré sa dostalo na verejnosť len pár dní predtým.
V otvorenom liste požadovali miestni zákonodarcovia od súdnictva tvrdšie opatrenia proti protestujúcim v uliciach. Vo vyhlásení podpísanom väčšinou poslancov parlamentu zástupcovia ľudu uviedli, že zatknutí demonštranti by mali „dostať poriadnu lekciu“.
Metódy trestu v dokumente neboli špecifikované, poslanci však žiadali, aby jeho charakter nepreukázal žiadnu zhovievavosť voči tým, ktorí „ohrozujú bezpečnosť iránskeho ľudu”.
Vyhlásenie kolovalo po internete niekoľko dní spoločne so zoznamom 227 poslancov, ktorí ho mali podpísať. Pochybnosti o jeho dôveryhodnosti vzbudil fakt, že sa v zozname ocitli aj členovia parlamentu, ktorí v súčasnosti už funkciu nevykonávajú. Iránska justícia dokument neskôr označila za falošný.
Porušovanie ľudských práv je na dennom poriadku
Hoci sa nakoniec ukázalo, že fámy o plánovaných masových popravách a exemplárnych trestoch boli zveličené, zakladajú sa na reálnych skutočnostiach. Režim v Teheráne sa počas posledných dvoch mesiacov neúspešne snaží protivládne protesty potlačiť krutými opatreniami.
Nepokoje v uliciach vypukli v septembri tohto roku po tom, čo 22-ročná Iránčanka Mahsa Amini zomrela vo vyšetrovacej väzbe. Dôvodom jej zatknutia mravnostnou políciou bol údajne nesprávne nasadený hidžáb, ktorý je v tejto moslimskej krajine povinnou súčasťou oblečenia žien na verejnosti.
Tisíce Iráncov odvtedy každodenne vychádzajú do ulíc a protestujú voči represívnemu režimu hlavy štátu Alího Chámeneía.
S politickými väzňami, no aj s nevinnými protestujúcimi zadržanými na uliciach zaobchádzajú ozbrojené zložky mimoriadne brutálne. Podľa viacerých svedectiev a videonahrávok čelia bitkám, vyhrážkam znásilnením a mučením a niekedy aj otvorenej streľbe.
Podľa Iránskej organizácie pre ľudské práva so sídlom v Nórsku mali bezpečnostné sily za posledné dva mesiace zabiť už 326 demonštrantov.
Rozsudky smrti za účasť vo vojne proti Bohu
V nedeľu 13. novembra 2022 priniesla iránska justícia správu o tom, že vyniesla prvý rozsudok smrti nad nemenovaným „výtržníkom“ z ulice. Iránske súdnictvo udeľuje tresty smrti protestujúcim na základe dvoch najpoužívanejších obvinení.
Prvým z nich je zločin „moharebeh“, ktorý hovorí o tom, že podozrivý sa zapojil do „vojny proti Bohu”. Ďalší sa označuje ako „korupcia na Zemi“ a zvyčajne sa k nemu pridávajú ďalšie obvinenia.
Odsúdený sa podľa rozsudku okrem vyššie uvedených skutkov previnil aj ohrozením verejného poriadku a uzavretím tajnej dohody s cieľom narušiť všeobecnú bezpečnosť.
Len o pár dní neskôr boli odsúdení na smrť štyria demonštranti za podpaľačstvo, útoky nožom či za vedenie a organizáciu protestov. Niekoľko ďalších osôb dostalo za podobné previnenia trest odňatia slobody vo výške 5 – 10 rokov.
Pod hrozbou pobytu za mrežami alebo inej represie sa v Iráne môže v súčasnosti nachádzať viac ako 14-tisíc ľudí. Je to počet demonštrantov, ktorých bezpečnostné zložky zadržali za posledné dva mesiace.
Údaj pochádza od jedného z najvyšších predstaviteľov Organizácie spojených národov a jeho nesprávna interpretácia pravdepodobne odštartovala poplašné správy o plánovaných popravách.
Krajina, v ktorej neexistuje slobodné médium
Väčšina médií v krajine podlieha priamej kontrole a cenzúre iránskej vlády, výsledkom ktorých sú zmanipulované a nepravdivé informácie. Iránci sa preto z hľadiska prísunu relevantných faktov spoliehajú najmä na články zahraničných médií či obsah na sociálnych sieťach.
Práve sociálne siete predstavujú účinný nástroj na komunikáciu medzi kritikmi režimu. V krajine sú v súčasnosti odpočúvané pevné linky a mobilné dáta sú takmer neprístupné.V tomto prípade sa sociálne siete stali miestom šírenia dezinformácií a poloprávd. Iránsky novinár Taraneh Azar vyzýva, aby si používatelia na internete overovali fakty a neprispievali tak ku zmätku a panike, ako to bolo aj v tejto neprehľadnej situácii.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
