Sovietsky zväz sa už počas Stalinovho obdobia stal neslávne známym svojimi politickými represiami. Gorbačov v rámci politiky glasnosti tieto represie odmietal, toleroval väčšiu slobodu prejavu a prepustil politických väzňov.
Gorbačovova politika naznačovala zlepšovanie situácie a spoločenskej atmosféry v krajine, avšak po páde Sovietskeho zväzu sa lídri Ruskej federácie opäť vracajú k zaužívanému represívnemu modelu. Ten je možný dešifrovať aj v politike súčasného prezidenta Vladimira Putina.
Prieskum Levada Center zistil, že podiel obyvateľov Ruska, ktorí sa obávajú opätovného návratu represií v krajine, bol v marci 2020 najvyšší od roku 1994.
Strach zo zneužívania moci a nezákonnosti dosahoval tiež takmer rekordné čísla. Napriek tomu schvaľovalo vo februári 2020 aktivity prezidenta 69 % opýtaných. V marci 2021 tento počet klesol na 63 %.
Počet politických väzňov stále rastie
Ľudskoprávna organizácia Memorial pôsobiaca v Rusku zistila, že v krajine je momentálne dvakrát toľko politických väzňov ako na konci sovietskej éry.
29. októbra, večer pred ruským Dňom pamiatky obetí politických represií, vydal Memorial aktualizovaný zoznam politických väzňov v krajine.
K 27. októbru na ňom bolo 420 mien. Podľa správy sa ich počet za posledných päť rokov zvýšil takmer päťnásobne. Nárast obetí politických represií je evidentný od roku 2015. Sergey Davidis z Memorialu však zdôrazňuje, že skutočný počet politických väzňov je podľa odhadov ešte niekoľkonásobne vyšší.
Na to, aby Memorial označil osobu za politického väzňa musí zistiť, na základe čoho bola odsúdená. To znamená, že sa o prípade musia najskôr dozvedieť.
To sa však veľakrát nestane buď vôbec, alebo s oneskorením. Je to spôsobené obmedzeným prístupom k informáciám a tiež obmedzenou personálnou kapacitou Memorialu.
Zoznam väzňov organizácia rozdeľuje na dve časti – tí, ktorí sú prenasledovaní na základe náboženského vyznania (340 ľudí) a tí, ktorí sú prenasledovaní z iných politických dôvodov (80 osôb).
Zahraniční „agenti“ a nežiaduce organizácie v Rusku
Memorial je od roku 2015 zaradený na zoznam zahraničných agentov. Entita zaradená do tohto zoznamu sa musí zaregistrovať a každých šesť mesiacov zdieľať podrobnosti o svojich aktivitách a financiách.
Navyše, akýkoľvek materiál vydaný „agentmi“ (vrátane príspevkov na sociálnych sieťach), musí obsahovať správu o ich statuse zahraničného agenta. Podrobnosti upravuje kontroverzný Zákon o zahraničných agentov.
Memorial bol dokonca ruskou generálnou prokuratúrou obvinený zo „systematického porušovania zákona o zahraničných agentoch“, následkom čoho prokuratúra požiadala súd o zrušenie organizácie.
V roku 2015 bol tiež prijatý zákon o „nežiaducich organizáciách“. Podľa neho majú ruskí prokurátori právomoc mimosúdne vyhlásiť zahraničné organizácie za „nežiaduce“, pretože ohrozujú ústavný poriadok a bezpečnosť krajiny.
Po takomto označení majú organizácie zakázané vykonávať svoju činnosť v Rusku. Za akúkoľvek spoluprácu s nimi zo strany ruských organizácií a občanov hrozí niekoľkoročné väzenie.
Nedávne zmeny zákona do tejto skupiny zaradili tiež zahraničné mimovládne organizácie, ktoré poskytujú služby alebo prevádzajú peniaze nežiaducim mimovládnym organizáciám v Rusku.
Rozsudok ruského súdu: Navaľného organizácie sú extrémistické
Od roku 2014 kleslo HDP Ruska takmer o 30%. Pokles ekonomického rastu, kľúčového piliera Putinovej popularity, spolu s hlasnou opozíciou na vzostupe, predstavovanou najmä opozičným lídrom Alexejom Navaľným, spôsobili v Kremli neistotu.
Tá vyvolala zatiaľ poslednú fázu ruských represií, ktorá začala otravou Navaľného v roku 2020. Opozičný líder sa po zotavení vrátil do Ruska, kde bol najskôr vzatý do väzby a neskôr uväznený.
Za extrémistické označil Mestský súd v Moskve aj Fond boja proti korupcii (Anti-Corruption Foundation), Nadáciu na ochranu práv občanov (Citizens’ Rights Protection Foundation) a Navaľného regionálne štáby (Navalny’s headquarters).
Následkom toho každý, kto sa podieľal na aktivitách „extrémistických“ organizácií, má zakázané kandidovať na akúkoľvek volenú funkciu na obdobie od troch do piatich rokov po nadobudnutí účinnosti zákazu organizácie.
Takéto rozhodnutia Kremľa nie sú prekvapujúce. Putin má totiž osobný záujem na tom, aby mu opozícia v blížiacich sa prezidentských voľbách v roku 2024 nemohla konkurovať.
Prezidentské voľby však nie sú jediné, ktoré sa Putin snaží ovplyvniť. V nedávnych parlamentných voľbách získala Putinova strana Jednotné Rusko cez 49% hlasov, čím si udržala väčšinu v Štátnej dume.
I keď prezident označil voľby za „slobodné a spravodlivé“, pozorovatelia zistili približne 5-tisíc možných porušení volebných pravidiel.
Rusko siaha aj na slobodu náboženského vyznania
Ministerstvo zahraničných vecí USA pridalo Rusko v novembri tohto roka do zoznamu „najhorších porušovateľov“ náboženskej slobody na svete. To, že Rusko naozaj potláča slobodu vierovyznania je pozorovateľné v prípade viacerých aktov štátnych orgánov.
Mnoho komunít a jednotlivcov v Rusku dostalo pokutu za tzv. nezákonné „misijné aktivity“. Federálne právo definuje „misijné aktivity“ ako zdieľanie vlastnej viery s osobami inej viery alebo neveriacimi s cieľom zapojiť týchto jednotlivcov do „štruktúry“ náboženského združenia.
Zákon zakazuje zdieľanie akejkoľvek viery mimo oficiálne schválených miest bez dokumentu, ktorý ho oprávňuje deliť sa o svoje presvedčenie.
Ďalším príkladom náboženského utláčania je rozsudok Najvyššieho súdu Ruska z roku 2017, ktorý označil Svedkov Jehovových za extrémistickú organizáciu. Veriaci sú v dôsledku rozhodnutia prenasledovaní a v mnohých prípadoch aj väznení. To všetko len kvôli uplatňovaniu svojej slobody náboženského vyznania.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
