V decembri minulého roka sa v Srbsku konali parlamentné voľby. Víťazom sa stala Srbská progresívna strana (SNS) prezidenta Alexandra Vučića, ktorá získala 46 % hlasov.
Medzinárodní pozorovatelia však upozorňujú na rad problémov v súvislosti s férovosťou volebného procesu. Jedným z nich je samotná angažovanosť srbského prezidenta vo volebnej kampani. Srbská ústava totiž nedovoľuje, aby sa hlava štátu účastnila na straníckej politike. Prezident Vučić svojou angažovanosťou vo voľbách tak vytvoril nerovné podmienky pre demokratickú súťaž.
Otáznou zostáva aj nezávislosť srbských médií. Niektoré z nich, ako napríklad RT Balkan alebo Sputnik Serbia, sú kontrolované Kremľom. Mnohé srbské médiá pritom z ich článkov čerpajú pre potreby vlastného obsahu. Pravdivosť prevzatých informácií si však neoverujú.
Činnosť RT a Sputnika je od vypuknutia vojny na Ukrajine v členských krajinách Európskej únie (EÚ) zakázaná.
Nedôvera voči EÚ je vysoká
Súčasťou ruskej dezinformačnej stratégie v Srbsku, ale aj naprieč celým balkánskym regiónom, je podkopávanie dôvery v inštitúcie a činnosť EÚ. Moskva sa totiž dlhodobo snaží zastaviť proces integrácie krajín západného Balkánu do európskych štruktúr.
Ako príklad dôsledkov týchto snáh slúži informovanie o otvorení nového úseku plynovodu, ktorý prepojí Bulharsko so Srbskom. To umožní Belehradu diverzifikovať svoje ropné zásoby využívaním plynu z Azerbajdžanu. Na výstavbu nového úseku prispela EÚ 75 miliónov eur z celkovej 85-miliónovej sumy. Túto informáciu však srbské médiá opomenuli. Štátne médium RTS dokonca zavádzajúco tvrdilo, že plyn bude dovážaný z Ruska.
Podľa minuloročných dát až 84 % Srbov dôveruje Vladimirovi Putinovi a 88 % zastáva k Západu negatívny postoj. Nízka podpora európskej integrácie sa odrazila aj na volebnom programe jednotlivých strán.
Srbská opozícia prestala označovať vstup do EÚ ako jeden zo svojich politických cieľov. Politológ Srdjan Cvijic prirovnal opätovné otvorenie tejto témy ku kamikadze. „Všetky provládne médiá šíria odpor voči Západu. Aký úžitok by z takéhoto lynčovania mala opozícia?“ povedal Cvijic pre Deutsche Welle.
Zo strany média Informer, ktoré je prezývané aj „hlásnou trúbou prezidenta Vučića“, už viackrát zazneli dezinformácie o tom, že srbská opozícia je podporovaná zahraničnými ambasádami či americkým finančníkom Georgeom Sorosom.
Moskvu s Belehradom zbližuje nevyriešená otázka Kosova
„Západní velitelia z NATO sú v ofenzíve a nariaďujú Srbsku, aby padlo na kolená a kapitulovalo,“ napísal Sputnik Serbia. Tým naznačil, že Západ sa silou-mocou snaží zabezpečiť, aby oddelenie Kosova, kedysi srbskej provincie, zostalo trvalé. Ďalšie domáce médiá túto informáciu následne prevzali.
Tento naratív sa v súvislosti s Kosovom objavuje v srbských médiách pomerne často. Napriek tomu, že Kosovo vyhlásilo nezávislosť ešte v roku 2008, zostáva otázka srbsko-kosovských vzťahov dodnes nevyriešená.
Srbsko vznik samostatného Kosova neuznalo a považuje ho za svoju provinciu. Medzinárodné snahy o diplomatické riešenie pokračujú, no situácia je komplexná a mimoriadne citlivá. Konflikt má totiž korene v kultúrnych a náboženských rozdieloch medzi etnickými skupinami v regióne.
Moskva sa v sporoch medzi Srbskom a Kosovom vždy stavala na stranu Belehradu. Prezident Vučić preto Rusko nazýva srbským „tradičným priateľom“. Naopak, niektoré západné štáty, ako napríklad Nemecko, srbské aj ruské médiá obviňujú z podnecovania štátneho prevratu v Srbsku a zo snáh „rozkúskovať srbský štát“.
Srbské aj ruské médiá zároveň prezentujú status Ruska a Číny ako stálych členov Bezpečnostnej rady OSN ako jedinú záruku toho, že si Srbsko môže nárokovať na kosovské územie. Srbský politik Vladimir Krsljanin, známy ešte z čias Slobodana Miloševića, jednej z kľúčových postáv vojny v Juhoslávii, hovorí o Rusku ako o mesiášovi vedúcom vojnu za záchranu sveta.
Moskva si uvedomuje dôležitosť médií a preto ovplyvňuje tie srbské. Takto je potom vytváraný skreslený obraz reality, ktorý zásadne ovplyvňuje to, ako obyvatelia krajiny vnímajú jednotlivé udalosti a aj okolité štáty.
Rusko sa po útoku na Ukrajinu dostalo vo svete, ale najmä v Európe, do izolácie. Preto je pre neho viac ako kedykoľvek predtým dôležité si svojich spojencov udržať.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
