Začiatkom roku 2021 došlo v Mjanmarsku k prevratu. Ten usporiadala armáda, ktorá zvrhla zvolenú vládu strany Národnej ligy za demokraciu. Udialo sa tak po voľbách v novembri 2020, ktoré organizácia Human Rights Watch (HRW) označila za problematické.
Kvôli základným nedostatkom slobodných volieb pre všetkých občanov tiež nebolo možné hovoriť o ich plnej legitimite. Po tomto prevrate sľúbilo velenie armády usporiadanie nových volieb do roku 2023.
Od prevratu však armáda potláča zahraničnú aj domácu tlač a téma volieb sa vytratila. Junta prinútila najmenej 12 médií ukončiť činnosť a zatkla približne 142 novinárov, z ktorých viac ako 50 zostáva vo väzbe na základe nejasných obvinení.
Potláčanie slobody slova v Mjanmarsku odsudzujú aj medzinárodné a regionálne organizácie. Junta je okrem toho obviňovaná aj z genocídy menšiny Rohingov. To všetko vedie k väčšej medzinárodnej izolácii.
Snaha o nastolenie „digitálnej diktatúry“
Podľa informácií mimovládnej organizácie Reportéri bez hraníc bolo od prevratu vo februári 2021 odsúdených už 29 novinárov. Posledné tri obete junty sú japonský dokumentarista Toru Kubota, reportér a komentátor pre miestne aj medzinárodné médiá Sithu Aung Myint a novinárka na voľnej nohe Htet Htet Khine.
Mjanmarsko podľa Reportérov bez hraníc v súčasnosti zadržiava najmenej 68 pracovníkov médií, čo je po Číne druhé najvyššie číslo na svete.
Okrem potláčania slobody tlače a šírenia informácií dochádza aj ku krokom smerom k obmedzeniu internetu. Situáciu ohľadom internetu v krajine kritizuje aj Organizácia spojených národov (OSN).
V tomto kontexte odborníci OSN na ľudské práva nedávno odsúdili pokusy junty zaviesť v Mjanmarsku takzvanú „digitálnu diktatúru“. Tú sa podľa nich junta snaží presadiť prostredníctvom obmedzení prístupu na internet, cenzúrou internetu či intenzívnym sledovaním aktivity občanov v digitálnom priestore.
Prípad japonského dokumentaristu
Toru Kubota je japonský filmový režisér a dokumentarista, ktorého mjanmarská vojenská junta v meste Rangún zatkla v júli tohto roka. Kubotu zadržali úrady 30. júla, keď natáčal protest proti vládnucej armáde.
Kubota bol odsúdený na sedem rokov väzenia za údajné poburovanie verejnosti a porušenie zákona o elektronickej komunikácii. Tresty si japonský dokumentarista bude musieť odsedieť súbežne.
Junta jeho zadržanie a odsúdenie obhajuje aj tým, že do krajiny vstúpil z Thajska na turistické víza. Následne sa však zúčastnil demonštrácií, kde komunikoval s demonštrantmi, a teda mal podľa predstaviteľov krajiny vplyv na ich priebeh.
V jeho situácii mu nepomohlo ani to, že predtým informoval o menšine Rohingov v takom kontexte, ktorý nevyhovuje aktuálnemu vedeniu krajiny. To je obviňované z genocídy tejto moslimskej menšiny.
Japonsko v minulosti udržiavalo s Mjanmarskom vrúcne vzťahy. Po prevrate Japonsko zmrazilo všetku novú pomoc, avšak neuvalilo žiadne individuálne sankcie.
S odkazom na minulé vzťahy junta v máji 2022 prepustila odsúdeného japonského novinára Yukiho Kitazumiho. Je však otázne, či k prepusteniu japonského občana dôjde aj v tomto prípade.
Svetlé zajtrajšky Mjanmarsko nečakajú
Mjanmarsko sa po prevrate dostalo do izolácie od zvyšku sveta. Najnovším dôsledkom bolo nepozvanie predstaviteľa junty na summit Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v Kambodži, ktorý sa bude konať v novembri.
Kambodža sa tak rozhodla na základe neochoty junty spolupracovať a dodržiavať dohody, ktoré predtým uzavreli s okolitými štátmi. Zlomovým bodom a dôvodom pre nepozvanie na tohtoročný summit mala byť poprava štyroch politických disidentov počas leta.
Začiatkom októbra Európsky parlament (EP) zahlasoval za rezolúciu, ktorá kritizuje a odsudzuje juntu za potláčanie médií a slobody slova.
V rezolúcii parlament „dôrazne odsudzuje násilnú a nelegitímnu vládu vojenskej junty v Mjanmarsku a jej pokusy oslabiť silnú oddanosť mjanmarského ľudu demokracii vzhľadom na to, že je založená na nezákonnom prevrate proti civilnej vláde a viedla k mimoriadne alarmujúcej humanitárnej situácii a kríze v oblasti ľudských práv v krajine, ktorá sa vyznačuje rozsiahlou beztrestnosťou“ a „dôrazne odsudzuje všetky druhy prenasledovania nezávislých novinárov“.
Juntu kritizuje taktiež organizácia Human Rights Watch. Vyčíta jej smrť viacerých zadržaných aktivistov, ktorých dôvody úmrtí nebolo možné nezávisle preskúmať. Existujú preto podozrenia, že ide o násilné úmrtia.
Nakoniec aj OSN vyjadruje znepokojenie nad dianím v Mjanmarsku od prevratu vo februári 2021. Vojnové zločiny, potláčanie slobody či absencia právneho štátu sú znepokojivé znaky, ktoré sa naďalej prehlbujú a junta nejaví známky snahy to zmeniť, skôr naopak.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
