Celý svet čelí od vypuknutia vojny na Ukrajine šíreniu dezinformácií podporovaných Ruskou federáciou. Hybridná kampaň, ktorú Kremeľ vedie v celej Európe od roku 2014, sa snaží znížiť širokú podporu Ukrajine.
Možnosti Moskvy pre šírenie propagandy v EÚ a USA boli zredukované, avšak prokremeľské sentimenty v spoločnosti naďalej zotrvali. Ruskú propagandistickú mašinériu USA na Blízkom východe ale zanedbali. Dezinformácie a propaganda Kremľa tu na rozdiel od Európy získavajú výraznejšiu podporu.
Dezinformačné kanály Moskvy
K rozšíreniu ruských propagandistických kanálov v arabsky hovoriacich krajinách došlo v období rokov 2010 – 2011 počas série demonštrácií požadujúcich demokratické reformy v krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu. Protesty sú známe ako Arabská jar. Výsledky protestov boli rôzne, väčšina z nich ale prispela k rozšíreniu nestability vyhovujúcej propagandistom Kremľa na získavanie podpory pre ruské záujmy.
Výraznejším momentom upevňujúcim ruský vplyv v regióne bolo vypuknutie vojny na Ukrajine. To predovšetkým kvôli historicky najhorším vzťahom medzi USA a krajinami Blízkeho východu s autoritatívnymi prvkami vládnutia, ktoré sú podobné praktikám Vladimira Putina.
Hlavným propagačným kanálom Ruska v regióne sa stala RT Arabic, ktorej hlavná stanica bola na území EÚ po vypuknutí vojny na Ukrajine zakázaná. Rozmachu dezinformácií a propagandy z Moskvy v regióne dopomáhajú aj trolie farmy, ktoré rozširujú škodlivý obsah na sociálnych sieťach, rôznych fórach a internetových platformách na zdieľanie videí.
Šíreniu hoaxov a ruskej propagandy v regióne tiež pomáhajú ruský kanál Sputnik či sýrske médiá Sham FM, Syrian News Agency a Yala News, ktoré patria pod propagandistickú mašinériu Putinovho spojenca Bašára-al Assada. Zároveň dochádza k pravidelnému šíreniu ruskej propagandy čínskym médiom pôsobiacim na Blízkom východe, China CGTN Arabic.
Ruský vplyv v informačnom priestore Blízkeho východu
Ruské propagandistické kanály sa od vypuknutia vojny preukázali ako veľmi populárne na Blízkom východe. Podľa sledovanosti zahraničných médií za rok 2022 sa nachádzalo RT Arabic v priečke piatich najsledovanejších médií. Niekoľkokrát počas roka pritom predbehlo spravodajské kanály ako BBC alebo Al Jazeera.
To mohlo byť spôsobené aj tým, že kanál RT Arabic mal za rok 2022 trikrát viac interakcií na obsah zdieľaný na rôznych internetových platformách než zmieňované médiá.
Podľa analýzy Inštitútu pre strategický dialóg (ISD) ruskému propagandistickému médiu RT Arabic od začiatku invázie na Ukrajinu vzrástol počet sledovateľov o 10 miliónov používateľov. Vyše 680-tisíc z nich prišlo vďaka efektívnej propagande na sociálnych sieťach a platforme YouTube.
Okrem toho výskum zistil, že 55 stránok na platforme Facebook s celkovým dosahom na 70 miliónov používateľov šírilo prokremeľské dezinformácie v regióne Blízkeho východu. V priebehu roka vytvorili vyše 16-tisíc videí, ktoré celkovo dosiahli 500 miliónov zhliadnutí.
Prieskumy platformy Arab Youth Survey ukázali, že vyše 73 % opýtaných vo veku 18 – 24 rokov si myslí, že USA by sa nemali angažovať v záležitostiach Blízkeho východu. Tento sentiment sa pretavil aj v otázke, kto je zodpovedný za vojnu na Ukrajine.
V prieskume totiž 31 % opýtaných vyjadrilo názor, že za vojnu môžu USA. Zároveň však 37 % nevedelo na otázku odpovedať. Iba 18 % označilo Rusko za agresora a zvyšných 15 % za agresora považovalo Ukrajinu.
Kremeľské naratívy na Blízkom východe
Ruská propaganda sa snaží pracovať najmä s historickými skúsenosťami regiónu so Západom, čo sa preukazuje aj na pravidelnom spomínaní americkej invázie do Iraku z roku 2003.
Okrem toho poukazuje na údajný nezáujem Západu o humanitárnu krízu spôsobenú občianskou vojnou v Sýrii od roku 2011. V tomto prípade sa propaganda pokúša mieriť na údajnú ľahostajnosť EÚ o sýrskych utečencov popri tom ako sa do členských štátov v súčasnosti púšťajú utečenci z Ukrajiny.
Rovnako kremeľská propaganda využíva tému americko-izraelských vzťahov, kde poukazuje na akceptáciu izraelskej okupácie palestínskych teritórií USA. Tento sentiment podporuje negatívny postoj krajín Perzského zálivu voči Američanom. Tieto štáty rozširovanie izraelských obydlí odsúdili.
Šírené dezinformácie v regióne pracovali aj so zmanipulovanými faktami o samotnej vojne na Ukrajine. Moskva a jej spriaznené spravodajské kanály rozširovali správy o tom, že masaker v Buči bol spôsobený ukrajinskou stranou. Podľa nich malo údajne ísť o hybridnú operáciu, ktorá mala vytvoriť negatívny obraz o Rusku v medzinárodnom spoločenstve.
Hoaxy zároveň podporovali tvrdenia o údajnom úteku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského z Ukrajiny na ambasádu do Poľska, z ktorej mal riadiť štát. Popritom sa šírili tiež dezinformácie, falošné videá a fotky týkajúce sa údajného nájdenia tajných amerických laboratórií na výrobu biologických zbraní na území Ukrajiny ruskou armádou.
Upadajúci vplyv Západu
Kremeľ svoju agresiu voči Ukrajine v regióne Blízkeho východu obhajuje rozširovaním sa NATO, ktoré údajne predstavuje pre Rusko bezpečnostnú hrozbu. Popri tom Moskva tvrdí, že vojnu vedie, aby ukončila hegemónne postavenie USA v medzinárodnom prostredí a nastolila multipolaritu. S tým je spojený aj sentiment týkajúci sa boja proti údajne skazenej a zlej americkej liberálnej demokracii, ktorá má vraj ničiť tradičné národné kultúry.
Západné krajiny teda budú musieť svoj vplyv na Blízkom východe a v Afrike opäť upevniť. Cieľom by malo byť zachovanie podpory pre demokraciu v medzinárodnom prostredí a eliminácia negatívneho vplyvu autoritatívnych režimov.
V dôsledku sústredenia pozornosti na európske záležitosti sa rastúci vplyv Ruskej federácie prejavil nepristúpením krajín Perzského zálivu k sankciám voči Moskve. Potreba znova upevniť západnú diplomaciu v regióne prichádza aj s rastúcim záujmom autoritatívnej Číny o región Blízkeho východu.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
