Prebehol už rok od toho, čo bieloruský ľud masovo vykročil do ulíc a postavil sa režimu Alexandra Lukašenka. Zmobilizovaná občianska spoločnosť sa dožaduje toho, čo im v demokracii prináleží – spravodlivých volieb. Portál EUvsDisinfo sústredil niekoľko charakteristických čŕt dezinformačných kampaní, na ktorých sa spolupodieľal aj Kremeľ. Kam až je Lukašenkova propaganda schopná zájsť?
Portál EUvsDisinfo zhromaždil od augusta minulého roka cez 450 príkladov dezinformácií, ktoré podľa autorov demonštrujú „len špičku ľadovca štátom kontrolovanej (dez)informačnej mašinérie“.
Najfrekventovanejšou dezinformáciou v kontexte Bieloruska je naratív o zasahovaní Západu. Ďalej sú to rôzne konšpiračné teórie, rusofóbia, spojenie s fašizmom, obraz nečestnej Európskej únie či zavádzanie ohľadom núteného pristátia komerčného lietadla v Minsku.
EUvsDisinfo sumarizuje niekoľko charakteristických čŕt dezinformačných a manipulatívnych kampaní v Bielorusku, ktoré portál spozoroval v roku 2021.
Všade mocný Kremeľ
Manipulatívne kampane fungujú aj s asistenciou Kremľa. Mementom je odchod desiatok zamestnancov z bieloruskej štátnej televíznej a rozhlasovej spoločnosti na protest voči cenzúre a policajnému násiliu. Promptným riešením bolo ich nahradenie „odborníkmi“ zo štátom kontrolovaného média Russia Today (RT).
Bieloruská mediálna propaganda sa stala zásobárňou prokremeľských „expertov“ z Ruska a iných krajín, ako aj vyhlásení a citátov ruských diplomatov, politických a vojenských lídrov.
Tieto kroky spolu so systematickým ničením nezávislých bieloruských médií zaistili, že prokremeľské naratívy, napríklad podkopávajúce bieloruskú štátnosť, sa stali súčasťou mainstreamu.
Bieloruská a prokremeľská dezinformačná agenda sa postupne začali kompletne prekrývať. Dôležité bolo udržať režim posledného diktátora Európy pri živote.
Informačný priestor zaplavovali nepravdivé naratívy o zostrojení protestov Západom či opozícii kontrolovanej zahraničnými silami.
Propaganda budovala scenár kolabujúceho Bieloruska v prípade pristúpenia na požiadavky protestujúcich, ktorých režim profiloval ako extrémistov, teroristov a nacistických stúpencov.
Kreativite sa medze (ne)kladú
Zanietenosť Lukašenka zdiskreditovať protesty vyvrcholila zverejnením nahrávky supertajného telefonického rozhovoru medzi poľským a nemeckým dôstojníkom špeciálnych síl.
Dialóg „Mikea a Nicka“ mal potvrdiť, že Západ stojí nielen za demonštráciami, ale aj za otrávením ruského opozičného politika Alexeja Navaľného.
Iniciatívne prevzatie kormidla mediálnej agendy nepadlo na úrodnú pôdu, naopak, vyvolalo vlnu internetových mémov.
Za hranicami únosnosti
Štátom kontrolované médiá sa stali predĺženou rukou represívnej politiky. Najmarkantnejším príkladom je odvysielanie vynúteného „priznania“ zadržaného opozičného novinára Ramana Prataseviča.
Počas rozhovoru na stanici ONT sa pravdepodobne v dôsledku psychického a fyzického nátlaku prihlásil k plánovaniu protivládnych protestov a chválil úradujúcu hlavu štátu.
Tamojšie médiá taktiež normalizujú násilnú rétoriku. Nedeľná relácia Judášov rád, odvysielaná na televíznej stanici CTV, zhmotňuje útočisko dehumanizácie kritických hlasov režimu.
Výroky prirovnávajúce protestujúcich k zvieratám a s nimi spojené legitimizovanie nehumánnych a nehygienických podmienok zadržiavacích miestností nastavujú zrkadlo Lukašenkovmu režimu.
Uzurpácia sociálnych sietí
Lukašenkov režim sa usiluje o dominanciu na sociálnych sieťach. Mostom je mu komunikačná platforma Telegram, na ktorej je zriadený štátny kanál Zheltye Slivy (Žlté Slivky).
Ten nedávno uviedol „iniciatívnu skupinu provládnych blogerov“. Nateraz je popularita týchto blogerov dosť obmedzená.
EUvsDisinfo zdôrazňuje, že štátny aparát sa neštíti akýchkoľvek prostriedkov v snahe zvýšiť popularitu svojich blogerov. Retrospektívne sa pri tomto konštatovaní vracia k prípadom, kedy provládne platformy sociálnych médií použili nútené priznania politických väzňov ako platenú reklamu.
Systematická deštrukcia nezávislých médií spôsobila presun bieloruskej verejnosti na sociálne siete.
Hlavným zdrojom informácií sa stal telegramový kanál s názvom NEXTA, ktorý bol spoluzaložený práve Ramanom Pratasevičom. Kanál tamojšie autority spolu s jeho logom označili za extrémistické materiály.
