Krajina už niekoľko mesiacov debatuje o novom zákone na boj proti falošným správam. V tomto prípade vláda zastáva postoj, že má právo prijať také opatrenia, ktoré to konkretizujú ako trestný čin.
Tento krok však môže zvýšiť obavy o slobodu slova v štáte, kde bolo viacero médií kritických voči propekingskej vláde vystavených nátlaku alebo prinútených ukončiť svoju činnosť.
Aktuálna situácia v Hongkongu
Úpadok slobody tlače sa dramaticky zrýchlil v roku 2020, keď pevninská Čína prijala nový zákon o „národnej bezpečnosti Hongkongu“, ktorý viedol k zatknutiu mnohých demokratických aktivistov či redaktorov a novinárov.
V článku od The Independent sa spomína aj najnovší prípad nátlaku na miestnu prispievateľku denníka The Economist, ktorej neboli predĺžené pracovné víza a svoju činnosť musí ukončiť.
V rozhovore pre verejnoprávnu televíziu RTHK druhý najvyššie postavený predstaviteľ miestnej samosprávy, hlavný tajomník John Lee Ka-chiu, vyjadril nádej, že na potlačenie falošných správ by sa namiesto represívnych opatrení mohli použiť alternatívne metódy. „Existujú dva spôsoby. Prvým je regulácia. Druhým je kriminalizácia. Osobne si myslím, že na prvom mieste by mal byť regulačný prístup.“
Taktiež uviedol, že vláda prehodnocovala rôzne prístupy k obmedzovaniu šírenia dezinformácií na internete v zahraničí. Údajne sa jej pozdáva systém samoregulácie, ktorý by mohol byť vhodnou alternatívou. V tomto prípade sa odvoláva napríklad na nutnosť mať pri zverejnenej informácií uvedené to, že zatiaľ nebola oficiálne potvrdená.
Debaty o novom zákone sa v krajine vedú už niekoľko mesiacov. Nedávny prieskum, ktorého vzorkou boli zahraniční korešpondenti a novinári v Hongkongu, ukázal „všeobecné znepokojenie“ tejto skupiny nad navrhovaným zákonom.
Podľa prieskumu, ktorý uskutočnil Klub zahraničných korešpondentov v Hongkongu (FCC), je drvivá väčšina respondentov znepokojená možným zavedením zákona o falošných správach, pričom 75,8% z nich uviedlo, že sú „veľmi znepokojení“, a ďalších 15,1% vyjadrilo obavy.
Postoj a aktivity Pekingu
Minulý rok uviedla samospráva v Hongkongu do platnosti spomínaný zákon o „národnej bezpečnosti Hongkongu“. Ten sa stal hlavným nástrojom Pekingu na potlačenie slobody slova. Proti tejto aktivite sa strhla vlna protestov, ktoré boli pokračovaním dlhodobejšieho trendu v krajine už od roku 2019.
Na túto legislatívnu mal zrejme nadväzovať Zákon o možnej kriminalizácii šírenia falošných správ. Pre značný odpor prevažne na internete a v slobodnom spravodajstve sa ho zatiaľ nepodarilo presadiť, stále je však predmetom diskusie. V tomto prípade je možné hovoriť o vyčkávacej taktike Pekingu, ktorý spustil v roku 2020 represívne domino.
Príklad obete represívneho domina nájdeme v poprednom hongkonskom prodemokratickom denníku Apple Daily, ktorý svoju činnosť ukončil približne v polovici roka 2021. Taktiež zrušil všetky svoje pridružené účty na sociálnych sieťach s miliónmi sledovateľov.
Ešte predtým bola ich webová stránka zablokovaná, čím sa stala pre používateľov internetu v Hongkongu nedostupnou. Denník bol pritom obvinený práve zo šírenia nepodložených falošných informácií, ktoré vraj vyvolávali chaos.
Výsledná podoba zákona
Nateraz ostáva stále záhadou, akým smerom sa nové opatrenia a zákony vyberú. Vzhľadom na niekoľkomesačnú debatu sa však dá predpokladať, že pôvodné znenie nebude vo výsledku prijaté.
Na druhej strane, výsledky prieskumu jasne ukazujú, že akýkoľvek zákon, ktorý sa prijme pod zámienkou boja proti dezinformáciám či falošným správam, sa nestretne s pochopením ani verejnosti a ani novinárskej obce.
Obavy vyplývajú z minulých krokov Pekingu, ktorý podobné legislatívne úpravy využíval aj pre represie voči Hong Kongu.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
