Napriek absencii formálnej organizácie či písomnej zmluvy je budovanie spolupráce medzi Japonskom, USA a Južnou Kóreou dôležitý miľník pre bezpečnostnú situáciu v regióne, ktorý ovplyvňuje celý svet. Budúcnosť môže priniesť aj vznik novej obrannej aliancie podobnej NATO.
Nový spôsob kyberšpionáže KĽDR
Severokórejskí kybernetickí špióni nasadili novú taktiku, pomocou ktorej sa snažia oklamať a zneužiť zahraničných expertov. Ich cieľom sú výskumníci, od ktorých vydávajúc sa za inštitúcie či odborníkov žiadajú výskumy alebo reporty. Získané materiály chcú následne využiť pre zlepšenie vlastných kapacít a možností vo vybranej oblasti.
Podľa informácií, ktoré sa podarilo získať spravodajskej agentúre Reuters, sa hackeri zameriavajú na ľudí s pozíciou alebo vplyvom v zahraničných vládach. Ich cieľom je získať materiály pre lepšie pochopenie politík daných štátov voči Severnej Kórei.
Okrem otázok o Severnej Kórei žiadali hackeri od výskumníkov napríklad aj názory na reakciu Číny v prípade nového jadrového testu, pred ktorým varuje Soul.
Podľa Jamesa Elliotta z Microsoft Threat Intelligence Center (MSTIC) má táto taktika veľký úspech. Podľa neho sa tento postup objavil začiatkom januára 2022.
Reuters s odvolaním na viacero odborníkov tvrdí, že za touto kampaňou stojí známa hackerská skupina Thallium. Tá podľa USA funguje od roku 2012 a pravdepodobne podlieha priamo severokórejskej vláde.
Nový spôsob zlepšovania vlastných možností a kapacít predstavuje hrozbu pre USA a Japonsko, ale najmä pre Južnú Kóreu, ktorá hľadá v týchto dvoch štátoch partnerov pre spoločnú a efektívnu obranu nielen v prípade konvenčných hrozieb, ale aj v kyberpriestore.
Možný začiatok budovania aliancie v kyberpriestore
Na spoločnom stretnutí predstaviteľov USA, Japonska a Južnej Kórey v polovici decembra v indonézskej Jakarte došlo k dohode o prehĺbení obrannej spolupráce v kyberpriestore medzi týmito krajinami. Stretnutie sa konalo s cieľom zosúladiť a dohodnúť sa na ďalších krokoch voči KĽDR. Tá okrem aktivít v kyberpriestore zvyšuje aj aktivitu vojenskú.
Zúčastnení diplomati sa dohodli na zintenzívnení spolupráce v snahe obmedziť nezákonné kybernetické aktivity KĽDR. Medzi takéto aktivity patrí aj už spomínaný nový druh kyberšpionáže.
Okrem toho predstavitelia krajín prisľúbili, že sa budú snažiť obmedziť možnosti financovania severokórejského jadrového programu a schopnosti obchádzať medzinárodné sankcie. Podľa vyjadrení juhokórejského ministerstva zahraničných vecí sa tri krajiny rozhodli zdvojnásobiť práve úsilie o zablokovanie financovania jadrových programov cez kyberaktivitu.
Napriek absencii priamych výstupov alebo okamžitých opatrení je potrebné chápať takéto stretnutia ako dôležité míľniky pre bezpečnostnú a geopolitickú situáciu v regióne.
Vzájomné vzťahy Japonska a Južnej Kórey sú problematické a stále ovplyvňované krvavou minulosťou a teritoriálnymi spormi. Napriek tomu existencia spoločnej severokórejskej hrozby a spoločného spojenca v podobe USA zbližuje tieto krajiny okrem iného aj v otázke kyberbezpečnosti.
Južná Kórea aj Japonsko dlhodobo budujú spojenectvá
Južná Kórea v otázke vyššej bezpečnosti a lepšej obrany v kyberpriestore dokázala nájsť spoločné záujmy s NATO. Začiatkom roka 2022 vstúpili predstavitelia Soulu do Kooperatívneho centra excelencie kybernetickej obrany NATO (CCDCOE) v Estónsku. Južná Kórea sa tak stala prvou ázijskou krajinou, ktorá vstúpila do inštitúcie NATO. Tento krok bol výsledkom niekoľkoročnej práce juhokórejských úradov.
Japonsku sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť vstup do podobného centra NATO a momentálne sa o to ani nepokúša. V kontexte aktivít v spolupráci s NATO sa však Japonsko od roku 2021 zúčastňuje na cvičeniach NATO Locked Shields. Cvičenia sú zamerané práve na kybernetickú obranu. Okrem toho má bilaterálnu dohodu v kybernetickej obrane s 11 krajinami.
Hlavným partnerom Japonska v oblasti kyberpriestoru je dlhodobo USA. Hĺbka kybernetickej spolupráce týchto dvoch krajín je viditeľná najmä na situácii, kde sa za určitých okolností môže kybernetický útok na Japonsko považovať aj za útok na USA. Táto interpretácia 5. článku vzájomnej bezpečnostnej zmluvy sa oficiálne objavila v apríli 2019.
Obe krajiny dosiahli aktuálny stav kybernetickej spolupráce s vybranými partnermi po rokoch budovania vzájomných vzťahov a posilňovania dôvery. S rastom hrozby z Číny aj KĽDR budú obe krajiny zrejme prinútené vložiť viac úsilia do vlastnej kybernetickej obrany, ale aj hľadania nových spojencov či zlepšovania už fungujúcich partnerstiev.
Vývoj situácie môže priniesť aj vznik novej bezpečnostnej obrannej aliancie podobnej NATO, avšak pravdepodobne s menším počtom členov.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
