Nové pravidlá pre reguláciu nenávistného obsahu na sociálnych sieťach

Snaha o kultivovanejšiu diskusiu alebo neprimeraný zásah do slobody slova? Kontroverzná novela zákona umožní Parížu rozhodovať o zmazaní príspevkov na sociálnych sieťach.

Francúzski poslanci prijali minulú stredu nový zákon zameraný proti prejavom nenávisti, ktoré priamo alebo nepriamo podnecujú k náboženskému a rasovému násiliu.

Nová legislatíva, ktorej predchádzali mesiace debát a pozmeňujúcich návrhov, zaväzuje prevádzkovateľov sociálnych médií a internetových vyhľadávačov k odstráneniu nahláseného nenávistného obsahu do 24 hodín. V prípade neodstránenia takéhoto obsahu internetové platformy riskujú pokuty v celkovej výške až 1,25 milióna EUR.

Nová regulácia sa dotkne najmä veľkých technologických gigantov ako Facebook, Google alebo Twitter, ktoré obsahujú podstatnú väčšinu spomínaných príspevkov. Zákon, ktorý bol vo februári schválený hornou komorou francúzskeho parlamentu (senátom), získal väčšinovú podporu aj v dolnej komore.

Hlasovanie v parlamente

Pravicoví poslanci z Republikánskej strany hlasovali proti, zatiaľ čo poslanci z ľavicových strán sa vo veľkej miere hlasovania zdržali. Zákon tak prešiel najmä vďaka hlasom strany prezidenta Macrona, La République En Marche!, ktorý považuje silnejšiu reguláciu internetových platforiem za jednu zo svojich hlavných politických priorít.

V tomto kontexte je zaujímavá aj najnovšia snaha Paríža o zavedenie novej digitálnej dane voči veľkým internetovým firmám, o ktorej informuje portál Euractiv.

Obavy zo zneužita zákona

Zákon regulujúci nenávistné prejavy na sociálnych sieťach má však aj veľa odporcov. Medzi nich patria vyššie spomínaní poslanci pravicových strán, ktorí sa obávajú, že sa tento zákon dotkne aj príspevkov, ktoré nespadajú pod definíciu podnecovania nenávisti a násilných činov.

Časť kritiky spočíva aj v obave, že táto regulácia dá veľkú moc do rúk spoločností, ktoré budú v budúcnosti poverené rozhodovaním o tom, ktorý príspevok je považovaný za nenávistný alebo vedúci k násiliu.

Ako informuje portál Politico, svoje námietky vyjadrila aj Európska komisia, ktorá francúzskej vláde navrhuje počkať na spoločný európsky postup v podobe zákona o digitálnych službách, ktorý by stanovil jednotný štandard posudzovania a kontroly nezákonného obsahu na sociálnych sieťach.

Súčasťou nového zákona je aj doplňujúci návrh, ktorý núti internetové platformy k odstráneniu príspevkov obsahujúcich sexuálne zneužívanie detí a teroristickú propagandu.

Ešte pred záverečným hlasovaním sa k návrhu zákona vyjadrili aj mimovládne organizácie, ktoré sa obávajú posilňovania vplyvu polície pri posudzovaní proti-teroristických príspevkov.

Argumentujú tým, že široká právna definícia terorizmu vo francúzskej legislatíve môže byť v budúcnosti zneužitá aj voči legálnym protestom a demonštráciám, ktoré sú práve často organizované prostredníctvom sociálnych sietí.

Spoločenská a politická stabilita

Tento zákon teda opätovne poukázal na neutíchajúcu debatu medzi obhajcami neobmedzenej slobody slova a silnejšej regulácie obsahu na sociálnych sieťach.

Na jednej strane stojí široko chápaná sloboda prejavu, na strane druhej, úloha štátu, občianskej spoločnosti, a v neposlednom rade aj technologických firiem v snahe o slušnú, aj keď miestami argumentačne, a emocionálne vyostrenú debatu dodržiavajúcu existujúce zákonné rámce.

Vieme, že neobmedzená sloboda slova, extrémistické či priam až nenávistné prejavy, populistické vytváranie nepriateľa, či priam dehumanizácia určitej skupiny ľudí môže viesť k násiliu vo fyzickom svete (častokrát spojené so stratami na ľudských životoch či genocídami) a v neposlednom rade, k občianskym vojnám.

Diskusia o silnejšej regulácii nenávistných prejavov a násilnom obsahu na sociálnych sieťach je dôležitá aj v kontexte Slovenskej republiky, kde čoraz častejšie vidíme jednotlivcov volajúcich po likvidácii názorových a politických oponentov, celých etnických skupín či sexuálnych menšín.

K dosiahnutiu slušnejšej a tolerantnejšej debaty na slovenskom Facebooku nepomáhajú ani domáci politickí a spoločenskí aktéri, ktorí často v snahe získať nových voličov či znemožniť svojich súperov, siahajú po konfrontačnom prejave a polarizujúcom slovníku oslabujúcom základné piliere otvorenej spoločnosti a liberálnej demokracie

Študent magisterského stupňa Political Science na Central European University (CEU) v Budapešti, kde sa špecializuje na metodológiu politického výskumu a sociálnej analýzy. Na bakalárskom stupni vyštudoval Európske štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave. V rámci programu Erasmus+ študoval taktiež na Vilnius University v Litve. Zaujíma sa o politickú komunikáciu, volebné kampane, dátovú analýzu a vplyv dezinformácií na politiku. Absolvoval odbornú stáž v Kancelárii Národnej Rady SR a bol výskumným pracovníkom v Center for Media, Data and Society (CMDS), kde sa spolupodieľal na reporte o mapovaní slovenských dezinformačných webov.