Nie je novinkou, že svetové veľmoci, akými sú Rusko, USA či Čína, sa zamerali na krajiny tretieho sveta. Bolo tomu tak už počas studenej vojny, keď po získaní nezávislosti stáli mnohé africké štáty pred voľbou, či sa stanú spojencom západných mocností, Sovietskeho zväzu alebo Číny, ktorá v tom čase ekonomicky silnela.
USA s Ruskom okamžite pochopili strategický význam afrického kontinentu. Afrika je významným zdrojom dôležitých kovov a nerastov. Dominuje napríklad na svetovom trhu s diamantami – v roku 2008 ich vyprodukovala až 55 % zo svetovej produkcie.
Hlavní aktéri studenej vojny sa preto po nezávislosti afrických krajín snažili, či už diplomaticky alebo ekonomicky, zamiešať do ich vnútropolitického diania. Čína nezaostávala za svojou konkurenciou a snažila sa potlačiť vplyv Západu, ale aj Sovietskeho zväzu na kontinente. Do konca 70. rokov 20. storočia nadviazalo 44 z 50 nezávislých afrických krajín diplomatické vzťahy s Čínou. Postupne si svetové veľmoci našli svojich partnerov medzi africkými krajinami, čo vyústilo do vzniku vojenských spojenectiev medzi Afrikou a Čínou.
Avšak technologická doba si žiada aj nové spôsoby, akými svetové mocnosti upevňujú svoj vplyv na africkom kontinente. Konkrétne Čína s Ruskom používajú národnú propagandu, prostredníctvom ktorej môžu formovať verejnú mienku v Afrike. Predtým stavila Čína skôr na výstavbu infraštruktúry, ako napr. štadiónov a prezidentských palácov, aby sa uchádzala o priazeň afrických krajín.
Ako Čína využíva propagandu cielenú na Afričanov?
Približne od roku 2010 však Čínska komunistická strana (ČKS) masovo investuje do afrických médií, ktoré pomáhajú so šírením čínskej propagandy. Čínsky prezident Si Ťin-pching v roku 2014 predstavil novú stratégiu riadenia zahraničných médií. Jej cieľom bolo vytvoriť „nový typ mainstreamových médií“.
Celkovo sa Pekingu darí budovať sieť pročínskych médií na africkom kontinente. Čínska oficiálna tlačová agentúra Xinhua má v Afrike 37 kancelárií, teda viac ako ktorákoľvek iná mediálna agentúra. Navyše čínske propagandistické programy zamerané na Afriku sú napojené na desiatky vplyvných afrických mediálnych partnerov. Tí im pomáhajú propagovať pozitívny obraz a záujmy krajiny.
Snaha ovládať globálny naratív v zahraničí sa odráža aj na čínskych výdavkoch na externú propagandu. Hoci neexistujú oficiálne čísla, viacerí odborníci sa zhodujú, že by malo ísť o približne 10 miliárd dolárov ročne investovaných do celého sveta. Nie je jasné, aké percento z toho je zamerané na Afriku, ale úsilie Číny je rozsiahle.
V Afrike sa angažujú hlavne čínske médiá kontrolované ČKS, niekedy označované ako „veľká štvorka“ – Xinhua, China Daily, China Radio International (CRI) a China Global Television Network (CGTN). Všetky štyri médiá dostávajú neznáme množstvo štátnych zdrojov, ktoré im umožňujú pokrývať veľký rozsah príbehov pomocou rôznych druhov médií. Vysiela sa vo všetkých šiestich jazykoch OSN, z ktorých štyri sú úradnými jazykmi aspoň v jednej africkej krajine.
Veľká štvorka využíva „priateľov Číny“ na kamufláž svojej propagandy
Aby propaganda Pekingu vyzerala autenticky, CGTN využíva uznávaných afrických televíznych moderátorov a reportérov, nazývaných tiež „priatelia Číny“. Navyše, v roku 2016 Peking spustil program nazývaný China Africa Press Center (CAPC). Program slúži na výcvik mladých afrických novinárov, ktorí plánujú pracovať pre čínske médiá so sídlom v Afrike.
Súčasťou programu je 10-mesačný výcvik desiatok afrických novinárov, ktorí sú každoročne pozvaní do Pekingu. Podľa čínskeho prezidenta má projekt za úlohu „dobre rozprávať príbehy o Číne a dobre šíriť hlas Číny; umožniť svetu vidieť viacrozmernú a pestrú Čínu; predstaviť Čínu ako budovateľa svetového mieru, prispievateľa ku globálnemu rozvoju a udržiavateľa medzinárodného poriadku“.
V praxi to však znamená, že v čínskych štátnych médiách nie je investigatívna žurnalistika vítaná, ak vrhá negatívne svetlo na Čínu alebo jej partnerov. Africkí novinári preto musia súhlasiť s tým, že nebudú pokrývať stále sa rozširujúcu skupinu tém, ktoré oddelenie propagandy ČKS považuje za citlivé.
Odmenou za šírenie čínskej propagandy je nadpriemerné ohodnotenie. Počas 10-mesačného projektu CAPC sa účastníkom dostáva veľkej štedrosti. Bývajú v apartmánoch v diplomatickom komplexe Jianguomen, kde dvojizbový byt stojí 22-tisíc jüanov mesačne (približne 2932€). Niektorým žiakom sa dostalo mesačného štipendia 5-tisíc jüanov (približne 666€) a bezplatné výlety dvakrát mesačne do rôznych čínskych provincií.
Organizátori programu im taktiež zabezpečujú jazykové kurzy čínštiny a na konci programu dostanú diplomy z medzinárodných vzťahov na čínskej univerzite Renmin University of China. Účastníci programu môžu navyše nazrieť do politických štruktúr ČKS, kde sa bežní cudzinci tak ľahko nedostanú.
Bilancia čínskej stratégie
Desiatky afrických mediálnych odborníkov skutočne publikujú alebo zdieľajú čínsky propagandistický obsah. Títo „priatelia Číny“ legitimizujú vládu ČKS, odrážajú kritiku Číny a spochybňujú účinnosť liberálnej demokracie.
Jedným z primárnych cieľov Pekingu v kontexte medzinárodnej diplomacie je zabezpečiť, aby svetové spoločenstvo akceptovalo a normalizovalo územné nároky Číny na Taiwan, Hongkong, Tibet, Juhočínske more a ďalšie sporné oblasti. To sa mu aj darí, nakoľko až 53 krajín, z toho veľká časť afrických, podporilo počas hlasovania v rámci OSN nový zákon o národnej bezpečnosti Hongkongu, ktorý Čína zaviedla v roku 2020.
Tento zákon uľahčuje Číne stíhanie protestujúcich a obmedzuje autonómiu Hongkongu. V otázke Taiwanu má Čína taktiež navrch, nakoľko len 13 krajín uznáva Taiwan ako nezávislú krajinu, z toho len jedna krajina v Afrike, ktorou je Eswatini (do roku 2019 Svazijsko).
Peking zapôsobil aj na bežné africké obyvateľstvo. Z prieskumu britskej spoločnosti YouGov-Cambridge Globalism Project z roku 2022 vyplýva, že v troch monitorovaných afrických štátoch (Nigéria, Keňa a Južná Afrika) Čínu obyvatelia stále všeobecne vnímajú pozitívne. V Juhoafrickej republike vnímalo vplyv Číny vo svete pozitívne 61 % respondentov, v Keni bola podpora Číny vyššia – 82 %, a v Nigérii bola najvyššia zo všetkých troch krajín – 83 %.
Čínsky vplyv stále zaostáva za konkurenciou
Dosah čínskej propagandy v Afrike by sa nemal preceňovať. Zdá sa však, že staré koloniálne väzby nezmizli ani čo sa týka vplyvu na mediálne spravodajstvo v Afrike.
Profesor z Univerzity v Houstone Dani Madrid-Morales analyzoval vplyv Číny v 30 afrických krajinách v prvej polovici roka 2020. Dospel k záveru, že čínske zdroje sa zdajú byť oveľa menej vplyvné ako francúzske alebo britské.
V prieskume britskej spoločnosti YouGov-Cambridge Globalism Project Afričania skôr považovali za superveľmoc USA ako Čínu. A to aj napriek tomu, že Čína každoročne dáva nespočetné milióny dolárov na propagandu zameranú na Afriku.
Dôvodom môže byť, že Afričania stále v malej miere sledujú oficiálne čínske médiá pôsobiace v Afrike a najčastejšie témy v ich spravodajstve sa len málo prekrývajú s témami v hlavných afrických médiách. V roku 2021 približne 2 % Keňanov a Juhoafričanov počúvalo CRI alebo čítalo China Daily a približne 7 % Keňanov a 6 % Juhoafričanov sledovalo CGTN.
Rusko využíva napätú situáciu v regióne Sahel
Moskva využila nestabilitu a vyostrené vzťahy medzi krajinami Sahelu a Západom. Ukazuje sa, že práve v tomto regióne má Rusko najväčší úspech, zatiaľ čo problémy presadiť sa má v stabilnejších afrických demokratických krajinách.
Záujmy Ruska na africkom kontinente presadzuje najmä Wagnerova skupina – súkromná ruská vojenská skupina verná Vladimirovi Putinovi. V minulosti bojovala v Líbyi, v Sýrii a v súčasnosti sa presunuli aj na Ukrajinu.
Vďaka nim si Rusko zabezpečuje väčší vplyv po celej Afrike. Rovnako je tomu aj v Stredoafrickej republiky (SAR). Moskva v roku 2017 sprostredkovala výnimku z embarga Bezpečnostnej rady OSN, ktoré zakazovalo dodávať zbrane do SAR.
Embargo malo pomôcť zabrániť prílevu zbraní do krajiny a prispieť k limitácii násilia a nestabilite v štáte. Vďaka udelenej výnimke, Moskva do SAR poslala zbrane a vojenských inštruktorov zo skupiny Wagner. V súčasnosti Wagnerova skupina ponúka tamojšej vláde bezpečnostné záruky a umožňuje šírenie ruského politického a diplomatického vplyvu.
Podobne Rusko pracuje aj v regióne Sahel. Podporilo vojenské režimy v Mali aj Burkine Faso a poskytuje im bezpečnostnú pomoc, diplomatickú podporu a podporu spravodajských operácií. Prostredníctvom skupiny Wagnerovcov Moskva poslala Mali štyristočlenný kontingent žoldnierov na boj proti džihádistickým skupinám. V polovici roka 2022 navyše Rusi poskytli Mali dodávky zbraní.
Africkí, európski a americkí predstavitelia varovali, že Wagnerova skupina expanduje do Čadu. Wagnerova skupina údajne poskytuje materiálnu a operačnú podporu miestnym povstalcom. Tí sa snažia destabilizovať a prípadne zvrhnúť vládu dočasného prezidenta Čadu Mahamata Idrissa Débyho Itna.
Ruská propaganda je efektívna
Rusku sa darí okrem využívania vplyvu Wagnerovcov podsúvať naratív zlého západného imperializmu, ktorého obeťou boli hlavne africké krajiny za čias kolonializmu. Týmto spôsobom sa ruská propaganda snaží „oživiť“ staré spojenia medzi bývalým Sovietskym zväzom a oslobodzovacími hnutiami v mnohých afrických krajinách vrátane Juhoafrickej republiky (JAR).
Práve obyvatelia JAR nedávno na Twitteri kriticky zareagovali na nemecké veľvyslanectvo, ktoré sa snažilo vyvrátiť hoax ohľadom vojny na Ukrajine. Ten šíril tamojší ruský veľvyslanec, ktorý tvrdil, že ruskí vojaci na Ukrajine „pomáhajú bojovať proti nacizmu“. Nemecké veľvyslanectvo odpovedalo na tento hoax s tvrdením, že jediné, čo Rusi na Ukrajine robia je „zabíjanie nevinných detí, žien a mužov pre vlastný prospech“. Kritici Nemcov sa pritom odvolávali na koloniálnu históriu Nemecka v Juhoafrickej republike.
Naopak, občania JAR pozitívne vnímajú aktivity ruskej ambasády v Johannesburgu, ktorá tvrdí, že dostala veľké množstvo listov solidarity od Juhoafričanov, jednotlivcov aj organizácií. „Vážime si vašu podporu a sme radi, že ste sa rozhodli stáť pri nás dnes, keď Rusko rovnako ako pred 80 rokmi bojuje proti nacizmu na Ukrajine,“ napísala na Twitteri.
Odvolávajú sa pritom na koloniálnu históriu Nemecka v Juhoafrickej republike a podporu, ktorú im Sovietsky zväz venoval v minulosti, najmä počas oslobodzovacieho boja proti juhoafrickému apartheidu. Práve historické spojenie JAR so Sovietskym zväzom sa pretavuje do dlhoročnej silnej spolupráce a rastúceho ruského vplyvu v ďalších afrických krajinách.
Navyše, najmocnejšia politická strana Angoly, známa pod skratkou MPLA, naďalej udržiava úzke vzťahy s ruskými vojenskými, obchodnými a politickými elitami. Otvorene priznáva, že ich vojenská akadémia je ovplyvnená Ruskom, nakoľko stále využíva ruských inštruktorov.
Svetové mocnosti sa začínajú viac sústreďovať na rozšírenie svojho vplyvu na africkom kontinente. Štáty v Afrike sú totiž strategickými aktérmi v medzinárodnom dianí. Aktuálne sa vplyvným nástrojom stala propaganda, do ktorej Peking investuje čoraz viac.
Rusko sa okrem propagandy venuje aj rozširovaniu vojenskej spolupráce s africkými krajinami, a to prostredníctvom Wagnerovej skupiny. Do budúcnosti bude zaujímavé sledovať, ako sa k tomu postaví Západ, ktorý má stále silné zastúpenie na africkom kontinente, najmä kvôli svojej koloniálnej histórii.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
