Humanitarian Research Lab (HRL) na Yaleovej univerzite v rámci programu Conflict Observatory vydal správu o deportáciách ukrajinských detí do Ruska. Podľa správy ide o minimálne 6-tisíc detí, ktoré boli umiestnené do reedukačných táborov alebo adoptované ruskými rodinami. V skutočnosti však môže ísť o desaťtisíce prípadov. Ukrajinské úrady odhadujú viac ako 16-tisíc deportácií.
Deti pochádzajú najmä z okupovaných území na Ukrajine. Z Luhanska a Donecka boli deti deportované už pred inváziou vo februári 2022. Podľa Kremľa o evakuáciu detí požiadal najvyšší predstaviteľ samozvanej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin.
Nútené presuny Moskva vysvetlila potrebou evakuácie kvôli bezpečnostnej situácii či potrebe lepšej zdravotnej starostlivosti. Prezentovanými dôvodmi na presun do Ruska boli aj rekreačné pobyty pre deti so súhlasom rodičov, ktorí im chceli dopriať oddych od prebiehajúcej vojny. V mnohých prípadoch však došlo k odloženiu či pozastaveniu návratu späť na Ukrajinu.
Násilné deportovanie, rozdeľovanie rodín a zamedzenie kontaktu počas ozbrojeného konfliktu sú akty porušujúce medzinárodné humanitárne právo. Medzinárodný trestný súd (MTS) v Haagu vydal v tejto veci zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a komisárku pre práva detí Mariu Ľvovú-Belovú. Do systému deportácií, adopcií a proruského vzdelávania sú zapojené zložky na všetkých úrovniach riadenia štátu.
Reedukačné tábory a vojenský výcvik majú vzbudiť patriotizmus voči Rusku
Rusko vytvorilo systém reedukačných táborov a zariadení, ktorého cieľom je ideologická prevýchova ukrajinských detí k proruskému zmýšľaniu. V táboroch učia deti históriu z ruského pohľadu a snažia sa v nich vzbudiť patriotizmus. Úlohou štátom riadeného programu je „propagácia kultúrnych, historických, spoločenských a patriotických posolstiev alebo myšlienok, ktoré slúžia politickým záujmom Ruska“.
V niektorých táboroch na Kryme a v Čečensku prebieha vojenský výcvik chlapcov, prevažne problémových a s trestnými záznamami. Jedným z reedukačných zariadení je „Škola pre budúcich veliteľov“ na Kryme pod záštitou proruského vojenského hnutia mladých Junarmia.
Výskumníci HRL identifikovali najmenej 43 zariadení po celom Rusku – pozdĺž Čierneho mora, na východe krajiny v meste Magadan či na Sibíri. Sedem takýchto zariadení sa nachádza na okupovanom Kryme.
Tábory sú plne financované zo strany ruských úradov. Záznamy o životných podmienkach v táboroch nie sú dostupné, rovnako tak ani informácie o možnom zlom zaobchádzaní, sexuálnom alebo fyzickom násilí. Existujú však obavy z negatívnych dopadov na duševné zdravie detí. Kontakt s rodičmi je totiž obmedzený. V niektorých zariadeniach deti nemajú vlastné telefóny, dostali nové, avšak rodičia kontaktné údaje neobdržali.
Deportované boli aj deti, ktoré ruské úrady označili za siroty. Ide hlavne o deti umiestnené v zariadeniach kvôli fyzickému alebo psychickému znevýhodneniu alebo z dôvodu, neschopnosti rodiny postarať sa o ne. To znamená, že nie všetky deti umiestnené v týchto zariadeniach nemajú vlastné rodiny.
Tieto deti mali byť evakuované z okupovaných území už od roku 2014. Rusko následne siroty odovzdáva do pestúnskej starostlivosti alebo priamo na adopciu. Deje sa to aj v prípadoch, keď deti rodičov majú, ale v zariadeniach sú umiestnené preto, že sa o ne rodiny nedokážu postarať. Deti týmto spôsobom získavajú ruské občianstvo.
Ruský prezident Vladimir Putin navyše v máji 2022 vydal dekrét, ktorý uľahčuje získanie ruského občianstva pre siroty a deti bez rodičovskej starostlivosti. Komisárka pre práva detí Ľvova-Belová, ktorá si sama adoptovala chlapca z Mariupoľa, sa vyjadrila, že vďaka ruskému občianstvu môžu deti prejsť do trvalej starostlivosti.
Návrat detí na Ukrajinu bol často odložený či pozastavený
Podľa správy HRL dali mnohí rodičia súhlas s pobytom ich detí v táboroch. Niektorí chceli dopriať svojim deťom výlet, aby zabudli na vojnu, iní sa tak rozhodli z obáv o ich bezpečnosť doma, či preto, aby deti mali lepší prístup k základným potrebám, ktoré im kvôli vojne nedokázali rodičia zabezpečiť. Doložiť museli kópie pasov a rodných listov. Na Ruskom okupovaných ukrajinských územiach miestni učitelia a úrady robili nábor detí a dochádzalo tiež k núteným súhlasom rodičov.
Výskumníci HRL zaznamenali mnoho prípadov, keď došlo k odloženiu alebo zastaveniu návratu dieťaťa domov bez vedomia rodičov. Tí sa to častokrát dozvedeli zo správ alebo z telefonátov s ich deťmi. Ako dôvod bola uvedená zlá bezpečnostná situácia na Ukrajine, proukrajinské zmýšľanie detí alebo návrat závisel od dobitia určitého územia ruskými vojakmi.
V tábore v meste Medvežonok mal vedúci pracovník povedať ukrajinskému chlapcovi, že sa vráti domov až vtedy, keď Rusi znovu dobyjú mesto Izium. Podobným dôvodom na pozastavenie návratu 300 detí z tohto tábora bolo oslobodenie Charkova ukrajinskou armádou.
Niektorí rodičia na vlastnú päsť alebo v spolupráci s ukrajinskou vládou a mimovládnym sektorom cestovali tisícky kilometrov, aby svoje deti osobne z táborov vyzdvihli. Cesta je dlhá a finančne náročná, absolvujú ju hlavne ženy, keďže muži boli mobilizovaní do armády, a častokrát cestujú pozdĺž frontových línií. V niektorých prípadoch osobné vyzdvihnutie nie je možné, pretože matky sa starajú o viac detí a nemôžu si dovoliť byť na dlhší čas mimo domova.
Od najvyšších predstaviteľov po lokálne úrady
Program rusifikácie je centrálne riadený z federálnej úrovne. Ruské úrady podporujú reedukačný program na všetkých úrovniach, od najvyšších predstaviteľov štátu po lokálne úrady. Vladimir Putin v novoročnom prejave poďakoval ľuďom, že posielajú deti z okupovaných území na prázdniny do Ruska.
Komisárke Marii Ľvovej-Belovej, ktorá je na sankčnom zozname, nariadil, aby „prijala dodatočné opatrenia na identifikáciu maloletých bez rodičovskej starostlivosti a bezodkladne im poskytla štátnu sociálnu pomoc“.
Dôležitým článkom pri deportácií detí je aj ruská komisárka pre ľudské práva Taťjana Moskalkovová. Tá dokonca rokovala s ukrajinským ombudsmanom pre ľudské práva Dmytrom Lubinetsom, kedy mala sama priznať, že dochádza k pozastaveniu návratov detí.
Dôležitú úlohu v oblasti vzdelávania hrá ruský minister školstva Sergej Kravtsov. Na regionálnej úrovni ide o predstaviteľov federálnych republík až po starostov miest, úradníkov a učiteľov, ktorí sprostredkúvajú administratívne procesy. V mnohých prípadoch najvyšší predstavitelia republík, regiónov a miest využívajú túto situáciu na zapáčenie sa prezidentovi Putinovi.
Porušenie medzinárodného práva
MTS v Haagu vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a komisárku pre práva detí Mariu Ľvovú-Belovú za nezákonné deportácie a presuny detí z okupovaných území na Ukrajine. Moskva označila toto rozhodnutie za „poburujúce a neakceptovateľné“. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval slovami, že ide o „historické rozhodnutie, od ktorého sa začína historická zodpovednosť“.
Rusko síce neuznáva jurisdikciu MTS, no napriek tomu je v prípade vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti možné hlavy štátu zbaviť trestnoprávnej imunity.
Podľa správy HRL predstavuje zadržiavanie detí od ich rodičov počas vojnového konfliktu porušením Konvencie o právach dieťaťa. Únos počas ozbrojeného konfliktu je jedným zo šiestich závažných porušení medzinárodného práva. Aktivity ruských orgánov pri násilnom transporte a adopciách detí môžu byť považované za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.
Od začiatku vojenského konfliktu vo februári 2022 bolo do Ruska nedobrovoľne deportovaných 1,2 milióna Ukrajincov, medzi nimi 210-tisíc detí. Násilné presuny detí počas ozbrojeného konfliktu sú podľa Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948 považované za genocídu.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
