Od začiatku pandémie Covid-19 má Čína jednu z najprísnejších stratégií v boji proti šíreniu vírusu. Hromadné testovanie, lokálne karantény, domáca izolácia, ale aj zatvorenie prevádzok a škôl sú len niektoré z mnohých prísnych pravidiel, ktoré krajina zaviedla.
Čína neakceptuje ani minimálne šírenie koronavírusu a už dlhodobo presadzuje politiku, ktorú západné médiá označujú ako politika „nula nakazených“ (zero-covid policy). Mnohí to však prirovnávajú skôr k väzeniu.
V dnešných dňoch má Čína len niekoľko tisíc prípadov nakazených najnovším delta variantom. To je oveľa menej v porovnaní s väčšinou európskych krajín, ktoré napriek stále sa šíriacemu koronavírusu už väčšinu najprísnejších opatrení dávno zrušili.
Vďaka vyššej zaočkovanosti sa do nemocníc nedostáva toľko ľudí ako počas pandémie a úmrtnosť nie je vysoká. Vo väčšine krajín preto prísne karanténne opatrenia už nie sú potrebné.
Čínska vláda tvrdí, že zachraňuje životy
Podľa oficiálnych zdrojov v Číne od začiatku pandémie následkom koronavírusu podľahlo viac ako 5-tisíc ľudí. Pre najľudnatejšiu krajinu sveta je to podstatne menej v porovnaní s inými štátmi. Mnohí odborníci však tieto údaje spochybňujú a predpokladajú, že číslo je v skutočnosti vyššie.
Od vypuknutia globálnej pandémie je stratégia v boji s vírusom v Číne účinná, no veľmi drastická. V mnohých prípadoch sa v krajine podarilo v priebehu pár týždňov podstatne znížiť počet hospitalizovaných, a tým aj nátlak na nemocnice a zdravotníctvo. V snahe zabrániť šíreniu vírusu však úrady zatvárajú aj niekoľkomiliónové mestá. Tým znemožňujú prístup k jedlu, ale aj k zdravotníckemu materiálu.
Aj po troch rokoch od prvého zaznamenaného prípadu koronavírusu v čínskom Wuhane čelí krajina rekordnému počtu miest a provincií v karanténe. Tá sa stala hlavným nástrojom v boji s vírusom, keďže zaočkovanosť najzraniteľnejšej časti obyvateľstva je stále nízka.
Príčiny sú rôzne. Veľa starších ľudí trpí inými chorobami, a preto sa boja, že pre nich očkovanie nebude bezpečné. Nepomáha tomu ani fakt, že čínske vakcíny, ktoré sa v krajine používajú, boli testované na mladšej generácii a na začiatku chýbal dostatok údajov o bezpečnosti a účinnosti vakcín pre starších obyvateľov.
Zaočkovanosti staršej populácie nepomáha ani stratégia očkovania, ktorá sa, na rozdiel od iných krajín, prioritne zameriava na ľudí v produktívnom veku.
Strach z karantény
V Pekingu je zatvorená väčšina obchodov a služieb, ktoré nie sú považované za nevyhnutné, a to vrátane niektorých reštaurácií. Vysoký počet karanténnych zariadení ovplyvňuje celkovú infraštruktúru, k čomu patrí aj prístup k potravinám alebo zdravotníckym pomôckam.
Ľudia sa preto radšej skrývajú. Ísť von v Pekingu totiž znamená naskenovať QR kód. To platí pri vstupe do reštaurácií, obchodov aj verejnej dopravy. Ľuďom, ktorí sa náhodou ocitnú v tom istom obchode, autobuse či reštaurácii ako niekto nakazený, hrozí, že sa dostanú do karanténneho zariadenia. Tam sú podmienky také zlé, že ľudia radšej z domov vôbec nevychádzajú. Toto všetko platí aj napriek tomu, že miera nakazenia je veľmi nízka.
„Vôbec sa nebojím, že sa nakazím. Bojím sa, že budem musieť ísť do karanténneho zariadenia. Je väčšia šanca, že tam skončím, ak naskenujem QR kód, aby som sa dostala na verejné miesta,“ povedala jedna z obyvateliek Pekingu.
Ako požiar podnietil nesúhlas s čínskou proticovidovou stratégiou
Keď 24. novembra vypukol požiar v jednej z budov, ktorá bola v karanténe, hnev ľudí narástol. Pri požiari totiž zomrelo najmenej desať ľudí, čomu by sa dalo vyhnúť, keby neboli zapečatené byty a zamknuté požiarne východy kvôli prísnym karanténnym opatreniam.
Protesty, ktoré po požiari nasledovali, mnohí označujú za najväčšie prejavy nespokojnosti v krajine za posledné desaťročia. Hlboký hnev verejnosti vyhnal tisíce ľudí do ulíc protestujúc proti čínskej proticovidovej stratégii. Tá mala od začiatku pandémie na obyvateľov Číny takmer devastačné následky. Nezamestnanosť v krajine prudko vzrástla a ekonomický rast sa spomalil.
Nepokoje a demonštrácie sa za pár dní rozšírili po celej Číne. Protestujúci pritom už nevolajú len po zmiernení proticovidových opatrení, ale aj po demokracii, právnom štáte a slobode slova.
Dopady protestov na cenzúru, ale aj zmiernenie opatrení
Čínska vláda sa protesty snažila potlačiť aj na sociálnych sieťach. Krajina má jeden z najsofistikovanejších systémov na cenzúru, takže akýkoľvek prejav odporu alebo nesúhlasu s komunistickým režimom je z internetu rýchlo odstránený.
V tomto prípade však bolo množstvo zdieľaných videí z protestov také veľké, že softvér a vysoké množstvo cenzorov poverených kontrolou internetu nezvládli nápor a informácie o demonštráciách sa dostali do informačného priestoru.
Informácie o protestoch sa tak šíria rýchlejšie a v omnoho väčšej miere ako obvykle, keďže nestíhajú byť cenzurované. „Akonáhle sa hnev rozšíri na ulicu, je oveľa ťažšie ho cenzurovať,“ povedal výskumník slobody internetu z Kalifornskej univerzity v Berkeley Xiao Qiang.
Po viac ako týždňových protestoch autority oznámili zmiernenie niektorých proticovidových opatrení, ako napríklad vyžadovanie negatívneho testu na verejných priestranstvách a v mestskej verejnej doprave alebo hromadné testovania. Po troch rokoch je to zatiaľ prvý znak odklonu Pekingu od svojej politiky nulového covidu.
Rýchle znovuotvorenie krajiny je však podľa expertov problematické, keďže miera zaočkovanosti staršej populácie je veľmi nízka. Napriek tomu je miernejší prístup ku koronavírusu dobrou správou nie len pre obyvateľov, ale aj čínsku a svetovú ekonomiku.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
