Podľa nedávneho výskumu neurovedcov z univerzity v Severnej Karolíne môže byť používanie sociálnych sietí spojené s mozgovými zmenami u tínedžerov. Výskum sa zameriaval na deti zo základných škôl vo veku od 12 do 15 rokov. To je obdobie, počas ktorého mozog prechádza rýchlymi zmenami.
Vplyv sociálnych médií je hlavne v prípade maloletých osôb pomerne náročný na skúmanie. Čoraz viac však dokazuje negatívne dôsledky vplyvu virtuálnych interakcií, ktoré začínajú už v detstve.
Vedci si uvedomujú, že nová štúdia má nedostatky. „Nemôžeme kauzálne tvrdiť, že sociálne médiá menia mozog,“ povedala docentka psychológie a neurovedy Eva Telzerová, ktorá je jednou z autoriek štúdie. Podľa nej však tínedžeri, ktorí často kontrolujú svoje sociálne médiá, vykazujú výrazné zmeny v spôsobe, akým reaguje ich mozog na podnety.
Tínedžeri začínajú byť precitlivení na reakcie rovesníkov
Vo výskume bolo 169 detí rozdelených do troch skupín podľa toho, ako často navštevovali Snapchat, Instagram a Facebook.
V jednej študijnej skupine boli deti, ktoré navštevujú sociálne siete pravidelne, teda viac ako 15-krát za deň. Druhú skupinu tvorili deti, ktoré používali sociálne médiá menej ako 14-krát za deň. V tretej skupine boli zaradené deti, ktoré nezvyknú navštevovať sociálne siete viac ako raz za deň.
Skúmanie reakcií v mozgu prebiehalo počas hrania hier, kde vedci sledovali napríklad reakcie na odmeňovanie a súťaživosť. Výskum ukázal zvýšenú aktiváciu troch oblastí mozgu. Tými je oblasť, ktorá spracováva odmeny a reaguje na skúsenosti, oblasť, ktorá určuje význam vecí alebo upozorňuje na niečo, čo v prostredí vyniká, a prefrontálny kortex, čo je oblasť mozgu spojená s náladami, výkonnými funkciami, ale aj s učením.
Výsledky ukázali, že „tínedžeri, ktorí vyrastajú s častejším kontrolovaním sociálnych sietí, začínajú byť precitlivení na spätnú väzbu od svojich rovesníkov.“ Vedci zatiaľ nevedia posúdiť, či sú tieto zmeny škodlivé alebo prospešné.
Citlivosť v sociálnych interakciách totiž môže mať pozitívny vplyv na budovanie sociálnych kontaktov, avšak môže vyústiť aj do úzkosti alebo depresie. Zároveň treba mať na mysli, že každý používateľ je iný, a preto nie je možné výsledky úplne zovšeobecniť.
Sociálne siete môžu znižovať kvalitu spánku či prehĺbiť neistotu
Vedci už zdokumentovali niekoľko účinkov sociálnych sietí na mentálne zdravie maloletých. Podľa niektorých štúdií deti so zdravotnými postihnutiami trávia na sociálnych sieťach viac času a dievčatá vo veku od 11 do 19 rokov sa vplyvom sociálnych sietí častejšie porovnávajú s ostatnými.
Ďalšie štúdie dokazujú, že používanie sociálnych sietí v noci môže narušiť spánok a zvýšiť riziko úzkosti a depresie.
Samotný Facebook sa pred rokom dostal pod paľbu kritiky, keď bývalá zamestnankyňa spoločnosti Frances Haughenová pred americkým Kongresom platformu obvinila z uprednostňovania profitu pred mentálnym zdravím a bezpečnosťou na internete.
Podľa jej slov Facebook na základe interných dát vedel, že obsah a algoritmus na sociálnej sieti môže mať negatívny vplyv na mentálne zdravie detí, no napriek tomu nekonal.
Algoritmy deťom ponúkajú škodlivý obsah
V septembri 2022 britský súd prvýkrát potvrdil, že 14-ročná Molly Russellová, ktorá v roku 2017 spáchala samovraždu, trpela depresiou, pričom na jej psychické zdravie mal negatívny vplyv práve obsah, ktorý videla na internete.
Podľa vyšetrovania iba šesť mesiacov pred smrťou Molly na Instagrame interagovala (označila, že sa jej páči alebo zdieľala) s viac ako 16-tisíc príspevkami. Viac ako 2-tisíc z nich súviselo so samovraždou, depresiami a sebapoškodzovaním.
Napriek výsledkom vyšetrovania Meta vinu popiera a príspevky o sebapoškodzovaní považuje za bezpečné. Na internete sa nachádza veľké množstvo pozitívneho, ale aj negatívneho obsahu, no sú to práve algoritmy, ktoré rozhodujú o tom, aké príspevky sa ľuďom na sociálnej sieti zobrazia.
Platformy však za tieto algoritmy často nemusia niesť zodpovednosť. Sociálne siete sa zaväzujú k väčšej bezpečnosti, právne sa však za negatívne vplyvy ich služieb zodpovedať nemusia. Vo Veľkej Británii práve prebieha diskusia o zákone, ktorý by to mohol zmeniť. Podľa neho by technologické firmy museli zabrániť deťom vidieť škodlivý obsah na internete.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
