Nová bezpečnostná stratégia Japonska pomenúva ako hlavné hrozby pre štát Čínu, Severnú Kóreu a Rusko. Zároveň deklaruje, že Japonsko je pripravené čeliť a reagovať na riziká pochádzajúce z týchto krajín.
Tokio si však chce zachovať tvár slobodnej, demokratickej a suverénnej krajiny, ktorá sa riadi medzinárodným právom. Okrem iného krajina plánuje masívne investovať do zbrojenia aj schopnosti bojovať s hybridnými hrozbami v kyberpriestore.
Nová bezpečnostná stratégia
Japonsko prijalo na prelome rokov 2022 a 2023 tri nové dokumenty, ktoré definujú nielen prístup Tokia k bezpečnostným otázkam v regióne východnej a juhovýchodnej Ázie, ale aj prístup ku globálnym problémom.
Nové dokumenty boli prijaté pod názvami „Národná bezpečnostná stratégia Japonska“, „Národná obranná stratégia“ a „Program budovania obrany“. Ide pritom o prvú revíziu bezpečnostných dokumentov, ktoré ostrovný štát prvýkrát prijal v roku 2013.
Účelom revízie je reagovať na zmeny, ktoré sa v bezpečnostnom prostredí udiali za posledných desať rokov: „Medzinárodné spoločenstvo čelí zmenám, ktoré definujú éru. Opäť sme si pripomenuli, že iba globalizácia a vzájomná závislosť nemôžu slúžiť ako záruka mieru a rozvoja na celom svete. Slobodný, otvorený a stabilný medzinárodný poriadok, ktorý sa rozšíril po celom svete v období po skončení studenej vojny, je teraz ohrozený vážnymi výzvami v súvislosti s historickými zmenami v rovnováhe síl a zintenzívnením geopolitického súperenia.“
Stratégia cieli najmä na hrozby pochádzajúce z regiónu východnej Ázie. Konkrétne ide o Čínu a Severnú Kóreu, no významná časť stratégie a jej samotného zmyslu je venovaná aj Ruskej federácii.
Okrem zahraničných bezpečnostných otázok reagujú dokumenty aj na interné a domáce problémy Japonska. Sem patrí napríklad demografická a fiškálna kríza, pri ktorých musí podľa dokumentu Tokio podporiť také medzinárodné spoločenstvo, ktoré tieto problémy nebude prehlbovať alebo odsúvať mimo záujmu japonskej vlády a spoločnosti.
Stratégia definuje národné záujmy a zásady ich presadzovania
Úvodnou súčasťou Národnej bezpečnostnej stratégie je pomenovanie národných záujmov, ktoré je potrebné chrániť a presadzovať.
Autori japonskej stratégie definovali záujmy v troch bodoch:
- zvrchovanosť, územná celistvosť a nezávislosť s demokratickým zriadením;
- domáca a zahraničná hospodárska stabilita, prosperita a jej rast;
- ochrana univerzálnych hodnôt demokracie, slobody, ľudských práv, právneho štátu a fungujúci medzinárodný poriadok, najmä v indo-pacifickom regióne.
V stratégii Japonsko definovalo aj päticu zásad, ktorých sa bude držať pri obrane svojich národných záujmov. Krajina bude zachovávať politiku „aktívneho prispievania k mieru“ prostredníctvom medzinárodnej spolupráce. Svoju bezpečnostnú politiku bude vykonávať v súlade s medzinárodným právom a hodnotami slobody a demokracie.
Ostrovný štát bude pokračovať v orientácii na národnú obranu, avšak neplánuje sa stať vojenskou mocnosťou. Zároveň má v pláne dodržiavať politiku troch princípov nešírenia jadrových zbraní. Štvrtá a piata zásada označujú USA za hlavného spojenca, s ktorým plánuje Tokio pokračovať v spolupráci. Dvere otvára však aj ďalším partnerom, ktorí zdieľajú rovnaké hodnoty.
Ďalšie časti stratégie sa venujú konkrétnym otázkam a oblastiam. Jedna z kapitol definuje výzvy pre bezpečnostné prostredie okolo Japonska. Okrem toho sú definované aj ciele národnej bezpečnosti spolu so strategickými prístupmi smerom voči zahraničiu, ale aj na domácej pôde.
Všetky kapitoly stratégie reflektujú svoj obsah podľa definície národných záujmov a zásad ich presadzovania. Tento dokument nemá časový rámec a k ďalšej revízii podľa autorov dôjde vtedy, keď to bude potrebné.
Stratégia priamo spomína Čínu, Severnú Kóreu a Rusko
Pre Japonsko je najdôležitejšia oblasť Indo-Pacifiku, v ktorej sa nachádza. Hlavné hrozby pre Tokio sa preto nachádzajú práve v tomto regióne. Tie zároveň predstavujú nebezpečenstvo nielen pre ostrovnú krajinu, ale aj celý región a medzinárodný poriadok.
Čína predstavuje pre Japonsko hrozbu, pretože si stanovila za cieľ stať sa svetovou mocnosťou s armádou, ktorá dokáže konkurovať aj USA. Netreba taktiež zabúdať, že Čína vlastní jadrové zbrane a pokračuje v ich vývoji.
Hlavným sporom medzi Pekingom a Tokiom je vlastníctvo súostrovia Senkaku, ktoré patrí Japonsku. Súostrovie a okolité japonské teritoriálne vody sú pravidelne narušované čínskymi plavidlami s cieľom provokácie. Okrem iného je pre Tokio znepokojivá aktivita Číny v otázke Taiwanu a budovania umelých ostrovov za vojenským účelom v medzinárodných vodách, ktoré si následne Peking nárokuje za vlastné územie.
Severná Kórea je pre Japonsko hrozbou najmä z dôvodu vlastníctva a aktívneho testovania jadrových zbraní. Okrem nich KĽDR pravidelne uskutočňuje testy balistických rakiet, ktoré vysiela smerom na Japonsko alebo do jeho teritoriálnych vôd. To predstavuje ohrozenie japonských občanov, ktorí sa počas týchto testov v niektorých prefektúrach musia presúvať do krytov.
Japonsko od konca druhej svetovej vojny vedie s Ruskom spor o časť Kurilských ostrovov, ktoré sú aktuálne pod ruskou kontrolou od ich anexie po druhej svetovej vojne. Pre Tokio to teda predstavuje ohrozenie národných záujmov, pretože územie považuje za vlastné.
Kvôli ruskej agresii voči Ukrajine sa Japonsko obáva, že Moskva je ochotná použiť silu aj v prípade územných sporov s Japonskom. Nakoniec nechýba ani hrozba jadrových zbraní rovnako ako pri dvoch predošlých štátnych aktéroch.
Vo všetkých troch prípadoch taktiež dochádza k nekompatibilite v otázkach hodnôt demokracie, slobody a medzinárodného práva, ktoré Japonsko vyznáva a snaží sa ich presadzovať ako svoje národné záujmy. Všetky tri krajiny totiž pravidelne porušujú medzinárodné právo s cieľom presadiť vlastné záujmy na úkor iných štátov.
Kyberpriestor je rovnako dôležitý ako rakety dlhého doletu
Tokio plánuje po vzore krajín NATO navýšiť rozpočet na obranu na 2 % HDP. Plány zahŕňajú aj nákup nových zbraní vo väčšine kategórií a zmenu štruktúry vojenského velenia. Najvýraznejšie investície budú pravdepodobne smerovať do nákupu rakiet dlhého doletu, ktoré majú slúžiť ako odstrašujúci prvok voči menovaným krajinám predstavujúcim hrozbu pre Japonsko.
Samostatný dôraz je okrem klasických zbraní rôzneho druhu kladený aj na kyberpriestor, ktorý dnes predstavuje permanentne aktívny front hybridnej vojny.
Podľa Programu budovania obrany bude Japonsko „posilňovať svoje kapacity v oblasti kybernetickej bezpečnosti a zároveň podporovať iniciatívy, ktoré prispievajú k posilneniu spolupráce s príslušnými ministerstvami a agentúrami, poskytovateľmi kritickej infraštruktúry a obranným priemyslom“.
Armáda plánuje zaviesť koncepciu „nulovej dôvery“. To znamená, že žiadny obranný kybernetický systém, ktorým bude Japonsko disponovať, nebude považovaný za neprekonateľný a bezpečný. Cieľom je udržať kybernetickú obranu v pohotovosti, aby bola schopná flexibilne reagovať na nové výzvy.
Velenie kybernetickej obrany japonských síl sebaobrany, ktoré bolo vytvorené v roku 2022, plánuje mať do roku 2027 približne 4-tisíc členov. Do roku 2027 Tokio plánuje rozšíriť svoje kapacity v kybernetickej obrane až na 20-tisíc vojakov.
Podľa zverejnených plánov je zrejmé, že Japonsko berie otázku hybridných hrozieb cez kyberpriestor naozaj vážne. Aktivita na zlepšenie boja v tomto priestore je okrem domáceho prostredia viditeľná aj v zahraničí.
Tokio vedie spolu s USA a Južnou Kóreou rozhovory o vybudovaní kybernetickej aliancie už niekoľko mesiacov. Okrem toho sa Japonsko postupne snaží budovať vzťahy aj s ďalšími partnermi z NATO. Do akej miery bude Tokio úspešné v dosiahnutí cieľov novej stratégie, ukážu najbližšie roky.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
