Vlnu motivácie k vytvoreniu ukrajinskej cirkvi nezávislej na moskovskom patriarcháte odštartovala už ruská anexia Krymu v roku 2014. V súčasnosti tak na Ukrajine proti sebe stoja dve vetvy ortodoxnej cirkvi: ukrajinská ortodoxná cirkev (UOC) – autonómna odnož ruskej ortodoxnej cirkvi, a ortodoxná cirkev Ukrajiny (OCU) – nezávislá, čiastočne uznaná v roku 2019.
Hlavní ruskí ortodoxní predstavitelia ale nevítajú žiadne zmeny, ktoré by mohli ohroziť jednotu ich „kanonického územia“. „Ruská ortodoxná cirkev je jedinou moskovsky orientovanou inštitúciou, ktorej sa podarilo pokračovať v činnosti na celom území bývalého Sovietskeho zväzu od jeho rozpadu,“ píše Ksenia Luchenko z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier (Carnegie Endowment for International Peace).
V každej z krajín však cirkev zastáva inú mieru dominancie – v Bielorusku, Moldavsku či na Ukrajine má silné zastúpenie, v strednej Ázii a Pobaltí je to práve naopak. „Z právneho hľadiska sú všetky tieto cirkevné spoločenstvá samostatnými, nezávislými štruktúrami registrovanými v jednotlivých štátoch, a nie pobočkami jednej organizácie so sídlom v Moskve. Podľa kanonického práva a vlastných cirkevných dekrétov však všetky tieto štruktúry vždy boli súčasťou moskovského patriarchátu.“
V reakcii na ruskú inváziu UOC vyhlásila 27. mája 2022 úplné osamostatnenie sa od moskovského patriarchátu. Podieľala sa na humanitárnej pomoci, otvorene vyjadrila podporu ukrajinskej armáde a niektorí kňazi dokonca prestali zahŕňať meno patriarchu Kirilla do svojich modlitieb. Na druhej strane sa ale duchovní vyhýbajú zjednoteniu s nezávislou OCU, či už z osobných dôvodov alebo zo schizmatických obvinení od ostatných ortodoxných spoločenstiev.
Ukrajinská vláda prijíma prvé opatrenia
Patriarcha Kirill, hlava ruskej ortodoxnej cirkvi a horlivý Putinov podporovateľ, je známy šírením kremeľskej propagandy. Napriek tomu ruská ortodoxná cirkev odmietla, že by inváziu podporovala. Rusko sa ale obáva budúcnosti pravoslávia na Ukrajine. Vasilij Nebenzja, ruský veľvyslanec pri Bezpečnostnej rade OSN, vyhlásil, že Ukrajina sa snaží ortodoxnú cirkev zničiť a prenasleduje „inak zmýšľajúcich občanov“.
Kyjev podozrieva UOC z kolaborácie s Ruskom a vlastizrady, časť jej duchovných je podrobená vyšetrovaniam a niektorí sa nachádzajú na ukrajinskom sankčnom zozname. Už minulý rok ukrajinské tajné služby uviedli, že mnísi môžu byť zapojení do špionáže. Stalo sa tak po tom, ako mala byť objavená korešpondencia dokazujúca väzby UOC na Moskvu. Pri raziách v cirkevných budovách boli nájdené prázdne ruské pasy, hotovosť v rubľoch či propagandistické letáky.
V januári 2023 bolo ukrajinským prezidentom pozastavené občianstvo 13 vysokopostaveným predstaviteľom ukrajinskej pravoslávnej cirkvi moskovského patriarchátu. Ukrajinský parlament momentálne rokuje o návrhu zákona, ktorý má ohraničiť kompetencie všetkých náboženských organizácií podporovaných štátom, ktorý sa dopúšťa agresie voči Ukrajine. V snahe dištancovať sa od ruských tradícií Ukrajina najnovšie presunula slávenie Vianoc zo 7. januára na 25. decembra.
Podľa prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie z decembra 2022 až 78 % Ukrajincov žiada vládny zásah do činnosti UOC. 54 % opýtaných si myslí, že UOC by mala byť zakázaná, 24 % Ukrajiniek a Ukrajincov by preferovalo miernejší typ jej kontroly a monitorovania. 12% tvrdí, že vláda by do záležitostí UOC zasahovať nemala.
Je existencia nezávislých ortodoxných cirkví reálna?
V Kyjeve autority už podnikli praktické kroky voči UOC. Úrady nariadili jej cirkevným predstaviteľom opustiť Kyjevsko-pečerskú lavru, kláštorný komplex a jedno z najsvätejších miest východnej ortodoxnej viery. Tí to ale odmietli.
Proti šíreniu kremeľských naratívov prostredníctvom cirkvi bojujú aj samotní ukrajinskí občania. Príkladom je farská rada v dedine Blystavytsya, ktorá minulý rok odvolala svojho duchovného. Veriaci tvrdia, že na svojich kázňach šíril ruskú propagandu.
Prekážkou pri budovaní cirkvi bez ruského vplyvu môže byť aj aktuálne postavenie OCU. Autokefália (organizačná a právna nezávislosť od patriarchu iného štátu) OCU odobrená konštantínopolským ekumenickým patriarchom Bartolomejom nie je sformalizovaná v rámci kanonického práva. Patriarcha Kirill a väčšina ostatných ortodoxných patriarchov preto toto rozhodnutie neprijalo.
Úplný zákaz UOC taktiež zatiaľ nie je možný: „Podľa ukrajinských zákonov je každá farnosť, diecéza alebo kláštor samostatným právnym subjektom, čo znamená, že ich je celkovo tisíce a všetky by museli byť zakázané jednotlivo.“ Dokonca aj ruská ortodoxná cirkev ju stále považuje za svoju legitímnu súčasť.
Aká budúcnosť teda čaká cirkevné rozkoly na Ukrajine? Na situáciu bude v prvom rade vplývať vývoj rusko-ukrajinskej vojny. Samotný vývoj etablovania spomenutých cirkví je neistý. Kanonické právo nie je kodifikované, v rámci globálneho pravoslávia neexistuje dohoda o postupe pri udeľovaní autokefálie. V konečnom dôsledku na takúto neistotu môžu doplatiť samotní veriaci.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
