Filipíny sa snažia presadiť zákon o priznaní identity pri zakladaní účtu na sociálnych sieťach

Filipínsky parlament schválil návrh zákona, ktorého cieľom má byť potlačenie internetovej šikany, vydierania, trollovania, ale taktiež boj proti dezinformáciám. Tento cieľ chce krajina dosiahnuť prostredníctvom prepojenia skutočnej identity s účtom na sociálnych sieťach.

Pri zakladaní nového účtu na sociálnej sieti by sa mali občania Filipín registrovať pod vlastným menom a telefónnym číslom. Takzvaný „Zákon o registrácii SIM kariet“ bol schválený začiatkom februára 2022. Do platnosti vstúpi až po jeho podpise prezidentom Rodrigom Dutertem.

Obsah a nástroje zákona

Základným nástrojom byť nutnosť uviesť pri registrácii celé meno a telefónne číslo, ktoré majú telekomunikačné spoločnosti pod daným menom registrované. Zákon zaväzuje telekomunikačné spoločnosti k registrácii mena na každú predanú SIM kartu ešte pred jej odovzdaním novému majiteľovi.

Spoločnosti by mali mať centralizovanú databázu, ktorá má slúžiť výlučne ako register na spracovanie, aktiváciu a deaktiváciu predplatného pre zákazníka. Podľa autorov zákona sa databáza nebude používať na žiadne iné účely. 

Odborníci na kyberbezpečnosť z mimovládnej organizácie Democracy.Net.PH však varujú pred zneužitím zákona na potlačenie práv a internetovej slobody občanov Filipín. Tvrdia, že vhodnejšie by bolo bojovať proti konkrétnym osobám a nie obmedzovať všetkých občanov krajiny. 

Autori zákona mysleli aj na už existujúce účty. Tie, ktoré nebudú mať overenú totožnosť do šiestich mesiacov od prijatia zákona, by mali byť deaktivované. Za pokus použiť falošnú identitu na získanie SIM karty alebo registráciu hrozí až šesť rokov vo väzení alebo pokuta do výšky 35 000 EUR, prípadne oboje.

„Návrh zákona je naším malým príspevkom k boju proti anonymite, ktorá v ére sociálnych médií vytvára prostredie pre rozmach trollov a iných zlomyseľných útokov. Dúfam, že to signalizuje koniec éry trollov, ktorí infikovali našu krajinu a prehĺbili jej rozdelenie,“ uviedol vo vyhlásení pre VICE World News senátor Franklin Drilon, jeden zo spoluautorov návrhu zákona.

Veľmoc sociálnych sietí

Podľa štatistického výskumu až 75 zo 110 miliónov Filipíncov využíva Facebook a má tam vytvorený vlastný profil. Iné výskumy ukazujú rozdielne čísla, avšak pohybujú sa okolo 70 miliónov a viac.

Filipínci taktiež patria k národom, ktoré trávia najviac času na sociálnych sieťach, v tomto prípade viac ako štyri hodiny denne. V krajine je taktiež 80 miliónov používateľov smartfónov, teda markantná väčšina populácie. 

Túto obrovskú základňu používateľov v posledných rokoch ohrozujú dezinformačné siete napojené prevažne na politikov či politické strany, ktoré cez ne šíria propagandu. Propagandistické kampane, často podporované skupinami trollov, mali vplyv na verejnú mienku v dôležitých národných otázkach pred voľbami.

Príkladom tohto trendu je aj aktuálny prezident Rodrigo Duterte, ktorého popularita je z veľkej časti postavená na aktivite jeho podporovateľov na sociálnych sieťach.

Konšpirácie a kriminalita

Filipíny čelia v dôsledku masového rozšírenia internetovej dostupnosti vlne dezinformácií, trollovania či zneužívania na internete. Na tieto problémy upozorňovala v októbri 2021 Maria Ressa, generálna riaditeľka časopisu Rappler a nedávna laureátka Nobelovej ceny za mier. Podľa nej technologickí giganti uprednostňujú lživý obsah plný hnevu a nenávisti na úkor faktov, ktoré taký dosah nemajú.

Report časopisu Rappler už v roku 2019 upozorňoval na rastúci trend tejto aktivity. Najviac využívané boli Facebook či YouTube, a to najmä v prospech politickej propagandy pred voľbami. Rovnaký trend sa očakával aj pred najbližšími voľbami v roku 2022, avšak spomínaný zákon ešte môže situáciu zmeniť .  

O vplyve dezinformácií na občanov Filipín sme už písali, keď sa krajinou šírili konšpirácie ohľadom očkovania proti COVID-19. 

Pri pohľade na nástroje a možnosti vyplývajúce z tohto zákona je možné vidieť nielen snahu bojovať proti dezinformáciám či anonymnej kriminalite, ale taktiež je viditeľná aj možnosť využiť to na obmedzenie politickej propagandy.

Motív zákona znie ušlachtilo, avšak je otázne, ako bude fungovať v praxi. Vo svojej podstate môže byť využitý aj proti politickej opozícii alebo rôznym aktivistom či náboženským hnutiam a organizáciám v krajine. 

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Absolvent medzinárodný vzťahov a európskych štúdií. Zaujíma sa prevažne o politické a bezpečnostné dianie mimo Európskej únie, v regiónoch strednej či východnej Ázie, ale aj amerického kontinentu. Kontakt: richard.straka@infosecurity.sk