Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu ubehol už rok. Otvorený konflikt vyhnal z domovov viac ako osem miliónov ľudí. Mnohí z Ukrajiny našli útočisko práve v krajinách Európskej únie.
S ich príchodom sa však vytvorili základy pre klamlivú a dezinformačnú kampaň, ktorej cieľom je ich degradácia a následná legitimizácia ruskej agresie voči svojmu západnému susedovi. Okrem toho má aj za úlohu podkopať vzťahy s Ukrajinou, ktoré sú pilierom pre jej podporu v medzinárodnom al aj domácom spoločenstve.
Utečenci z Ukrajiny údajne utekajú pred „nacistami“ do Ruska
Kremeľská propaganda o údajných nacistoch na Ukrajine sa začala objavovať v ruských médiách už v roku 2014. Obdobie začiatku vojny sa nieslo v heslách „demilitarizácie“ a „denacifikácie“ Ukrajiny, ktoré Kremeľ označoval ako kľúčové úlohy pre „špeciálnu vojenskú operáciu“.
Po ruskej invázii na Ukrajinu sa tento dezinformačný naratív rozšíril ešte viac. Dáta spoločnosti Semantic Visions, ktorá sa zaoberá analýzou v oblasti obrany, poukazujú na funamentálny nárast dezinformačných článkov odkazujúcich na nacistov v deň ruskej invázie na Ukrajinu, ktorý sa udržal aj po 24 februáry 2022.
Rusko sa týmto naratívom snaží o ospravedlnenie útoku na Ukrajinu. Kremeľ ním zároveň cieli na udržanie si domácej podpory prebiehajúcej vojny falošným vykresľovaním Ukrajiny ako krajiny ovládanej krajne pravicovými extrémistami.
Obeťami propagandy sa stali aj ukrajinskí utečenci. Podľa spoločnosti Statista, ponúkajúcej štatistiky v rôznych oblastiach, utiekli z Ukrajiny od začiatku invázie takmer tri milióny ľudí do Ruska. Ruské médiá to využili na šírenie dezinformácií o ich úteku kvôli údajnému strachu z „nacistického režimu“.
Zneužili na to aj výpoveď ukrajinského vojaka, ktorý v rozhovore pre The New York Times uviedol, že 80 % obyvateľstva sa na území znovudobytom ukrajinskou armádou už nenachádza. Aj v tomto prípade ruské médiá útek obyvateľov odôvodnili strachom pred „nacistickým režimom“ na Ukrajine.
Faktom však zostáva, že Rusko nasilu deportuje Ukrajincov na svoje územie. Podľa ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch (HRW) boli od začiatku invázie do Ruska presunutých stovky tisíc Ukrajincov proti svojej vôli. O praktikách Ruska uplatňovaných voči ukrajinským utečencom sme už informovali.
Dezinformácie sa dotýkajú aj citlivých tém s cieľom vzbudiť silné emócie
V súvislosti s propagandou namierenou na diskreditáciu utečencov z Ukrajiny sa na sociálnych sieťach objavujú citlivé príbehy, ktoré vytvárajú obraz ukrajinských utečencov ako „vykorisťovateľov“ alebo „parazitov“.
Na tieto účely prokremeľské médiá zdieľajú vymyslené príbehy, ktoré sú podsúvané verejnosti. Na sociálnej sieti Twitter sa napríklad objavil príspevok v poľštine, ktorý tvrdil, že poľské deti sú „vyhadzované z onkologických kliník“, pretože v nich potrebujú miesto deti z Ukrajiny.
Podobné nepodložené tvrdenia publikovali aj mnohé ďalšie účty. Podľa média Deutsche Welle to naznačuje, že by mohlo ísť o trollov, t. j. účty na sociálnych sieťach, ktoré sú používané len na anonymné šírenie škodlivého obsahu.
Poľská fact-checkerská platforma FakeHunter tvrdenia o „vyhadzovaní detí z onkologických centier“ vyvrátila. Analýza médií v období, v ktorom sa mal incident odohrať, nepreukázala žiadne znaky toho, že by sa daná udalosť odohrala. Okrem toho toto obvinenie poprelo aj poľské ministerstvo zdravotníctva a Poľská spoločnosť detskej onkológie a hematológie.
Propagandisti prekrúcajú výroky zo západných médií
Okrem vymyslených príbehov kremeľskí propagandisti stavajú svoju kampaň aj na faktoch, ktoré však upravujú tak, aby mohli efektívne šíriť svoju agendu. Týka sa to aj citovania relevantných médií, ktoré sa tešia popularite medzi širokou verejnosťou.
V rámci toho vznikajú dezinformačné videá zložené zo starých záberov natočených ešte pred inváziou. Tie zobrazujú zväčša náhodných ukrajinských občanov páchajúcich zločiny. Videá sú následne klamlivo prezentované ako aktuálne so zavádzajúcim popisom, že ide o ukrajinských utečencov.
Videá pôsobia často autenticky, keďže ich šíria účty skutočných ľudí z úprimného rozhorčenia alebo dokonca strachu. Často totiž ide o reálne udalosti, ktoré však nemajú s vojnovými utečencami nič spoločné. Možno sa v nich použijú „staré zábery, na ktorých možno skutočný ukrajinský občan niekoho bije v Ríme, Paríži alebo Berlíne, len tentoraz s poznámkou: Toto je ukrajinský vojnový utečenec“ uviedol Tommaso Canetta z Európskeho observatória digitálnych médií (EDMO).
Zdanie legitimity sa Kremeľ snaží dosiahnuť aj zneužitím relevantných médií, ktoré sa spomínajú v dezinformačných článkoch. Podľa Inštitútu pre strategický dialóg (ISD), ktorý sa venuje ochrane ľudských práv a dezinformáciám, sú etablované médiá dokonca priamo spomínané v článkoch, aby oklamali publikum. Dezinformačné kampane následne pôsobia dôveryhodnejšie. Táto technika, nazývaná media spoofing, sa používa aj na očierňovanie ukrajinských utečencov.
Po roku vojny tak musia ukrajinskí utečenci aj naďalej čeliť dezinformačnej kampani, ktorá ich buď zneužíva vo svoj prospech, alebo má za cieľ ich dehonestovať v očiach spoločnosti. Prokremeľskí aktéri sa neštítia zneužívať citlivé témy, akými sú napríklad detskí onkologickí pacienti.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
