Začiatkom marca sa v Gruzínsku strhla vlna protestov proti vláde a legislatívnemu návrhu, ktorým sa snažila presadiť zmeny namierené proti mimovládnym organizáciám. Ide o návrh zákona, podľa ktorého by sa mimovládne organizácie, ktoré majú viac ako 20 % financií zo zahraničia, museli registrovať ako „zahraniční agenti“.
Gruzínska vláda sa inšpirovala Moskvou
7. marca prešiel návrh prvým čítaním, čo odštartovalo protesty. Proti demonštrantom použili zodpovedné zložky vodné delá a slzný plyn.
Gruzínska vláda sa návrhom zákona pravdepodobne inšpirovala Moskvou, keďže podobná legislatíva je od roku 2012 platná aj v Rusku. Hovorca Putina Dmitrij Peskov však odmietol prepojenie medzi ich legislatívou a návrhom gruzínskeho zákona.
Proti návrhu zákona z dielne vládnej strany Gruzínska túžba protestovali gruzínski občania v uliciach, pričom ich heslom bolo „stop ruskému zákonu“. Navrhovaný zákon by podľa demonštrantov potláčal opozičné hlasy v krajine.
Kritici sa obávajú, že zákon o zahraničných agentoch by mohol viesť k autoritárskemu posunu a mohol by skomplikovať vstup krajiny do EÚ a NATO. Protestujúcich podporila aj prezidentka Salome Zurabišviliová.
V piatok 10. marca bola predkladaná legislatíva stiahnutá. Vládnuca strana vo vyhlásení uviedla: „Návrh zákona bol interpretovaný v zlom svetle a spoločnosť bola zavádzaná. Strana sa zaväzuje zákon lepšie verejnosti vysvetliť po tom, ako opadne emočné pozadie.“ Je preto možné očakávať opätovné snahy o prijatie zákona.
Protesty sa nezaobišli bez hoaxov a dezinformácií z gruzínskej, ale aj ruskej strany. Oba tábory zdieľali viacero dezinformácií, ktoré poukázali na „evidentného“ organizátora protestov – Západ.
Čo hovorí o protestoch Gruzínska túžba?
Gruzínska vládna strana hovorí o organizácii demonštrácií zvonku vždy, keď Západ kritizuje narúšanie demokracie. Príkladom môže byť nedávne tvrdenie premiéra Irakliho Garibašviliho, ktorý demonštrantov označil za sluhov cudzích krajín.
Podobne reagoval aj predseda strany Gruzínska túžba Irakli Kobachidze, ktorý označil demonštrantov za zahraničných agentov usilujúcich o zvrhnutie vlády. Kobachidze ďalej obvinil gruzínsku spoločnosť a mimovládne organizácie z útokov na pravoslávnu cirkev a z propagácie LGBTI+ propagandy.
Prepojenie medzi tvrdeniami Kobachdzeho a kremeľskou propagandou je zreteľné. Moskva sa v regióne Zakaukazska dlhodobo sústredí na vytváranie zdania o narúšaní tradícií a identity zo strany Západu.
Kritika gruzínskej revolúcie z roku 2003 je aktuálne ďalšou z Kobachidzeho obľúbených tém. Na adresu gruzínskeho povstania, ktoré urýchlilo demokratizáciu krajiny, povedal, že v skutočnosti išlo o revolúciu špiónov. Práve kvôli povstaniu podľa neho Rusko intervenovalo do Gruzínska v 2008, čím krajina de facto prišla o kontrolu nad Južným Osetskom a Abcházskom.
Predseda vládnej strany dezinterpretoval aj ukrajinskú revolúciu z roku 2014. Tvrdí, že Rusko bolo kvôli nej donútené zaútočiť na Ukrajinu. Kremeľ bol podľa neho nútený obsadiť Krym a podporovať nepokoje a proruských separatistov v Doneckej oblasti.
Ruské tvrdenia
Takisto ako gruzínska vláda, aj kremeľské kanály šírili dezinformácie a zavádzajúce správy o demonštráciách „organizovaných“ Západom. Podobne ako predseda gruzínskej vládnej strany Gruzínska túžba prirovnával oficiálny twitterový účet ruského ministerstva zahraničných vecí dianie v Gruzínsku k protestom na Ukrajine v roku 2014.
V príspevku ďalej ministerstvo pohrozilo Tbilisi opätovnou inváziou a upozornilo gruzínsky ľud, aby si pripomenul podobnú situáciu na Ukrajine v roku 2014, a najmä k čomu demonštrácie viedli.
Podobné prirovnanie použil aj minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Situáciu pripodobnil k ukrajinským protestom z roku 2014 a demonštrácie nazval „pokusom o násilnú zmenu moci organizovaným zo zahraničia“.
Ďalšou šíriteľkou dezinformácií bola šéfredaktorka ruských médií RT a Sputnik Margarita Simonjanová. Tá na svojom Telegrame tvrdila, že účelom protestov má byť otvorenie druhého frontu, na ktorom by Rusko muselo aktívne bojovať. Simonjanová dodala, že v prípade, že by došlo k druhej invázii do Gruzínska, Moskva by neposlala jednotky, ale rovno by zbombardovala Tbilisi.
Gruzínske protesty vyvolali ohlas aj v politicko-diskusnej relácii 60 minút, v ktorej jeden z diskutujúcich tvrdil, že Gruzínci sa už nikdy nebudú mať tak dobre ako za čias Sovietskeho zväzu. Gruzínskej spoločnosti tiež odporučil, aby sa poučila zo situácie na Ukrajine a pochopila, čo prináša „agresívna nacistická politika“.
Kremeľskí komentátori k tomu dodali, že Gruzínci urobili správne rozhodnutie, keď nedodali vojenskú pomoc na Ukrajinu, a tým sa nedali „zatiahnuť“ do vojny proti Rusku.
Vyjadrili aj svoje sklamanie zo stiahnutia návrhu zákona o zahraničných agentoch. V najbližších mesiacoch môžeme očakávať pokusy o jeho prijatie. Gruzínsku ako kandidátskej krajine na vstup do EÚ by tento krok rozhodne nepomohol, naopak, by ho priblížil k Rusku. Môžeme len dúfať, že v prípade opätovných snáh sa na odpor postaví občianska spoločnosť ako tomu bolo v uplynulých dňoch a udrží tak smerovanie krajiny prozápadným smerom.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
