Nedôvera voči vláde a dezinformácie majú za následok nízku zaočkovanosť. Dopláca na to aj Lotyšsko

Očkovanie proti koronavírusu

Do ulíc lotyšského hlavného mesta Riga nedávno vyšlo niekoľko tisíc ľudí na protest proti perspektíve povinného očkovania proti ochoreniu Covid-19. Napriek dostatku vakcín sa ľudia odmietajú očkovať, v niektorých východných oblastiach Lotyšska nedosahuje zaočkovanosť ani 25%. Tento problém má však viacero európskych krajín. Za odmietaním očkovania stojí najmä nedôvera v štátne inštitúcie a šírenie dezinformácií.

Čo sa deje v Lotyšsku?

Demonštrácia v Rige bola reakciou na prípravu zákona, ktorý by umožnil zamestnávateľom v určitých odvetviach prepustiť ľudí, ktorí odmietajú očkovanie. Vláda chce tiež zaviesť povinné očkovanie pre učiteľov a zdravotníckych pracovníkov.

Protestujúci vyzvali na odchod premiéra Krisjanisa Karinsa a žiadali parlament, aby odmietol prípadné prísnejšie opatrenia. Bola to údajne najväčšia demonštrácia v Lotyšsku od roku 2009, ktorej sa zúčastnilo približne 5-tisíc ľudí. 

Napriek tomu, že dve tretiny dospelých z Európskej únie sú plne zaočkovaní, Lotyšsko patrí ku krajinám, ktoré majú problém dostať zaočkovanosť nad 50% dospelého obyvateľstva. Očkovanie sa v krajine na jar kvôli omeškaným vakcínam rozbiehalo veľmi pomaly a mnoho občanov sa vtedy rozhodlo jedinú dostupnú vakcínu AstraZeneca odmietnuť. 

Teraz má však Lotyšsko opačný problém. Očkovacích látok je síce dostatok, no ľudí ochotných zaočkovať sa je čoraz menej. Podľa posledných údajov Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb je v krajine približne 46% plne zaočkovaných obyvateľov. 

Odmietanie očkovania súvisí s nedôverou vo vládu a štátne inštitúcie

Schopnosť vlád úspešne realizovať očkovací program závisí najmä od toho, do akej miery dokážu vzbudiť a udržať dôveru verejnosti v účinnosť a bezpečnosť očkovacích látok, ale aj od kompetentnosti a spoľahlivosti inštitúcií, ktoré ich poskytujú.

K zvýšeniu dôvery jednoznačne prispieva efektívna komunikácia s verejnosťou. Podľa OECD je úlohou vlád, aby včasne a aktívne zverejňovali dôveryhodné informácie o stratégiách očkovania, posilňovali transparentnú komunikáciu s cieľom riešiť dezinformácie, a aby zapájali verejnosť do vývoja očkovacích stratégií.

Dezinformácie sú súčasťou problému

Lotyšsko je dlhodobo terčom dezinformácií zo strany svojho východného suseda, Ruska. Tie väčšinou vyvolávajú falošné obavy, že západné vakcíny nie sú účinné alebo sú vyslovene nebezpečné.


Súvisiace: Nová správa z dielne EÚ: Cieľom ruských snáh je rozdrobiť a oslabiť spoločný európsky prístup k vakcínam


V prvej vlne pandémie dokonca Sputnik šíril príbeh o tom, že koronavírus bol vyvinutý v lotyšskom laboratóriu. 

Ruský dezinformačný vplyv cítiť zvlášť vo východnej časti krajiny, kde rusky hovoriaci obyvatelia sledujú prevažne ruské štátne médiá. V týchto oblastiach nedosahuje zaočkovanosť ani 25%. 

To však nie je iba lotyšský problém. Pandémia na celom svete poukázala na to, ako dezinformácie spôsobujú neistotu v rozhodovaní a posilňujú nedôveru v účinnosť vládnych stratégií a očkovania. 

Príkladom je napríklad Srbsko, kde konšpirácie tiež veľmi efektívne podryli dôveru v očkovanie. 

Všeobecná (ne)dôvera vo vládu sa v súčasnosti rozširuje na (ne)dôveru vo vakcíny. Otvorenosť, férovosť a schopnosť štátu adekvátne reagovať na aktuálnu situáciu by mali byť kľúčovými vlastnosťami pre zvýšenie dôvery vo vládu, a tým aj ochoty ľudí dať sa zaočkovať.