Greenwashing v Katare: ako vznikli polopravdy o „zelených“ majstrovstách sveta

Tohtoročné majstrovstvá sveta vo futbale v Katare už od začiatku sprevádzali mnohé kontroverzie. Jednou z nich bolo využívanie taktiky zavádzania známej ako greenwashing.

Pod termín greenwashing spadajú reklamné techniky, ktoré majú presvedčiť spotrebiteľov, že firma svoje produkty navrhuje a vyrába tak, aby čo najmenej zaťažovali životné prostredie. Tieto techniky sú pritom často zavádzajúce alebo nepravdivé.

V športe je greenwashing špecifický tým, že organizátor sa snaží verejnosť presvedčiť o tom, že jeho podujatie je environmentálne šetrné. Jeho cieľom je udržať si sledovanosť a návštevnosť.

Neutralita založená na kontroverzných uhlíkových kompenzáciách

Greenwashing sa najnovšie spája s Katarom, ktorý usporiadal tohtoročné majstrovstvá sveta vo futbale. Krajina pred začiatkom podujatia vyhlásila, že majstrovstvá budú prvýkrát v histórii uhlíkovo neutrálne. Rozhodnutie vzbudilo pozornosť svetových médií, nakoľko Katar je jedným z najväčších producentov fosílnych palív na svete.

Environmentálne udržateľná organizácia majstrovstiev však mala háčik – z veľkej časti bola založená na princípe uhlíkovej kompenzácie.

Koncept uhlíkovej kompenzácie, inak známej ako karbónových offsetov, je kontroverznou témou. Ide o postup, pri ktorom firma alebo štát kompenzuje dopad spotrebovaných emisií investíciami do projektov, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Tými sú najmä výroba energie z obnoviteľných zdrojov.

Najväčšou kritikou tejto stratégie zo strany odborníkov a aktivistov je fakt, že tento prístup neovplyvňuje už vypustené emisie. Krajiny a firmy, ktoré si offsety môžu finančne dovoliť, tým pádom aj naďalej využívajú neekologické zdroje energie v iných odvetviach. Programový riaditeľ Greenpeace Julien Jreissati dokonca označuje uhlíkové kompenzácie za podvod.

Porušovateľ ľudských práv na Západe, hrdina v regióne

Katar zatiaľ ani zďaleka nespĺňa počet offsetov, ktorými by dosiahol vopred vytýčený cieľ uhlíkovej neutrality. Podľa mimovládnej organizácie Carbon Market Watch Katar zatiaľ splnil približne 7 % celkovej sumy, ktorú sa zaviazal investovať do obnoviteľných zdrojov.

Kritika za greenwashing však momentálne nie je pre krajinu hlavnou prioritou, ktorá vzišla z majstrovstiev sveta. Usporiadanie úspešného podujatia v duchu moslimských hodnôt jej totiž zabezpečilo obrovskú podporu v regióne.

Zatiaľ čo zvyšok sveta kritizuje prístup Kataru k právam LGBTI+ komunity, migrantov a k životnému prostrediu, krajiny Blízkeho východu oslavujú silného hráča, ktorý sa postavil Západu. Katar tak môže pokračovať v budovaní svojej politickej pozície v čele regiónu.

Falošným sľubom o udržateľnosti sa nevyhýbajú ani olympijské hry

Hoci sa samotný názov zrodil v 80. rokoch, v posledných rokoch sa intenzita greenwashingu zvyšuje. Pred začiatkom olympijských hier 2022 v Pekingu spustili organizátori mediálnu kampaň, v ktorej sa lokálni organizátori a Medzinárodný olympijský výbor (MOV) zaviazali zasadiť 80-tisíc hektárov nových stromov. Tie mali vyrovnať emisie, ktoré boli počas výstavby budov a priebehu olympiády spotrebované.

Odborníci však upozornili na to, že umelo vysadené stromy predstavujú hrozbu pre prirodzenú miestnu biodiverzitu. Avizovaný krok navyše vôbec neadresoval fakt, že podujatie bolo takmer plne poháňané energiou z uhlia, ktoré nepatrí medzi udržateľné zdroje.

Kritike čelilo aj použitie umelého snehu, ktoré si vyžadovalo obrovské množstvo vody. Dopad chemikálií, ktoré sa v umelom snehu nachádzali, je zatiaľ neznámy.

MOV už niekoľko rokov deklaruje, že udržateľnosť považuje za najvyššiu prioritu. Podľa odborníkov sa to však v organizácii hier neodráža. Najudržateľnejšie zorganizovali za posledných 30 rokov olympiádu v Salt Lake City v roku 2002. Najväčšiu záťaž na životné prostredie spôsobili relatívne nedávne hry v ruskom Soči v roku 2014 a v brazílskom Rio de Janeiro v roku 2016.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Je študentkou magisterského stupňa Bezpečnostných a strategických štúdií na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Absolvovala stáž na Úrade vlády SR. Zaujíma sa hlavne o medzinárodný terorizmus, pravicový extrémizmus a radikalizmus, ako aj šírenie propagandy.