Zo štúdií zaoberajúcich sa dôverou v rôzne inštitúcie vyplýva, že ľudia veria tradičným médiám stále menej. Najvýznamnejší pokles možno pozorovať najmä v posledných dvoch rokoch, teda pred začiatkom pandémie a počas nej. Medzi hlavné dôvody pritom možno zaradiť činnosť politikov útočiacich na médiá, vplyv dezinformačných portálov, využívajúcich bezprecedentný stav a prostredie, ktoré so sebou pandémia prináša.
Pandémia Covid-19 predstavuje jedinečnú príležitosť na podkopanie dôvery v médiá. V mnohých prípadoch sú to práve politici, ktorí útočia na rešpektované či dôležité zdroje vo svojej krajine.
Na druhej strane stoja dezinformačné weby, ktoré zavádzajú čitateľov poskytovaním „alternatívnych“ informácií, čím spochybňujú objektívne zdroje a informácie samotné, čo môže vyvolať pokles dôvery v spoločnosti.
Podľa článku z portálu Axios je pokles dôvery tak výrazný, že ľudia nevedia komu, alebo čomu môžu veriť. Pritom dokonca neveria ani samým sebe v tom, že dokážu získať správne fakty. Článok sa odvoláva na každoročný prieskum s názvom „Edelman Trust Barometer”.
Prieskum zbieral dáta z 28 krajín od viac ako 33-tisíc respondentov. Zo zistení vyplýva, že väčšina ľudí z celého sveta verí, že novinári, politickí lídri či vedúci firiem sa zámerne snažia zavádzať ľudí šírením nepravdivých správ.
Okrem toho, väčšina účastníkov výskumu trpí zlou informačnou hygienou. Priznávajú, že aktívne neoverujú informácie a veci zdieľajú bez toho, aby si tvrdenia skontrolovali.
Na klesajúcu dôveru v médiá v globálnom rozsahu, podnecovanú politickou polarizáciou a dezinformáciami na internete, upozorňuje aj organizácia Reportéri bez hraníc (RSF).
„Žurnalistika je najlepšou vakcínou proti dezinformáciám… Bohužiaľ, jej produkciu a distribúciu príliš často blokujú politické, ekonomické, technologické a niekedy dokonca i kultúrne faktory“, tvrdí generálny riaditeľ RSF Christophe Deloire.
V prípade Slovenska dôveruje správam všeobecne len 28% obyvateľov, pričom sa jedná o 5% pokles oproti minulému roku. V kontexte ostatných krajín sa tak nachádzame pod priemerom.
Súvisiace: Republikáni Marjorie Taylor Greene a Rand Paul dostali týždňové bany za šírenie dezinformácií v súvislosti s ochorením COVID-19
Útoky politikov a polarizácia
Jedným z dôvodov, prečo klesá dôvera v spravodajstvo, sú práve útoky zo strany politikov, mierené na médiá prinášajúce relevantný obsah.
Medzi takéto útoky a akcie možno zaradiť napríklad činnosť bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Počas svojho funkčného obdobia, a najmä v posledných prezidentských voľbách, dokázal efektívne spochybniť väčšinu kritiky na svoju osobu, označením informácií za „fake news“.
Súvisiace: Staronový republikánsky naratív o útoku na Kapitol. Politickí väzni a „vina” Nancy Pelosiovej
Ďalším prípadom, ktorý rezonoval na globálnej úrovni, je vyjadrenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. „Máme tlač, ktorá nenasleduje pravdu…Čo vidím ja, je mediálna moc, ktorá sa chce stať mocou súdnou“, povedal v roku 2018.
Tieto tvrdenia odzneli krátko po tom, ako člen jeho bezpečnostného tímu – v tom čase mimo službu – útočil na protestujúcich. Benedicte Jeannerot, hlava francúzskej pobočky organizácie Human Rights Watch (HRW), považuje jeho rétoriku za nebezpečnú v období, kedy médiá vo svete čelia útokom populistických politikov a autokratov.
V slovenskom prostredí sú tiež prítomné podobné útoky na novinárov. Najčastejšími kritikmi novinárov sú politici ako Ľuboš Blaha či Marian Kotleba útočiaci na takzvané „liberálne médiá“.
Súvisiace: Dezinformácie v praxi: Ich vplyv na dôveru občanov v médiá a vybrané politické inštitúcie
Vplyv dezinformačných a problematických médií
Druhým dôvodom poklesu dôvery v spravodajstvo je činnosť dezinformačných médií či webov s problematickým obsahom. Produkovaný obsah čitateľa často zavádza, klame, ohýba realitu a využíva rôzne typy manipulácií.
Tieto médiá tiež poskytujú zjednodušený a ľahšie pochopiteľný pohľad na dianie, s ktorým sa čitateľ rýchlejšie stotožní a uverí mu. Výsledkom je svet, v ktorom chýba konsenzus pri faktoch a v ktorom ľudia ľahšie uveria nepravdám.
Tento fenomén má dopady aj v súčasnom svete poznačenom pandémiou. Často sme svedkami situácií, kedy ľudia konzumujúci dezinformácie majú tendenciu odmietať očkovanie a vystavujú sa rôznym zdravotným a iným rizikám.
